Rok 2014 bol pre mnohé známe tváre naozaj ťažký. Okrem románikov sa totiž skončili aj dlhoročné manželstvá, ktoré vyzerali na prvý pohľad dokonale. Problémy s láskou sa nevyhýbajú ani prominentným osobnostiam slovenského šoubiznisu. Prinášame vám zoznam prominentných párov, ktorým v priebehu roka 2014 stroskotal vzťah alebo manželstvo. K tým najnečakanejším patrí najmä superrýchly rozvod jojkárskej moderátorky hlavného spravodajstva Lucie Barmošovej.
Rozpady vzťahov v slovenskom šoubiznise v roku 2014
Mnohé známe osobnosti slovenského šoubiznisu nebudú na uplynulý rok spomínať v dobrom. Pre niektoré známe tváre bol tento rok naozaj ťažký.
Koniec dlhoročných manželstiev a románikov
-
Oľga Záblacká (50) a Michal Dúžek (47)
Nová láska bola príčinou rozpadu zhruba 20-ročného manželstva bývalej markizáčky Oľgy Záblackej. Jej partner, basgitarista Michal Dúžek, si vraj našiel novú a o pár rokov mladšiu známosť.
-
Lucia (32) a Pavol (33) Barmošovci
Moderátorka jojkárskeho spravodajstva a futbalista plánovali spoločnú budúcnosť a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa ich vzťah zmietal v problémoch. V dedinke neďaleko Bratislavy si dokonca kúpili pozemok, na ktorom mal stáť ich dom. Namiesto toho však prišiel rozvod. Po 56 sekundách tak odzvonilo štrnásťročnej láske. V polovici decembra jojkárka Lucia Barmošová nadobro uzavrela 14-ročnú kapitolu svojho života. Len týždeň pred Vianocami sa totiž rozviedla s bývalým futbalistom Pavlom Barmošom.
-
Ivan Binďo Bindas (33) a Zuzana Haberová (28)
Vyzeralo to na veľkú lásku, no happyend sa nekonal. Vzťah Binďa a dcéry speváka Paľa Haberu sa prevalil vlani vo februári. Dvojica absolvovala niekoľko luxusných dovoleniek spoločne so Zuzkiným synom Matthiasom. Vo februári tohto roku už prišli do spoločnosti každý sám a na otázky týkajúce sa ich vzťahu odpovedali „bez komentára“. Začiatkom minulého roka dali definitívnu bodku za svojím ročným vzťahom aj Zuzana Haberová (27) a rádiový spíker Ivan Binďo Bindas (32). Rozchod párika sa prevalil na valentínskej akcii, na ktorej sa dvojica síce zúčastnila, no každý dorazil samostatne a po celý čas sa ignorovali.
-
Martina Mečiarová (34)
Manželstvo bývalej markizáckej moderátorky Martiny Mečiarovej nadobro skončilo v novembri. Dôvodom stroskotaného zväzku je podľa medializovaných informácií nevera.
-
Patrícia (34) a Robo (32) Vittekovci
O rozpad manželstva Patrície a Roba Vittekovcov sa do značnej miery postarala jojkárska redaktorka Alexandra Orviská (30). Práve k nej mal mať totiž futbalista dlhé mesiace bližšie ako len ku kamarátke.
-
Celeste Buckingham (19/20) a Martin Harich (19)
Bola to láska ako z románu. Po tom, čo sa dvaja mladí účastníci talentovej súťaže zoznámili, preskočila iskra a tri roky tvorili pár. Svoju lásku však tajili, rovnako ako aj rozchod, ktorý prišiel v máji. Dôvodom bola vzdialenosť. Harich trávi väčšinu času v Česku a Celeste na striedačku na Slovensku a za veľkou mlákou. Celeste Buckingham a Martin Harich dlhé tri roky tajili, že tvoria pár. Svoju lásku priznali až koncom minulého roka. To zrejme ešte netušili, že už o pár mesiacov bude ich vzťah minulosťou.
-
Ján Jackuliak (35) a Martina (22)
Už po troch krátkych mesiacoch sa v súvislosti so vzťahom Jána Jackuliaka a mladučkej Martiny skloňovalo slovo rozchod. Na jednej zo spoločenských akcií boli dokonca viacerí ľudia svedkami ich ostrej výmeny názorov.
