Každoročne si 8. marca pripomíname Medzinárodný deň žien (MDŽ), ktorý je venovaný ženám po celom svete. Zároveň slúži ako silná pripomienka dlhodobého boja za rovnosť medzi mužmi a ženami, za rešpektovanie práv žien v spoločnosti a oslavu ich sociálnych, ekonomických, kultúrnych a politických úspechov. Tento významný deň nesie so sebou bohatú históriu, ktorá siaha do začiatku 20. storočia.
Historické korene a prvé protesty
Počiatky v USA
História Medzinárodného dňa žien siaha na začiatok 20. storočia, keď čoraz viac žien v spoločnosti poukazovalo na nespravodlivé pracovné podmienky a nedostatok politických práv. Jednou z najdôležitejších udalostí boli protesty robotníčok z roku 1908, keď ženy vyšli do ulíc New Yorku protestovať proti dlhému pracovnému času, zlým pracovným podmienkam a nízkym mzdám. Zároveň žiadali volebné právo a spravodlivejšie postavenie v spoločnosti. Tieto demonštrácie žien sa najskôr odohrávali v USA na popud Socialistickej strany USA, ktorá 28. februára 1909 vyhlásila symbolicky Národný deň žien.
Myšlienka medzinárodného sviatku
Myšlienka vytvoriť medzinárodný sviatok venovaný ženám vznikla v roku 1910. Nemecká aktivistka Clara Zetkin navrhla na Medzinárodnej konferencii socialistických žien v Kodani, aby ženy po celom svete mali spoločný deň, počas ktorého by mohli upozorňovať na svoje práva a požiadavky. Návrh získal podporu všetkých účastníčok konferencie z mnohých krajín, bez určenia pevného dátumu.
Prvé oslavy v Európe a tragédia v New Yorku
Už o rok neskôr, v roku 1911, sa Medzinárodný deň žien prvýkrát oslavoval masovo vo viacerých európskych krajinách vrátane Nemecka, Rakúsko-Uhorska, Dánska a Švajčiarska. Zúčastnilo sa ho vyše milióna žien a mužov, pričom k pôvodným požiadavkám ako slušné pracovné podmienky a volebné právo pribudli aj témy ako právo žien vzdelávať sa v učňovských školách a právo na rovnaký plat za rovnakú prácu.
Týždeň po týchto oslavách, 25. marca 1911, sa v New Yorku odohrala tragická udalosť - požiar v továrni Triangle Shirtwaist Factory. Vyše 140 obetí, prevažne mladých prisťahovalkýň, poukázalo na nebezpečné pracovné podmienky a nedostatok bezpečnostných opatrení. Táto udalosť vyvolala vlnu solidarity a téma bezpečných pracovných podmienok žien sa stala nosnou na všetkých demonštráciách MDŽ v Európe i Amerike v nasledujúcich rokoch.
Ustálenie dátumu: Prečo 8. marec?
Dátum 8. marca sa stal symbolickým až o niečo neskôr a úzko súvisí s udalosťami z roku 1917, keď robotníčky v Petrohrade začali štrajk „za chlieb a mier“. Ich protesty sa rýchlo rozšírili po celej krajine a prispeli k spoločenským zmenám a napokon aj k pádu cárskeho režimu. Krátko nato ženy v Rusku získali volebné právo. Tento dátum sa rovnal 8. marcu podľa gregoriánskeho kalendára, pretože podľa juliánskeho kalendára, ktorý sa vtedy v Rusku používal, sa demonštrácie konali 23. februára 1917. Po skončení prvej svetovej vojny sa 8. marec definitívne ustálil ako pevný dátum, keď si tento sviatok ženy pripomínajú.
Globálne uznanie a vývoj významu
V priebehu 20. storočia význam Medzinárodného dňa žien postupne rástol a sviatok sa rozšíril do mnohých krajín sveta. Až v roku 1975 bol oficiálne uznaný Organizáciou Spojených národov, čím nadobudol globálny charakter a novú globálnu dimenziu pre ženy v rozvinutých aj rozvojových krajinách. Na začiatku 20. storočia patrilo medzi hlavné ciele sviatku vybojovanie volebného práva žien, o ktoré sa najviac zaslúžili Britky spolu s Američankami. V súčasnosti MDŽ vyzdvihuje solidaritu žien v oblasti rovnakých šancí, spravodlivosti, mieru a rozvoja.
