Prezrite si druhé vydanie pracovného zošita GUĽôČKA - Medovníkový domček, ktoré je inšpirované obľúbenou rozprávkou o Jankovi a Marienke. Táto sada pracovných listov je špeciálne navrhnutá pre prácu s detičkami v materskej škole a predškolskom veku.
Obsah pracovného zošita "Medovníkový domček"
Pracovný zošit s názvom "Medovníkový domček" (LICENCIA II) obsahuje komplexný súbor materiálov zameraných na rozvoj rôznorodých zručností u detí. Sada je vhodná pre skupinovú prácu, napríklad pre 5 detí.
Hlavné komponenty sady:
- 6x farebná predloha
- 7x pracovné listy
- Rozprávka o Jankovi a Marienke (ako textová príloha)
Rozvíjané zručnosti a oblasti poznávania
Sada pracovných listov Medovníkový domček je navrhnutá tak, aby komplexne rozvíjala kľúčové kompetencie u detí predškolského veku. Aktivity pomáhajú deťom:
- Poznávať svoje meno, mená svojich kamarátov a pomenovať členov rodiny.
- Umelecky stvárniť ľudskú postavu (napríklad kresliť seba a svojho kamaráta).
- Poznávať písmenká abecedy a priraďovať prvé písmeno svojho mena.
- Počúvať s porozumením, čo je dôležité pre príbeh rozprávky.
- Rozoznávať deň a noc a základné farby.
- Rozvíjať slovnú zásobu, reč a obrazotvornosť.
- Rozvíjať priestorovú predstavivosť a orientáciu (napríklad kreslením cestičky v lese).
- Získavať matematické predstavy - počítanie od 1 do 10 (detičky, stromy, jahody), spočítavanie predmetov.
- Rozvíjať logické myslenie.
- Cvičiť grafomotoriku (napríklad bludisko, dokresľovanie medovníčkov).
- Poznávať a pomenovávať geometrické tvary (štvorec, trojuholník, kruh, obdĺžnik).
Podrobný prehľad obsahu pracovných listov a predlôh
Sada obsahuje rôznorodé materiály, ktoré sú priamo prepojené s dejom rozprávky o Jankovi a Marienke:
Farebné predlohy:
- Janko a Marienka - Z domu do lesa: Zamerané na slovnú zásobu a priestorovú orientáciu.
- Janko a Marienka - V lese: Zamerané na slovnú zásobu a základy matematiky.
- Janko a Marienka - Noc v lese: Rozvíja slovnú zásobu a priestorovú orientáciu.
- Medovníkový domček - Medovníčky: Zamerané na slovnú zásobu a matematiku.
- Medovníkový domček - Ježibaba: Rozvíja slovnú zásobu a priestorovú orientáciu.
- Medovníkový domček - Detičky: Zamerané na slovnú zásobu a priestorovú orientáciu.
Pracovné listy:
- Janko a Marienka - Ako sa voláš: Aktivity pre reč, slovnú zásobu a abecedu.
- Janko a Marienka - Ja a môj kamarát: Grafomotorické cvičenia.
- Cestička lesom - spočítaj stromy a jahody: Zamerané na matematiku.
- Cestička lesom - bludisko: Rozvíja grafomotoriku a priestorovú predstavivosť.
- Medovníkový domček - dokresli medovníky: Cvičenie grafomotoriky.
- Medovníkový domček - pomenuj a urči: Zamerané na farby a tvary.
- Moji kamaráti - spočítaj detičky: Zamerané na matematiku.
Rozprávka "Medovníkový domček" (Janko a Marienka)
Pre hlbšie pochopenie kontextu a prežitie príbehu je súčasťou pracovného zošita aj klasická rozprávka:
Medovníkový domček
Kde bolo, tam bolo, boli raz dve deti. Boli to braček a sestrička. Braček sa volal Janko, sestrička Marienka. Mali sa veľmi radi a vždy chodili spolu. Bývali na kraji hory u dobrej mamky.
