Medovníkový domček: História, tradícia a posolstvo sladkosti

Medovník evokuje v mnohých ľuďoch spomienky na blížiacu sa sviatočnú atmosféru, detstvo alebo obľúbené domáce pečivo od maminy či babičky. Toto sladké pečivo má naozaj mnoho podôb, chutí a predovšetkým neopakovateľnú vôňu, ktorá je pre mnohých symbolom domova a tepla. Medovníky a ich história siahajú hlboko do minulosti, kedy človek objavil múku, med a oheň.

Starobylá história medovníkov a pernikárstva

Už praveký človek sa naučil zmiešať múku s medom od divých včiel a pomocou ohňa si v hlinenej nádobe upiecť primitívne sladké pečivo. Med bol po dlhé stáročia jediným sladidlom, a tak bolo medové pečivo jedinou dostupnou sladkosťou. Sladkosti si však v čase vzniku medovnikárstva mohli dovoliť len bohatší. Chudobnejší ľudia sa zvykli medovníkom obdarovať len na Vianoce, kedy bol často jediným sladkým darčekom.

Rozvoj medovnikárstva na Slovensku

Na našom území sa remeslo pernikárstva či medovnikárstva objavilo už v 14. storočí a najväčšiu slávu zažívalo v 16. až 18. storočí. Medovníky sa v minulosti piekli v kláštoroch, ale aj v šľachtických a meštianskych rodinách, pričom pôvodne neboli zdobené. V Bratislave jestvoval cech medovnikárov už v 14. storočí, čo svedčí o dlhej tradícii tohto remesla.

Od 17. storočia sa medovnikárske technológie postupne skvalitňovali. Do cesta sa začali pridávať rozmanité chuťové prísady a aromatické koreniny, ktoré obohatili chuťový profil medovníkov. Od 16. storočia medovnikári využívali drevené formy, ktoré rezbári bohato zdobili figurálnymi, zvieracími, rastlinnými a orientálnymi motívmi.

Hlinené a plechové drevené formy sa časom prestali používať. Po zavedení foriem s dekoratívnymi prvkami gotiky a renesancie už hovoríme o perníkoch. Medzi významné strediská pernikárstva v Uhorsku patrili mestá Bratislava, Košice, Banská Bystrica, Trnava, Modra, Kremnica, Banská Štiavnica, Levoča a Bardejov. Historická pernikárska výroba dosiahla svoj vrchol v období baroka.

Medovník verzus perník

Dnes sa slovo perník neraz považuje za synonymum slova medovník, no nie je to tak. Pravý medovník je vyrobený z cesta, do ktorého je pridaný med. Medovníky a perníky zdobia naše stoly najmä vo vianočnom čase a na Veľkú noc. Zaujímavosťou je, že medovníky sa vyskytovali aj v gréckej mytológii, kde sa napríklad spomínajú v súvislosti s trojhlavým psom Kerberom, strážcom vchodu do podsvetia.

Kľúčové fakty o pernikárstve a medovnikárstve

• História pernikárstva či medovnikárstva siaha do starého Ríma. Na našom území sa toto remeslo objavilo v 14. storočí a slávu žalo najmä v 16. - 18. storočí.
• Prvý pernikársky cech v Bratislave bol založený v roku 1916, pričom Bratislava bola aj centrom pernikárskeho remesla.
• Pôvodná receptúra tohto sladkého pečiva obsahovala múku, med a pepr (čierne korenie). Z pôvodného slova peprník vznikol neskôr perník.
• Rozlíšenie perníka od medovníka sa vysvetľuje podľa spôsobu použitia medu do cesta: ak sa k ražnej múke zamiesil varený med, išlo o perníky.
• Perníky sú vďaka medu trvanlivejšie a ľahšie stráviteľné ako iné suché pečivo.
• Z korenín sa do cesta pridáva najčastejšie škorica, klinčeky, aníz, muškátový oriešok či kardamóm.
• Vláčne cesto treba nechať niekoľko hodín, dní či týždňov dozrieť. V chlade vydrží dlho čerstvé a formovateľné.
• Cesto na perníky a medovníky sa kedysi vtláčalo do špeciálnych, bohato zdobených foriem z hruškového dreva. Potom sa z nich vybralo a pieklo.