Medzinárodný deň žien v bývalom Československu a na Slovensku
Obdobie socializmu a jeho paradoxné oslavy
V bývalom Československu mal Medzinárodný deň žien počas socialistického obdobia veľmi silnú tradíciu. Prvý sviatok MDŽ v ČSR sa konal v roku 1921 a o rok neskôr nadobudol už masový charakter. Počas druhej svetovej vojny bol zrušený, no po roku 1945 sa na Slovensku, vďaka prudkému rozmachu priemyslu a zamestnávaniu žien, štát tento sviatok osvojil až tak, že bol oslavovaný celoplošne. V závodoch ženy dostávali typický kvet karafiát a k tomu praktický darček do domácnosti, napríklad utierky, misy na zapekanie a iné kuchynské potreby, čo podľa etnologičky Kataríny Nádaskej naznačovalo, že hoci si socializmus ženy vážil, ich rolu vnímal viac ako „ženu pri hrncoch“.
Červená farba karafiátu pôvodne symbolizovala krv víťazstva v boji za práva žien, no počas socializmu sa stal populárny aj kvôli ekonomickej dostupnosti. Paradoxom osláv bolo, že sa často zvrhli na popíjanie alkoholických nápojov, v čom dominovali muži. Oslavované ženy potom museli ísť vyzdvihnúť deti a pripraviť im večeru, zatiaľ čo "podgurážení manželia sa za súmraku v dobrej nálade vracali domov".
Post-socialistické vnímanie a súčasné výzvy
Po Nežnej revolúcii v roku 1989 popularita MDŽ na určitý čas klesla, keďže bol často vnímaný ako „nástroj“ politickej propagandy. V súčasnej dobe ho v oslavách často nahradil Deň matiek, ktorý sa po roku 1989 dočkal vzkriesenia a je zrejme obľúbenejší. Napriek tomu je marcová pripomienka nespočetných činov a úspechov spojených so ženskou emancipáciou rozhodne namieste. Na Slovensku je 8. marec od roku 2004 významným dňom.
Rodová rovnosť a platové rozdiely
Ako zdôrazňuje etnologička Katarína Nádaská, aj dnes máme čo riešiť v oblasti ženských práv. Na Slovensku sú stále žalostne málo žien v politike a pretrvávajú názory, že žena sa má starať o deti a domácnosť. Stále existujú rozdiely v platovom ohodnotení mužov a žien na rovnakých pozíciách, ktoré patria k najvýraznejším v Európe. Slovenské ženy zarábajú takmer o 20 percent menej ako muži celkovo, a približne o osem percent menej aj v prípade, že pracujú na rovnakej pozícii ako muž. Nižšie platy v konečnom dôsledku ovplyvňujú aj ich dôchodky a neľahkú pozíciu matiek samoživiteliek a penzistiek. Práva žien v krajine obhajuje Výbor pre rodovú rovnosť.
História Medzinárodného dňa žien
Rôzne podoby osláv MDŽ vo svete
Medzinárodný deň žien sa oslavuje v mnohých krajinách, pričom rôzne kultúry pridávajú vlastné tradície a zvyky. Má silné tradície najmä v Európe, Spojených štátoch amerických a Ázii:
- V Rusku a iných bývalých sovietskych krajinách je to významný štátny sviatok, kde ženy dostávajú kvety a darčeky. Školáci často organizujú párty pre svoje spolužiačky a nákupné šialenstvo môže pripomínať americký sviatok svätého Valentína.
- V Taliansku sa ženy 8. marca pripomínajú žltou mimózou, ktorú dostávajú od mužov, zatiaľ čo štát im často ponúka bezplatný vstup do múzeí a k pamiatkam.
- V Turecku si ženy obľúbili MDŽ účasťou na rôznych spoločenských akciách a v reštauráciách sa 8. marca konajú špeciálne oslavy bez prítomnosti mužov.