Raz Janíčko povie dobrej mamke: „Mamička-mamička, pusťte nás na jahody!“
„Ale nie, synček!“ odpovie mamka. „Hora je veliká. Zašli by ste hlbšie, zatárate sa mi. Akože vás v takej hore nájdem?“
„Nebojte sa, mamka!“ vraví Janko. „Budeme sa len krajíčka držať!“
Nedali deti pokoja. Na veľa prosenia ich mamka pustila. Vzali krčiažtek a šli.
Oberajú deti jahody, oberajú. Tri do úst - jedna do krčiažka. Najprv sa držia len krajíčka. Ale čím ďalej od neho, tým sú jahody chutnejšie. Tu červená ako krv - tam veľká ako bombolec! Behajú, výskajú. Hora sa ozýva. Už sú v nej hlboko - a ani nevedia. Naoberali krčiažtek dovrchu a chcú sa vrátiť. Hľadajú chodníček - chodníčka niet! Volajú deti, nariekajú, majú strach. Hora je hustá a tmavá. Ach, prečo nedali lepší pozor? Kde je ich domček? Kde mamička?
Pomaly sa zvečerieva. Deti idú, idú - necítia si nožičiek. Naveľa sa dostali na polianku. Pomaly vyšli hviezdy - prišla noc. Na druhom konci polianky zbadajú svetlo. Ej, ale sa potešili! Hneď bolo po únave! Rozbehli sa za svetlom. Naraz len stojí pred nimi maličký domčúrik. Je ticho. Deti nevedia, čo spraviť.
„Zaklop na oblôčik!“ pošepne Janko sestričke.
„Ja sa bojím,“ odpovie sestrička šeptom. „Ktovie, či tam zlí ľudia nebývajú. Sadnime si radšej sem na podstienku. Tu prenocujeme a ráno pôjdeme domov.“
Deti sa uvelebili na podstienke. Boli hladné a triasli sa zimou.
„Marienka!“ šepne Janko, „ja som ti strašne hladný!“
„Aj ja!“ odpovie Marienka tíško. „Už by som vari aj túto stenu hrýzla!“
A čo vraví, to i spraví. Odlúpi kus steny - dá do úst. Ťaj, to je dobrota! Nože, Janko, okús! Hryzká Janko, hryzká Marienka. Je to dobré ako chlieb, sladké ako medovník. A tak oni lúpali stenu, lúpali - až odrazu: chrrup! Prelúpali dieru do izby. Z jednej strany múru deti, z druhej - akási stará tetka. Deti sa trasú od strachu, tetka sa usmieva:
„Á, vitajte, detičky!“ povie im sladko. „Už vás dlho počúvam, dlho tu čakám. No, poďte dnu!“
I chytí deti za rúčky a jedno za druhým vtiahne do izby. Joj, či sa len deti báli!
„My chceme k mamke!“ rozplačú sa.
„Pôjdete, cipky, pôjdete!“ chlácholí ich stará. „Ale kdeže teraz? I predložila ona deťom večeru, postlala v bielej postieľke.
Deti sa utíšili a pomaly sa prestali báť.
Hej, lenže to nebola dobrá tetka! V ústach mala med, ale v srdci jed. Bola to zlá ježibaba a tento medovníkový domček čarami postavila. Ako lapajú rybky na udicu, tak ona lapala na medovník zatúlané deti. A teraz, keď ich mala v domčeku, povedala si: „Najprv zjem chlapčeka, potom i dievčatko. Kým sa chlapec vykŕmi, dievča mi bude slúžiť.“
A naozaj. Ráno, len čo svitlo, drme ježibaba Marienku za plece a kričí:
„Daromnica, hore sa! Poriaď izbu, zameť dvor!“
A chlapčekovi sladko: „Vstankaj, chlapček, pôjdeš so mnou!“
Nebožiatka deti povstávali. Marienka sa musela pustiť do riadenia, Janko šiel za ježibabou. Od toho dňa musela Marienka všetko robiť a Janko sedel v krmníku. Ježibaba Jankovi vyvárala, vypekala. Marienka mu to nosila, a kým Janko jedol, rozprávala mu o ježibabe. Tak Janko vedel o všetkom, čo sa v domčeku robí.
Raz Marienka prišla veľmi smutná:
„Ej, braček, je zle-nedobre! Tá striga mi povedala, že ťa kŕmi na pečienku. Dnes príde pozrieť, či priberáš. A Marienka podala bračekovi koštialik, ktorý si on hneď schoval.