Sociálny podnik Medovníkový domček: Pomoc a sladká vôňa nádeje

V obci Blatné sa šíri sladká vôňa medovníkov, ktorá pochádza zo sociálneho podniku s rozprávkovým názvom Medovníkový domček. Medovník sa tu stal každodenným symbolom pomoci tým, ktorí to najviac potrebujú - ľuďom so zdravotným znevýhodnením. Toto miesto vonia sladkosťou a srší láskou, vytvárajúc prostredie, kde sa spája tradícia s hlbokým sociálnym poslaním.

Vznik myšlienky a poslanie

Sociálny podnik Medovníkový domček je výsledkom veľkého srdca Senčanky Ivany Dubajovej. Myšlienka jeho vzniku pramenila z osobného príbehu Ivany, ktorá si sama prešla ťažkým obdobím boja s chorobou a spolu s manželom vychováva syna, ktorý to nemá v živote ľahké. Často premýšľala nad jeho budúcnosťou a uplatnením v spoločnosti, ktorá na ľudí so zdravotným znevýhodnením často zabúda. Jej víziou bolo vytvoriť priestor, kde môžu títo ľudia ukázať, čo všetko dokážu.

Tím a ponuka

Kolektív Medovníkového domčeka tvoria ľudia, ktorí s nadšením a láskou pristupujú k svojej práci. Prvou zamestnankyňou bola Viktória, ktorá disponuje obrovským kreatívnym talentom - nádherne kreslí a ešte krajšie spieva. Ďalšou posilou je Gabika, ktorá pomáha s udržiavaním čistoty a často sa pustí aj do prác, o ktorých predtým netušila, že ich zvládne. Pri peci čarujú Klaudia a Lenka, pričom Klaudia je pravou rukou Ivany a pečie všetky výborné koláče od pondelka až do piatka.

Medovníkový domček ponúka okrem medovníkov dostupných priamo v predajni aj zdobenie na zákazku. Pre návštevníkov je pripravená káva, zákusky a torty, ktoré kraľujú v určitý deň. Možnosť posedieť si a vychutnať si atmosféru domčeka je samozrejmosťou. Tím Medovníkového domčeka pečie medovníky na rôzne podujatia a vie splniť aj tie najbláznivejšie výzvy, ako napríklad 17-poschodovú budovu s lagúnou a osvetlením, činky alebo dom deduška Večerníčka. Pre nich nič nie je nemožné.

Medovníky s posolstvom pre svet

Medovníky z tohto sociálneho podniku už prekročili hranice Slovenska a dostali sa do rôznych kútov sveta, vrátane Paríža, kde vítali športovcov a hostí v Slovenskom dome počas olympiády. Táto udalosť bola pre podnik obrovskou cťou a potvrdila kvalitu a jedinečnosť ich výrobkov. Projekt, ktorý pomáha ľuďom so zdravotným znevýhodnením, je veľmi cenený. Pri jeho realizácii pomáhala aj kamarátka, ktorá sama vytvorila prvé medovníky s erbom pre svojich kolegov. Tento nápad sa im tak zapáčil, že chceli medovníkové darčeky zaradiť ako oficiálnu prezentáciu mesta. Dielni Medovníkového domčeka odovzdala 3D tlačiarňou vytvorenú vykrajovačku medovníčkov a laserom vyseknutú šablónu na polevu.

Každý medovník zdobený s láskou a precíznosťou nesie v sebe nielen symboliku mesta, ale aj jedinečný príbeh pracovníkov so špeciálnym nadaním. Návštevou Medovníkového domčeka v Blatnom si nielen pochutnáte na výnimočných výrobkoch, ale podporíte aj krásnu myšlienku. Každý váš nákup pomáha ľuďom, ktorí napriek zdravotným prekážkam dostali šancu ukázať, čo dokážu. Ak nemôžete prísť osobne, medovníky si môžete objednať.