- V Argentíne si sviatok zachováva takmer pôvodnú podobu, kde ženy vychádzajú do ulíc bojovať za svoje práva, čo viedlo k úspešným legislatívnym zmenám, ako napríklad legalizácia potratov v roku 2020.
- V Číne je MDŽ od roku 1949 štátnym sviatkom spojeným s polovičným voľnom pre zamestnankyne. Deň pred MDŽ, 7. marca, sa tu navyše oslavuje Deň dievčat.
Súčasné posolstvo a výzvy
Inšpirujte inklúziou: Téma kampane
Každý rok tento deň slúži ako silná pripomienka pokroku dosiahnutého v oblasti rodovej rovnosti a zdôrazňuje prácu, ktorú je ešte potrebné vykonať. Téma kampane „Inšpirujte inklúziou“ (Inspire Inclusion) vyzýva k vytvoreniu rodovo rovného sveta bez predsudkov, stereotypov a diskriminácie, kde sa odlišnosť cení a oslavuje. Podčiarkuje kľúčovú úlohu inklúzie pri dosahovaní rodovej rovnosti a vyzýva na kroky smerujúce k prelomeniu bariér, spochybneniu stereotypov a vytvoreniu prostredia, v ktorom sú všetky ženy cenené a rešpektované. Spoločne môžeme upevniť rovnosť žien a prelomiť bariéry, ktoré im bránia v plnom rozvoji.
Dôležitosť boja za plnú rovnoprávnosť
Napriek tomu, že mnohé ženy už dnes majú základné práva, ako právo rozhodovať sa a právo pracovať, boj za plnú rovnoprávnosť ešte nie je na konci. Je dôležité si pripomínať, čo tento sviatok znamená, a byť na dosiahnuté práva hrdé. Medzinárodný deň žien je prejavom solidarity medzi ženami a súčasne spomienkou na snahu za zrovnoprávnenie žien, ktoré je považované za najdlhšiu revolúciu v dejinách ľudstva. Počas MDŽ je na mieste uctiť si všetky ženy aspoň malou pozornosťou, práve pre to všetko, čo musia zvládať. Je veľmi dôležité otvárať otázky postavenia žien nielen na Slovensku, ale aj vo svete, pretože stále máme čo dobiehať a riešiť.
Významná politička Margaret Thatcher prehlásila: „Ak chcete, aby sa niečo povedalo, požiadajte muža. Ak chcete, aby sa niečo urobilo, požiadajte ženu.“
Ženy, ktoré formovali svet: Príklady úspechu
Nekonečné ženské zručnosti, odvaha a viera vo vlastné schopnosti viedli k vzniku slávnych značiek a inovácií, ktoré posilňujú ženské sebavedomie na všetkých kontinentoch a vo všetkých generáciách. Medzi dámy pevne zapísané do histórie módy a podnikania patria:
- Coco Chanel - priekopníčka módy a návrhárstva, autorka slávneho kostýmu Chanel a ikonického parfumu Chanel No. 5 (1921).
- Elizabeth Arden - pred viac ako 100 rokmi položila základy kozmetického priemyslu v Spojených štátoch amerických a jej odkaz trvá naďalej.
- Estée Lauder - v roku 1946 založila v USA kozmetické impérium preslávené výnimočnou pleťovou kozmetikou a parfumami, pričom verila, že úspech prichádza prácou.
- Jeanne-Marie Lanvin - talentovaná dievčina z chudobných pomerov, ktorá vďaka svojim obchodným a vizionárskym vlohám postupne vybudovala módnu spoločnosť Lanvin.
- Nina Ricci - rodáčka z Talianska založila v roku 1932 v Paríži štýlový a od počiatku veľmi úspešný módny dom.
Úcta a ocenenie
Medzinárodný deň žien je príležitosťou na zamyslenie sa nad tým, ako môžeme vytvoriť spravodlivejší a rovnoprávnejší svet. Je veľmi dôležité, keď si rodina alebo kolegovia uctia ženu malým darčekom, kvetom, či čokoládou, a vzdajú im tak svoju úctu. Citlivého a pozorného muža ocení každá žena.