Martina Šimkovičová, rodným menom Martina Bučuričová, narodená 29. augusta 1971 v Modre, je súčasná ministerka kultúry Slovenskej republiky, v úrade od 25. októbra 2023. Jej pôsobenie na poste ministerky kultúry je sprevádzané výraznou kritikou zo strany kultúrnej verejnosti, opozície a médií. V kontexte jej vnímania národných hodnôt a kultúry sa objavujú aj jej vyjadrenia a postoje k vianočným sviatkom, ktoré tradične spájajú rodiny a sú neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry.
Osobné vnímanie Vianoc a rodinných hodnôt
Martina Šimkovičová, hoci by jej pravý vek nik nehádal, oslávila neuveriteľnú štyridsiatku. Ako prezradila, veľmi často sa cíti na 25 rokov. Vek zbytočne nerieši a predstava, že by ju jej 20-ročná dcéra Petra urobila babičkou, je pre ňu neprijateľná. Sama sebe obligátne zaželala najmä zdravie, hoci je to klišé, predsa len je to najdôležitejšie. Kvôli svojej dospelej dcére však svoj vek nezatají. „Ťažko zo seba budem robiť mladicu a skrývať pravý vek. Našťastie to máme v rodine, že vyzeráme na menej, ako naozaj sme. Genetike vďačím za veľa.“
Vrásky si rozhodne počítať nemieni a momentálne sa cíti skvelo. Mrzí ju akurát skutočnosť, že synček Marko má už osem rokov a odmieta sa nechať mojkať ako kedysi. „To mi chýba. A trošku začínam samu seba vnímať iným spôsobom. Podstatné sú pre mňa iné hodnoty, pýtam sa starších kolegýň, ako tento vek zvládali a či ich napríklad trápilo zdravie...“ Sama seba často vníma ako mladučké žieňa. „Niekedy sa správam úplne ako šialená, akoby som mala sotva 25. Na štyridsať to v mojom prípade rozhodne nevyzerá,“ vraví oslávenkyňa. Oproti dvadsiatke či tridsiatke predsa len badá istý posun, a to hlavne vo vnímaní toho, čo je dôležité. „Čoraz viac kladiem do popredia rodinu a zdravie. Chcem byť z práce vždy čo najskôr doma a vytvárať svojim blízkym domácu atmosféru. Veľa sa so svojím šťastím delím s priateľkami a sem-tam už aj bilancujem.“
Plánov a snov má neúrekom, no nechce ich zbytočne prezrádzať, aby nič nezakríkla. „Človek by mal stále snívať. Nechcem ich zbytočne konkretizovať, lebo mnohí by sa možno chytali za hlavu, čo za hlúposti mi to chodia po rozume a čo za sprostosti riešim. Sny sú však každého súkromná vec a verím, že sa mi vyplnia.“ Keďže sa stala mamou už v dvadsiatke a presne to je aktuálny vek jej dcéry, automaticky sa človeku natíska otázka, ako by vnímala seba ako babičku. „Nechcem a pravdu povediac si to ani neviem predstaviť. Byť už teraz babička, to by bolo... Doba je našťastie iná. Vtedy som bola v pôrodnici najstaršia, dnes by to bolo naopak. A mladí majú toľko možností...“ Tieto rodinné hodnoty a túžba po domácej atmosfére sa prirodzene spájajú s vianočným obdobím.
Oficiálne vystúpenia a vianočné posolstvá
Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová s radosťou prijala pozvanie zúčastniť sa na galavečeri „Vianoce pre všetkých“, na ktorého príprave spolupracovalo ministerstvo kultúry s Národným divadlom Košice. Tento večer nebol len o hudbe, tanci a speve, ale aj o prepojení ľudí prostredníctvom hodnôt, ktoré robia Vianoce najkrajšími sviatkami roka. Na pódiu zažiarili operné a baletné hviezdy nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Skvelé výkony operných spevákov a baletných tanečníkov priniesli na pódium kúzlo klasických diel ako Bohéma, Carmen či Bajadéra.