-
Jeanette Borhyová (22) a Martin Štajnoch (23)
Ani vzťah Miss Universe SR z roku 2013 Jeanette Borhyovej nevydržal dlho. S hokejistom bratislavského Slovana Martinom Štajnochom totiž tvorili pár len zhruba 5 mesiacov.
-
Alžbeta Stanková (35) a Jan Seidl
Rok 2014 ukončil aj vzťah herečky Alžbety Stankovej a jej partnera Jana Seidla. S otcom dvojročnej dcérky Betky sa brunetka rozišla po piatich rokoch vzťahu.
-
Róbert (41) a Magdaléna Rothovci
Manželstvo Róberta a Magdalény Rothovcov vydržalo necelých 6 rokov. V lete však prišiel koniec. Rodičia malej Sáry sa rozviedli.
-
Ján Kroner (58) a Lenka Košická (39)
Trpký darček k narodeninám dostal Ján Kroner. Len 9 dní po tom, čo umelec oslávil 58. narodeniny, sa totiž konalo súdne pojednávanie, na ktorom bolo jeho manželstvo s Lenkou Košickou ukončené.
-
Petra Poláčiková (29)
Začiatkom minulého roka sa rozviedla aj redaktorka jojkárskeho Top Star Magazínu Petra Poláčiková.
-
Matej Chren (33) a Dagmar Dianová (37)
Tanečník sa zahľadel do Didiany len pár týždňov po rozpade 5-ročného vzťahu s herečkou Elenou Podzámskou. Aj keď dvojica najskôr tvrdila, že sú len kamaráti, fotografie zo spoločnej romantickej večere a tanečníkovej návštevy v byte moderátorky hovorili niečo iné. Ich love story však dlho netrvala.
-
Tereza Mandzáková (20) a Martin Šafařík (23)
Tereza Mandzáková a Martin Šafařík sa dali dokopy ešte počas speváckej šou Česko Slovenská SuperStar. Dvojici to však dlho nevydržalo. Po necelom roku sa totiž rozišli.
Svadobný repertoár v hudobných zbierkach zo Slovenska (17.-18. storočie)
V štúdiu štyroch zbierok z obdobia prelomu 17. a 18. storočia - Vietorisova tabulatúra, Uhrovská zbierka, zbierka A. S. Keczerovej a Pestrý zborník - zaujal fakt, že veľká časť ich repertoáru priamo alebo čiastočne súvisí so svadobnou zábavou. Myšlienka hlbšie analyzovať výskyt svadobných piesní a tancov a pokúsiť sa o ich rekonštrukciu vznikla hlavne pri štúdiu Uhrovskej zbierky, kde sa otvoril priam scenár svadby.
Výskyt svadobných piesní a tancov
Analýza historických zbierok
K svadobnému repertoáru vedie fakt, že ešte v súčasnosti (či v nedávnej minulosti) nachádzame v ľudovej tradícii tance a piesne s týmito názvami a majú varianty aj v ďalších historických zbierkach. Skladby s názvom Olach sa niekedy dávajú do súvisu s hajdúckym tancom ako nasledovníkom valaského tanca (Olach - valach - predstaviteľ pastierskej kultúry). Olah Tancz z VT č. 41 má dodnes varianty práve ako valasko-hajdúcky tanec. Inokedy sa považujú za skladby Rumunskej proveniencie. Obe predstavy nie sú až také vzdialené, veď valaská kolonizácia bola realizovaná hlavne obyvateľstvom z územia dnešného Rumunska. Spojitosť s cigánskou kultúrou môže indikovať názov Olaskí cigáni, ktorým sa označuje časť Rómov istého etnického pôvodu. Vďačným zdrojom pre štúdium otázky tancov Olach Tancz je Codex Caioni, zapísaný v polovici 17. storočia maďarským františkánskym mníchom Lajosom Kájonim.
Obradné a zábavné tance
Ide o tance, z ktorých niektoré by sme mohli označiť ako obradné, iné zábavné.