Onedlho príde ježibaba ku chlieviku.
„Janko, ukáž prst cez škáru!“ povie sladkým hlasom.
No Janko už vedel, čo je. Namiesto prsta prepchal cez škáru koštialik.
Ohmatkáva ježibaba koštialik, krúti hlavou. Ba vytiahne z vrecka aj akýsi žabikláč a pidliká ním koštiaľ, pidliká.
„Ťaj, aký si chudý!“ vraví nespokojne. „To ťa musím ešte pokŕmiť! Zajtra ťa sestrička trocha povoziká po slniečku. Keď sa prevetráš, bude ti lepšie troviť.“
A baba nič nezbadala, lebo bola veľmi nedovidná.
Na druhý deň, ako ježibaba rozkázala, tak Marienka vykonala. Prišla s táčkami, usadila do nich Janka a vozíkala ho po dvore.
Takto to šlo niekoľko dní. Ježibaba vždy chodila ku chlieviku a Janko vždy ukazoval koštialik. Lenže blížil sa voľáky strigônsky sviatok, a ježibabe zachcelo sa hostiny. Už nedbala, že má Janko prštek ako tŕň. Včasráno rozkázala Marienke:
„Nanos dreva, rozkúrim pec! Dnes bude Jankovi treba horúca postieľka. No Marienka už vedela, čo sa chystá, a bola smutná. Len čo mohla, vykradla sa ku chlieviku, zabúchala na dosku:
„Janíček-braček, zle je! Drevo v peci horí, striga hody strojí. Nože pozor daj! V ničom strigu neslúchaj!“
Predobedom ježibaba už nedala Janka voziť sestričke. Vypustila ho sama z chlieva a za ruku ho viedla pred pec. Z pece šla horúčava. Pred ňou stáli táčky. Ale táčky boli železné.
„Hop, to je už nie dobre!“ pomyslel si Janko. A tu mu len ježibaba povie:
„Dieťa moje, sadni si na táčky!“
No Janko už dával pozor. Urobil sa nevedomý. Díval sa na táčky a povedal:
„A keď ja neviem, ako! Ukážte mi vy, tetuška!“
A tu si chytrá ježibaba sadne, rozkladá sukne a sprostému chlapčekovi ukazuje: takto a takto!… No len čo sa ježibaba dobre usadila, pochytí Janko táčky a zvolá:
„Tiskaj, sestrička!“ a tu obaja milú ježibabu šups do rozpálenej pece!
Juj, začala ježibaba vrieskať! Hrnie sa von, ale deti vzali z kúta metlu a do nej! No a to bolo ich šťastie! Lebo metla mala tú moc, že z jej prútikov sa porobili dlhé ihly, ktoré z pece nikoho von nepustili. Nadávala ježibaba, všetko zlé sľubovala, ale čože! Kde sa vrhla, všade sa len hrozne popálila. Hrabala sa z pece i ponad pahrebu, ale chytili sa sukne na nej a začala celá horieť. A hľa, div divúci! Medovníkový domček odrazu zmizol, akoby ho dlaňou zotrel! Polianka stála tu holá a na nej dve deti.
A slniečko svieti rovno na chodníček, čo sa tu prepletá pomedzi stromy.
„Ááá!“ zvolá Marienka prekvapene. „Kde sa tu vzal tento chodníček?! Koľko som sa ho ja márne nahľadala!“
Nuž ale ako ho aj mohla vidieť, keď to všetko ježibaba čarami tak zamotala! Upiekla sa ježibaba - stratili sa i jej čary. Detičky si poskočili a pustili sa chodníkom. Išli, išli - a po veselom putovaní vrátili sa pekne domov. Ej, bolo to za stretnutie! Mamička ich ešte vždy oplakávala - a tu naraz len keď jej prikvitnú! Objímala ich, bozkávala a plakala už od radosti. Za neposluch by si boli zaslúžili trest - ale kto by na takú vec myslel v toľkom šťastí?
I detičky boli šťastné.
Celý príbeh Perníkového muža | Rozprávky
tags: #medovnikovy #domcek #pracovny #list