Rodinná tradícia pernikárstva Ertlovcov: Viac než storočie sladkosti

V Novej Dubnici, v neveľkom domčeku na dvore rodinného domu, sa už vyše sto rokov vypekajú sladké koláčiky podľa starej rodinnej receptúry Ertlovcov. Hoci zvonku nepripomína perníkovú chalúpku, vo vnútri to vyzerá skôr ako v úli, kde niekoľko párov šikovných rúk vyrába z medového cesta mäkučké perníky. Príbeh, vďaka ktorému tieto perníky prichádzajú na svet, je takmer rozprávkový.

Jozef Ertl: Zakladateľ tradície

V časoch Rakúsko-Uhorska sa výtvarne nadaný mladý Jozef Ertl z Prievidze, najstarší z deviatich detí, vybral na tovarišské skusy do Budapešti. Namiesto výtvarného remesla sa napokon ocitol v dielni vychýreného pernikára Beliczaya a v roku 1904 získal výučný list. Po návrate domov a skorej smrti rodičov sa musel postarať o svojich súrodencov. Vzal nošu na plecia a od domu k domu neúnavne núkal vlastnoručne vyrobené perníky.

Rozvoj a výzvy

Neskôr Jozef založil vlastnú výrobňu aj mnohopočetnú rodinu, ktorá mu pri pečení pomáhala. Dievčatá natláčali cesto do drevených foriem a zdobili, chlapci pomáhali s predajom a so starostlivosťou o včely, ktoré v tých časoch musel pre med chovať každý pernikár. Ertlovské perníky vtedy žali veľký úspech, dokonca prišla objednávka pre samotného prezidenta Masaryka, pre ktorého Jozef upiekol poschodové srdce. Z hradu zaň dorazila zlatá medaila! Perníky zachránili rodinu aj v časoch druhej svetovej vojny, keď si z nich často ukrajovali namiesto chleba.

Pokračovatelia a inovácie

Z Jozefových detí sa jeho remesla chopili dvaja synovia, Florián a Bartolomej, ktorých neodradilo ani znárodnenie. Bartolomej popri inej práci zatiahol do kumštu aj svoju manželku, ktorá dovtedy maľovala taniere, a tak bolo pre ňu zdobenie medovníkov hračkou. Neskôr ich predávali v bojnickej Perníkovej chalúpke, kde sa už vtedy motala aj ich vnučka Bibiana. Tá na perníky pradeda Jozefa nedopustí dodnes. Napriek tomu, že medzičasom vyštudovala na vysokej škole odbor umelecký šperk, ostala verná rodinnej tradícii a už tretí rok šéfuje ich malej firme.

„Dedko Bartolomej mal štyroch synov a jeden z nich bol môj otec,“ rozvíja Bibiana rodinný príbeh. Vyučil sa za elektrikára, ale bol to dušou hudobne založený umelec. V bratislavskom divadle, kde pracoval ako osvetľovač, sa zoznámil s Bibianinou mamou, baletkou. Vo vzduchu však stále visela otázka pokračovateľa pernikárskej tradície v rodine. Pred vyše dvadsiatimi rokmi sa teda presťahovali z Bratislavy do Novej Dubnice, kde v pivničných priestoroch v dome u maminých rodičov začali obaja vyrábať perníky. Bibianin otec, Ľubomír Ertl, videl v posolstve pradeda veľký potenciál; v ére jarmokov sa srdcia, koníky, domčeky či anjeli predávali ako po masle. Už ich nevtláčali do foriem, ako sa to robilo kedysi, ale ich vykrajovali. Mama sa ich popri učení baletu na umeleckej škole naučila krásne zdobiť. Bibiana na ne prilepovala zrkadielka. Keď však bolo podobných medovníkov na trhoch už habadej, otec prišiel s inovatívnym nápadom. Chcel využiť najmä to, že ich cesto je veľmi kvalitné, škoda ho nezjesť, a pradedovým perníkom pridal nový rozmer. Vyučený elektrikár Ľubomír Ertl tak dal zbohom bohatému zdobeniu. Napokon perník v novom šate - narezaný na obdĺžnik a plnený lekvárom - začali predávať na jarmokoch aj v Perníkovej chalúpke.