Opis vybraných svadobných tancov
Ukladany
Tanec Ukladany je v Uhrovskej zbierke zaznamenaný dvakrát - raz v 3/4 forme v už spomínanej časti tancov so slovenskými názvami a raz v časti Preambúl v spojení s Preambulou Gyertya, ktorá má 4/4 formu a je zaznamenaná o oktávu vyššie ako za ňou nasledujúci variant s názvom „Parta moga. Ukladany“ v 4/4 rytme i s 3/4 proporciou. Z toho sa dá usudzovať, že išlo o starý svadobný tanec so sviečkami (gyertya /maď./ - sviečka), ktorý spomína vo svojom cestopise Uhorský Simplicissimus D. G. Speer.
Partovanec
Podľa Encyklopédie ľudovej kultúry Slovenska „Partovanec (pokládkový tanec, partový tanec, pri čepčení) - chorovodný a častejšie jednoduchý kolesový tanec svadobnej družiny, prípadne väčšiny svadobníkov vedených starejšou. Spieva sa pri ňom pomaly, strofa po strofe, dlhá partová pieseň „Pochvalen buď Ježiš, hudcovia moji…“. Hudba zahrá okolo „smutnej“ mladuchy na stolci či stoličke každú strofu rýchlejšie. V Liptovskej Osade starejšia vedie mladuchu so sviečkami v kruhovitom zástupe a za každým zahratím sa pokloní oddavačovi a po kresťansky („Pochválen Pán Ježiš Kristus“) ho pozdraví. Po skončení tanca (obvykle na slohu „Parta moja, parta, zelený veniec…“) prednesie prvá družica mladuche rozlúčkové verše (rozlúčka s dievoctvom, kamarátstvom), rozpletajúc jej vrkoče; prvý družba sa po krátkom príhovore 3-krát obracia k neveste: „Čo si dovolíte, vienok sniať alebo hlávku stiať?“. Potom jej zosníme veniec a niekde (najmä na východnom Slovensku) jej nasadí čepiec.
Lopatkový tanec
Najviac hudobných zápisov a literárnych opisov je o Lopatkovom tanci, v 17. storočí u nás veľmi rozšírenom. Jeho zápis z polovice 17. storočia možno nájsť v Kájoniho kódexe pod názvom “Lapocskás”. Choreografia i melódia vychádzali z jedného základu, ktorý sa len čiastočne pozmeňoval, prispôsoboval. Základom tanca ostávalo postavenie v kruhu, spoločné tancovanie mužov a žien a hlavným nástrojom bola lopatka, ktorou sa tancujúci udierali. Dá sa predpokladať, že lopatkový tanec bol predovšetkým predvádzaný na svadbách, ale pre svoju obľúbenosť nechýbal ani pri iných príležitostiach.
Káčerový tanec
„Káčerový tanec - spojene zástupový tanec, v ktorom prvý naháňa posledného (káčer kačku) a udiera ho pri dostihnutí korbáčom, opaskom, do hrče zviazanou šatkou, vetvičkou, metlou a podobne. V obmenách bol zaznamenaný na západnom Slovensku (káčerská zo Skalice, káčerský z Koša), no aj na strednom (kačí tanec z Petroviec, kvečkuvanec z Krmeša a Vlašiek) a východnom Slovensku (kačor z Rejdovej, kačur z Bardejova, kačurovsky z Kendíc). Pri hre, najmä vo veselej svadobnej spoločnosti, sa stávalo, že zástup vyšiel (i oblokom) na dvor, do sadu, na preddomie. Neraz sa tu uplatňuje princíp napodobňovania - čo vykoná prvý, musia i ostatní (harmatanec vo Vernári) na princípe Adamovho tanca (nejedli, nepili, len takto robili). V Svinici bol vlastne súčasťou či pokračovaním družbovského tanca a svadobníci sa pri ňom držali predného suseda ľavicou v páse a v pravici mali zapálenú sviečku. Tanec sa opäť využíval aj vo fašiangovom období.
