Právna úprava odmeňovania za prácu vo sviatok je obsiahnutá predovšetkým v Zákonníku práce Slovenskej republiky (ďalej len "Zákonník práce"). Sviatky sú v zásade definované ako dni pracovného pokoja, kedy väčšina zamestnancov nepracuje. Avšak, nie každý sviatok automaticky znamená voľný deň, a zamestnávateľ má obmedzené možnosti nariadiť prácu počas sviatku. Zamestnanci vykonávajúci prácu v tieto dni, alebo tí, ktorým ušiel zárobok z dôvodu sviatku, majú nárok na kompenzáciu.
Rozlíšenie sviatkov a ich vplyv na pracovný čas
V zmysle zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch sú sviatky dňami pracovného pokoja. Tieto dni sú obvykle farebne vyznačené v kalendároch a väčšina zamestnancov v tieto dni nepracuje. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu len vo výnimočných prípadoch, definovaných § 94 Zákonníka práce, ako napríklad v nepretržitej prevádzke, pri strážení objektov, v zdravotníctve či doprave.
Výnimky zo statusu dňa pracovného pokoja
Z pravidla, že sviatky sú dňami pracovného pokoja, existujú dve významné výnimky: 1. september a 28. október. Hoci sú tieto dni podľa zákona o štátnych sviatkoch zaradené medzi štátne sviatky, pre účely Zákonníka práce nemajú status dňa pracovného pokoja. Z pohľadu miezd a dochádzky sa preto považujú za bežné pracovné dni a nie za dni pracovného pokoja. 1. september (Deň Ústavy SR) nie je od roku 2024 považovaný za deň pracovného pokoja ani za sviatok v zmysle ustanovení Zákonníka práce a môžu byť v tento deň otvorené aj obchody.
Štátne sviatky a dni pracovného pokoja z pohľadu miezd
Pre účely príplatkov za prácu vo sviatok sa za sviatky považuje 14 dní v kalendárnom roku. Medzi tieto sviatky patria:
- 1. január
- 6. január
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj
- 8. máj
- 5. júl
- 29. august
- 1. september
- 15. september
- 1. november
- 17. november
- 24. december (po 12:00 hodine)
- 25. december
- 26. december
Napriek tomu, že Veľkonočná nedeľa je často uvádzaná ako sviatok, nie je sviatkom v zmysle zákona č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch.
Odmeňovanie za prácu vo sviatok
Zákonník práce upravuje minimálne nároky zamestnancov za prácu vo sviatok (§ 122 ZP). V prípade práce vo sviatok má zamestnanec nárok na:
- Mzdu za vykonanú prácu.
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok v minimálnej výške 100 % svojho priemerného zárobku (od 1. mája 2018), pokiaľ sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne na čerpaní náhradného voľna.
Uvedená výška mzdového zvýhodnenia je minimálna; v kolektívnej alebo pracovnej zmluve je možné dohodnúť vyššiu sadzbu.
Práca vo sviatok a náhradné voľno
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, ale nemôže ho nariadiť. Zamestnanec čerpaním náhradného voľna stráca nárok na mzdové zvýhodnenie, ale nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok mu ostáva zachovaný. Za každú hodinu práce vo sviatok patrí zamestnancovi jedna hodina náhradného voľna. Pri čerpaní náhradného voľna patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa v prípade zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda (nie náhrada mzdy).
Odlišnosti pre zamestnancov s mesačnou mzdou
Právna úprava poskytovania náhrady za sviatok sa líši v závislosti od spôsobu odmeňovania zamestnanca. Pre zamestnancov odmeňovaných mesačnou mzdou platia špecifické pravidlá.
Sviatok, ktorý pripadne na obvyklý pracovný deň mesačne odmeňovaného zamestnanca
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň a zamestnanec v tento deň z dôvodu sviatku nepracuje, považuje za odpracovaný deň. Taktiež, ak zamestnanec odpracuje plný fond pracovného času na daný mesiac znížený o dni sviatkov, počas ktorých nepracoval, patrí mu mesačná mzda v nekrátenej výške. Tento zamestnanec má nárok na mzdu, a nie na náhradu mzdy za sviatok. Čas čerpania náhradného voľna za prácu vo sviatok sa u neho tiež považuje za odpracovaný čas, za ktorý mu patrí mzda.