Kvalita a moderné spracovanie

Osud však prestal Ertlovským perníkom priať a Bibianin otec zomrel. „Vtedy som ešte študovala v Liberci, no mama by výrobu sama nezvládala. Tak som prišla pomáhať,“ spomína Bibiana na dramatické obdobie. Na dvore rodinného domu pristavili výrobňu, ale po skončení školy sa Bibiana aj tak vybrala svojou cestou. Od šperkov sa dostala k eventovej agentúre a popri tom z Bratislavy stále odbiehala za mamou a perníkmi. Až sa definitívne rozhodla vrátiť domov a prevziať firmu. „Určite by ma neskôr trápilo, že som to aspoň neskúsila,“ hodnotí s odstupom troch rokov svoje rozhodnutie mladá šéfka.

„Trh je hladný po tradíciách, kvalitných slovenských výrobkoch a naše perníky sa v ňom určite nestratia,“ hovorí Bibiana. Viditeľne postrehla zmenu v dopyte po slovenských výrobkoch. Stavila na to a aj na svojho priateľa Petra, ktorý ako grafický dizajnér vdýchol ich perníkom ešte výraznejšie rodinného ducha. Bez šviháckeho retro portrétu pradeda Jozefa na obale by tak dobre nechutili. Peter sa však vo výrobni chopil aj miesenia. S úsmevom zatĺka najtajnejšie tajomstvo 25-kilového cesta, ktoré po vytiahnutí z dieže preloží do debničky, aby odstálo niekoľko hodín v chlade. „Prečítal som kopu pekárskych kníh. Každý recept je založený na niečom inom… My sme museli upraviť receptúru najmä pre vyššiu trvanlivosť. Cesto pripravujeme z dvoch druhov múky a bez akýchkoľvek umelých farbív,“ prezradí napokon.

Proces výroby v Novej Dubnici

Pernikárstvo Ertlovcov je plné práce. Zľahka pomúčené bochníky dobre odstáteho cesta putujú do vaľkača a pláty sa ešte dovaľkajú ručne. Potom kolieskovým krájačom Peter alebo pani Jarka vykroja z plátov pásy či vianočné motívy. Z nich pred Vianocami pečú klasické zdobené medovníky. Vykrojené cesto uložené na plechoch šupne Alena Ertlová do elektrickej pece vyhriatej na 180 stupňov na 3-4 minúty. Potom plechy uloží do regála, kde nechá perníkové tyčinky vychladnúť. Neskôr ich spolu s ostatnými ženami po dve plnia pomocou cukrárskeho vrecka jahodovým, ríbezľovým, marhuľovým džemom alebo slivkovým lekvárom. Zlepený perník potrú prevarenou vodou a vrch obalia v strúhanom kokose alebo ho namáčajú do čokoládovej polevy. Po zaschnutí každý položia do papierovej vaničky a zabalia do potravinárskej fólie, z ktorej balička odsaje vzduch.

„Nakoniec dávame na perníčky kartónový obal s logom. To robíme najradšej,“ povie Alena Ertlová. S odretými ušami a s únavou na konci dňa stihli zabaliť dvetisíc kusov. Bola to ich prvá veľká zákazka do supermarketu, kde ich popri jarmokoch, výstavách a menších farmárskych predajniach práve začali predávať. Jej dcéra to dokázala!

Medovníkový domček v rozprávkach a kultúre

Motív medovníkového domčeka je hlboko zakorenený v celosvetovej kultúre, najmä v rozprávkach. Príbehy ako Medovníkový domček, Perníková chalúpka alebo slávna zbierka bratov Grimmovcov "Hansel und Gretel" (Janko a Marienka) sú súčasťou medzinárodného katalógu ľudových rozprávok, ktoré rozprávajú o stratených deťoch. Tieto príbehy sú obľúbené v každom kúte sveta a majú svoje podobné varianty v ľudovej slovesnosti rôznych národov.

Dokonca aj v moderných zábavných parkoch, ako je napríklad Strachankovo, nájdete atrakciu v podobe perníkového domčeka Janka a Marienky, v ktorom žije čarodejnica Marta. Tento rozprávkový motív slúži aj ako inšpirácia pre divadelné predstavenia. Detský divadelný súbor Ratkováčik, napríklad, uviedol Medovníkový domček ako jedno zo svojich šiestich predstavení, popri iných známych príbehoch pre deti.

tags: #medovnikovy #domcek #po #anglicky