Vankúšový tanec
Vankúšový tanec (podušková, vankóštánc, perinový tanec, kľakaná s poduškou a podobne) sa zachoval v dvoch podobách. Buď to bol obradný tanec pri prenášaní perín nevesty do ženíchovho domu (ženy s perinami v rukách spievali, krútili sa dve a dve, dupali, vyskakovali), alebo išlo o tanečnú hru predvádzanú pri svadobnom veselí (účastníci chodili alebo tancovali v kruhu držiac sa za ruky, hra sólistov, ktorí si vyberali partnerov, sa odohrávala v strede kruhu. Vankúšik potom väčšinou slúžil ako rekvizita, na ktorú si pár v strede kruhu kľakol a pobozkal sa (podobne ako pri Ručníčkovom tanci hojne rozšírenom aj dnes).
Šatkovec (Ručníčkový tanec)
„…šatkovec (ručníčkový tanec, šatkový, kapesníková, bozkávaná, holúbek, čóktánc, kendöštánc, tichltanc, hantúškový a podobne) - príležitostný, často svadobný tanec s výberom partnera. Súvisí s európskymi „pussltancami“, obľúbenými v minulom storočí, obsahuje však aj staršie komponenty. Býva hudobne aj tanečne dvojdielny: v pomalšej časti si tanečník vyberá spomedzi žien tanečnicu, kľaknú si na rozprestretú šatku a objímu sa alebo bozkajú; v rýchlej časti utvoria pár a tancujú obyčajne krútivý tanec alebo polku. Potom si zasa vyberá partnera tanečnica a hra takto reťazovite pokračuje.
Kocúrový tanec (Kotka)
Kocúrovému tancu by mohol zodpovedať Ždiarsky svadobný tanec Kotka, ktorý je vlastne tiež tanečnou hrou založenou na šikovnosti partnerov (ide o hru na mačku a myš, či kocúra a mačku - kotka = mačka, kotek = kocúrik). Tento tanec sa v Čechách spomína už v 16. storočí.
Klátový tanec
Klátový tanec sa dodnes tancuje v období Fašiangov (napríklad v Jedľových Kostolanoch). Opäť je to párový tanec, kde žene, respektíve dievčine na nohu priviažu klátik na dlhšom špagátiku. Tanečníčka ním šikovne uhýba, aby jej ho partner pri tanci nepristúpil.
Prejímaný tanec
Prejímaný tanec - šlo snáď o tanec, alebo tančenú hru, pri ktorej sa vymieňali partneri, a to buď všetky tancujúce dvojice, alebo si viacerí partneri „prejímali“ jednu tanečníčku. Mladý pár máva sólo v kruhu svadobčanov, po chvíli sa s ním v tanci všetci vystriedajú. Dva varianty Prejímaného tanca sú v Uhrovskej zbierke, jeden v Levočskom Pestrom zborníku pod názvom Wechsel Tantz. Variant prejímaného tanca je označený nemeckým názvom Wechsel Tanc.
Klobúkový tanec
Dve verzie klobúkového tanca len svedčia o mimoriadnej obľúbenosti využívania tejto rekvizity. Nemusel však vždy mať len známu, dodnes zachovanú podobu tanečnej hry vymieňania klobúkov za neustáleho zvyšovania tempa a niekedy rôznych zmien v tanečnom postoji, či chôdzi. Mohlo ísť aj o variant, pri ktorom sa tanečníci snažia zraziť si navzájom z hlavy klobúky, tancujú okolo klobúkov položených na zemi, vyhadzujú ich do vzduchu atď. Klobúk sa dnes používa ako rekvizita aj v medveďom tanci.
Medvedí tanec
„Medvedí tanec (medveď, medvecka, mazur, beartanc, klobúkový tanec, pukacia a iné) - mužský skupinový (zriedkavo sólový) napodobivý tanec alebo tanečná hra neznámeho pôvodu. Tancoval sa príležitostne, hlavne v pastierskych prostrediach. Hudba spravidla opakuje pieseň „Medveďu, daj labu…“ v 2/4 takte a tempe štvrťová nota = 80-140. Rozvitú choreografickú formu tvorí tanečná chôdza s napodobovaním ťarbavých pohybov medveďa, poskakovanie v drepe a podpore ležmo (i podliezanie a preskakovanie partnerov) a obyčajne trojicová hra obratnosti so zrážaním klobúka. Tieto časti sa nerealizujú vždy pospolu, často sa redukujú iba na trojicovú hru. Výskyt je sporadický, hlavne na strednom a severnom Slovensku (Pohronie, Orava, Liptov, Spiš, Šariš).