V kolektívnej alebo pracovnej zmluve však možno dohodnúť, že aj u zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa bude poskytovať za sviatok náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Takisto je možné dohodnúť, že mzda u mesačne odmeňovaných zamestnancov sa bude krátiť podľa neodpracovaných hodín z dôvodu sviatku.
Sviatok, ktorý nie je obvyklým pracovným dňom
Pokiaľ deň sviatku pripadne na deň, ktorý nie je obvyklým pracovným dňom zamestnanca (napríklad víkend pre zamestnanca pracujúceho od pondelka do piatka, alebo deň nepretržitého odpočinku v týždni), zamestnanec nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy za sviatok. V takomto prípade mu mzda neušla z dôvodu sviatku, keďže v daný deň nemal pracovať podľa rozvrhu pracovných zmien. Obdobná situácia nastáva, ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu u zamestnanca s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom od pondelka do piatka.
Príklady odmeňovania za prácu vo sviatok
Príklad 1: Zamestnanec s mesačnou mzdou a prácou vo sviatok
Zamestnanec pracuje od pondelka do piatka a je odmeňovaný mesačnou mzdou. Sviatok 15. september pripadol na pondelok. Zamestnanec bude mať sviatok zahrnutý v mesačnej mzde ako odpracovaný deň. Ak si za prácu vo sviatok nebude čerpať náhradné voľno, bude mu vyplatený aj príplatok za prácu vo sviatok. Ak si bude čerpať náhradné voľno, príplatok mu vyplatený nebude, ale bude mať nárok na náhradné voľno za prácu vo sviatok.
Príklad 2: Zamestnanec s mesačnou mzdou a krátením mzdy
Zamestnanec pracujúci v rovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase (5 dní v týždni po 8 hodín) s mesačnou mzdou má v pracovnej zmluve dohodnuté krátenie platu v prípade, ak nepracoval vo sviatok. Za neodpracovaný sviatok sa jeho mesačný plat môže znížiť o podiel zodpovedajúci pomeru neodpracovaných hodín k fondu pracovného času, ak to bolo takto dohodnuté v zmluve.
Príklad 3: Zamestnanec s hodinovou mzdou a sviatkom
Zamestnanec s hodinovou mzdou, ktorý pracuje od pondelka do piatka a firma je počas sviatkov zatvorená. Ak sviatok pripadne na pondelok, zamestnancovi patrí za neodpracovaný sviatok náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Špecifické situácie a výnimky
Zákonník práce myslí aj na špecifické kategórie zamestnancov a situácie, ktoré sa týkajú práce vo sviatok.
Vedúci zamestnanci
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu už s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V takomto prípade vedúci zamestnanec nemá za prácu vo sviatok nárok na mzdové zvýhodnenie ani na náhradné voľno. Ak bude v deň sviatku pracovať, vznikne mu nárok len na nekrátenú časť mesačnej mzdy. Toto ustanovenie sa týka výlučne vedúcich zamestnancov, ktorých okruh je vymedzený v § 9 ods. 3 Zákonníka práce.
Práca na základe dohôd mimo pracovného pomeru
Nárok na príplatky za vykonanú prácu v sobotu, v nedeľu, vo sviatok či za nočnú prácu a mzdovú kompenzáciu majú aj zamestnanci vykonávajúci prácu na základe dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (tzv. dohodári). Tento právny nárok bol zavedený novelou č. 63/2018 Z. z.
Zákaz práce v maloobchode počas sviatkov
Podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce platí, že v niektoré sviatky, medzi ktoré patria aj 1. január, 6. január, Veľký piatok, Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný pondelok, 1. máj, 8. máj, 5. júl, 29. august, 1. september, 15. september, 1. november, 17. november, 24. december po 12:00 hodine, 25. december a 26. december, nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác, s výnimkou predaja na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch a v zariadeniach verejnej hromadnej dopravy. Práca v reštaurácii či pohostinstve sa považuje skôr za poskytovanie služby, než za predaj tovaru, preto tieto prevádzky nemusia byť počas týchto sviatkov zatvorené.