Mladuchin tanec (Chorea Sponsae)
Chorea Sponsae - tanec nevesty, má 3 varianty v Uhrovskej zbierke (Praeambulum Gyertya, Parta moga - Ukladany, a Ukladany). „Mladuchin tanec - slávnostný tanec nevesty s ženíchom po obradnom návrate zo sobáša do rodičovského domu. Patrí do skupiny svadobných tancov. Keďže mladucha vo venci nesmela spievať, hral sa zvyčajne svadobný valčík, zavŕšený prípadne starodávnym krútivým tancom s vhodnými predspevmi mladého zaťa. Po príchode s rúchom do ženíchovho domu a po začepčení sa mladucha predstavila tancom so svojím manželom. V novších časoch sa mladuchin tanec vyvinul do viacerých foriem.
Hudobné prvky a súvislosti
Pieseň „Hajnal svitá“
O piesni Hajnal sme sa zmienili už v spojitosti s Uhrovskou zbierkou. Zápis vo VT má však veľmi zaujímavú trojštvrťovú proporciu, pričom aj sám tanec je trojštvrťový. Hudobný zápis Hajnalu z VK prakticky bez úprav vyhovuje textu zapísanému v Kollárových spievankách. V Kollárovej zbierke piesní v VII. časti „Svadba a manželstvo“ nachádzame pieseň s incipitom Hajnál svitá, již je deň biely (haynal = svitanie). Ide o paródiu obľúbenej adventnej duchovnej piesne, veľmi populárnej na prelome 16. a 17. storočia (pieseň s rovnakým incipitom sa spomína v poľskom hudobnom materiáli zo 16. storočia). Naviac medzi skladbami Pro Clarins možno nájsť ešte durový variant tejto melódie (na klarine sa totiž prirodzene dá dosiahnuť len durová - veľká tercia). Z označenia skladby Gyerta Dionisi vyplýva, že išlo o sviečkový tanec.
Cigánska hudba a jej vplyv
Zastúpenie skladby s názvom Czigan môže naznačovať módnosť cigánskej hudby. Rovnako v zbierke ASK sa stretávame s hudobnými prvkami cigánskej hudobnej kultúry, ktorá predstavovala určité exotikum. Už v 17. a 18. storočí boli Cigáni aj v šľachtických službách. Jedným z dôkazov účasti Cigánov pri produkcii zábavnej hudby je záznam D. G. Speera, ktorý popisuje dvoch cigánskych trubačov „slabej úrovne“, ktorých počul hrať na dvore istého uhorského šľachtica. Speer ďalej uvádza, že Cigáni „majú vrodené hudobné nadanie a skoro každý uhorský šľachtic drží si nejakého Cigána, ktorý je hegedüs - huslista - a zároveň lakatos - šlosiar“. Toto vyhlásenie podporuje pocit, že cigánski hudobníci oddávna uprednostňovali hru na niektoré nástroje (hlavne husle) pred inými. Spomenutých cigánskych trubačov možno teda akiste považovať za výnimku potvrdzujúcu pravidlo. Otáznym, a podľa názoru L. Kačica skôr nepravdepodobným ostáva, či sa klariny mohli, aspoň príležitostne používať aj v tanečnej hudbe. Môžeme sa domnievať, že aspoň o príležitostnom takomto použití môže nasvedčovať pasáž zo Speerovho diela, keď Simplicissimus trúbil zbojníkom pri ich bezuzdnej zábave.
Valašsko-hajdúcke tance (Olach Tancz)
Mužská časť svadobnej družiny isto tanečne predvádzala pri hajdúckych tancoch, ktorých počet v tejto zbierke je mimoriadne bohatý - 102 (ide o skladby označené ako Saltus Hungaricus a 36 ďalších neoznačených skladieb, ktoré však formou zodpovedajú hajdúckym tancom). Navyše bolo v 17. storočí ešte bežným zvykom u mužov - obyvateľov miest chodiť stále ozbrojený šabľou. Bola odznakom mužnosti, spoločenského postavenia, ale mohla slúžiť aj ako rekvizita pri tanci. O ľudovosti tancov Hungaricus svedčí ich „mimoriadne svieži, pestrý a bohatý motivický materiál, motivika je silne folklórne prifarbená“, ďalej aj „množstvo ich variantov a hudobno-štylistické prvky akými sú lýdičnosť, descendenčná rytmika, otvorená štvorriadková izopodická stavba.“ Určitou reminiscenciou hajdúckych tancov v svadobnom repertoári sú dnes družbovské tance pri snímaní nevestinho vienka, kedy družba „hajdukuje“ okolo mladuchy s kosou alebo nožíkom. Niektoré piesne z tejto zbierky so slovenskými incipitmi majú dodnes známe ľudové varianty (napríklad Smutni Slawik spiwa), zápisy ich melódie (i textu) v Uhrovskej zbierke však vyznievajú umelo. Jedinou výnimkou je pieseň č. 317 Co nam nassj reknu, ktorá je blízkym melodickým i textovým variantom piesne dodnes zachovanej na Podpoľaní, a jej text priamo súvisí so svadbou.
Lúčnica - POLKA
Stolová hudba (Asztali nóta)
K svadobnému repertoáru v širšom zmysle môžeme pričleniť aj skladby označené ako Asztali nóta, Aria ad Mensam, Ballet at Menzam, Nota ad Menzam. Ide o skladby tzv. stolovej hudby, ktoré boli v 17. storočí značne rozšírené, čo potvrdzujú aj názvy pre jednotlivé skladby v Simplicissimovi. (Simpliciussimus stretol uhorského hudca, „ktorý vedel zahrať ku každému jedlu svoju vlastnú nôtu, či sonátu, ako napríklad ku kyslej kapuste kapustnicovú sonátu, k husi husiacu sonátu, pečienkovú sonátu, čiže nôtu k pečienke atď.“). Zaujímavým zápisom, ktorý naznačuje, že pri jedlách sa mohlo predvádzať aj bábkové divadlo je skladba Ballet Doctoris Fausti ad Mensam. Očarujúci Rund laetum et truncum (veselý a divoký tanec) a svieža melódia s lydickou kvartou Rund laetum in cornum (veselý tanec pre roh) isto rovnako patrili do svadobného repertoáru, takisto ako sarabandy, curranty, gavoty, či iné módne európske tance, ktoré ale nemajú byť predmetom hlbšieho skúmania v tejto štúdii.
Účasť hudobníkov na svadbách
V dobovej hudobnej praxi bolo zaužívané, že organisti, ktorí pôsobili v kostole, zlepšovali svoju existenčnú situáciu svetskými muzikantskými službami. Preto, aby boli schopní splniť požiadavky jednej i druhej strany, mali vo svojom repertoári jednak cirkevné piesne pre celé obdobie cirkevného roka, jednak módne európske tance a umelé piesne obľúbené vyššími vrstvami, a jednak živé ľudové tance chudobnejších vrstiev. Zaujímavá zmienka o účasti trubačov na svadbe je opäť od D. G. Speera: „Vtedy sme sa mali v Košiciach dobre, najmä so svojim kamarátom trubačom, lebo práve slávil svadbu istý šľachtic a my, spolu s inými trubačmi sme na nej posluhovali a zarobili sme si hodne peňazí.“ Z uvedenej citácie však nie je jasné, či trubači na svadbe aj hrali. Pod vplyvom vojenskej hudobnej praxe bývali trúbky doplnené bubnom. Speerov Uhorský Simplicissimus v Sabinove „bubnoval večer a ráno a trúbil po uhorsky“, čo naznačuje existenciu typického uhorského štýlu hry na trúbku (najskôr klarinu). Nakoniec repertoár pre klariny obsahujúci najmä slávnostné fanfárové skladbičky je dobre dokumentovaný vo Vietorisovej tabulatúre. Organista zapísal výber repertoáru, ktorý dokazuje, že sa zaoberal aj vtedajšou „populárnou hudbou“ a pravdepodobne si privyrábal na svadbách hrou na iný hudobný nástroj - husle (prípadne obidvoje, husle a klarinu - jeho znalosť hry na klarinu naznačuje posledná časť zborníka venovaná skladbám pre tento nástroj „Pro Clarins“).