Adventné obdobie má byť podľa ministerky časom pokoja, lásky a rodinnej pohody. Tieto hodnoty sú neodmysliteľnou súčasťou sviatkov a Martina Šimkovičová je presvedčená, že práve Vianoce majú moc ľudí spájať. „Že dokážu na chvíľu zastaviť konflikty a vytvoriť priestor na porozumenie aj tam, kde to môže byť náročné. Preto verím, že tieto Vianoce prinesú symbolický mier aj do kultúry.“ Úprimne poďakovala všetkým umelcom, zamestnancom divadla a organizátorom, ktorí tento večer pripravili. Verí, že každý si odniesol domov nielen nezabudnuteľné zážitky, ale aj kúsok tej čarovnej vianočnej atmosféry.
Ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová tiež popriala pravoslávnym veriacim „krásne Vianoce, plné radosti, pokoja a hojnosti po 40-dňovom predvianočnom pôste. Prajem vám, aby počas sviatočných dní, spojila vaše rodiny úprimná láska, radosť zo spoločne stráveného času a rodinná pohoda.“ Tým, ktorí si pripomínajú Zjavenie Pána - Troch kráľov, zaželala, aby trojkráľová voda a krieda chránili naše rodiny od všetkého zlého počas roka 2024 a aby sme nový rok všetci prežili v zdraví. „Krásne sviatky!“ dodala.
Diskusia o „Národných“ Vianociach v politike
V období vianočných sviatkov sa v politickom diskurze opakovane skloňujú slová ako „národ“, „národný/é“, „tradičný/é“, „slovenské“ či „slovenský“. V tejto súvislosti vznikla aj otázka, ako by podľa politikov mali vyzerať tradičné „národné“ Vianoce, čo nesmie chýbať na „národnom“ vianočnom stole a či sa pred štedrou večerou má spievať slovenská hymna.
- Exposlankyňa Romana Tabaková na túto otázku odpovedá: „Koľko ľudí, toľko chutí. Takže tak, ako si každý zariadi. Možno so slovenskou vlajkou, slovenské koledy, vianočná večera, vianočné menu.“ Na otázku, čo nesmie chýbať na „národnom“ vianočnom stole, dodala: „Polievka a slovenská vlajka.“
- Poslanec Roman Malatinec (Hlas-SD) vysvetľuje: „Ja pochádzam z dediny a cením si na svojej rodine to, že tie tradičné Vianoce máme vždy. U nás sa vždy koleduje, chodíme spievať pod okná svojich príbuzných a známych. Ja osobne hrávam na hudobný nástroj, takže ideme aj s deťmi a veľmi si to vážim, že dodržiavame tie tradičné Vianoce, ktoré sú na dedine. Takisto si neviem predstaviť Vianoce bez betlehemskej tradície a vždy čakáme doma betlehemcov.“ Pokiaľ ide o „národný“ vianočný stôl, myslí si: „Tak určite chleba, my pod obrus dávame peniaze, kapustnica, opekance, oblátky, med, sviečka, šalát či ryby.“
- Poslanec Michal Šipoš (Slovensko) tvrdí: „Ja naozaj nechcem ľuďom diktovať, ako majú prežiť Vianoce. Každá rodina má vlastné zvyky a tradíciu, vlastný spôsob, ako tráviť štedrý večer a Vianoce. A tak by to malo byť, nech ich každý trávi, ako mu je to najlepšie. V kruhu blízkych - či už rodičov alebo detí a vlastnej rodiny.“ „Hlavne by mali byť o tom, aby sme boli spolu, aby sme si užívali blízkosť svojich najbližších, aby sme boli zdraví,“ dodáva Šipoš. S istou iróniou poznamenal: „Ale podľa vládnych politikov, ako ich sledujem, asi majú predstavu, žeby sme mali jesť národné jedlo, spievať so Šimkovičovou národnú hymnu a stáť pri stĺpe Andreja Danka a všetci spievať spoločne, možno aj nejaké ruské pesničky.“ Podľa Šipoša, keď sa pýtame na „národný“ stôl, tak vidí Danka, Šimkovičovú a Machalu, ako sa „tvária, akí sú národovci“. „A vo finále sa chodia klaňať Rusom a Číňanom, ale osobne si myslím, že na štedrovečernom stole by nemali chýbať naše tradičné veci, ktoré má každý podľa svojho regiónu,“ uzatvára poslanec hnutia Slovensko.
Vnímanie slovenskej kultúry a súvisiace kontroverzie
Martina Šimkovičová, ktorá pracuje v Slovenskom rozhlase od 1. januára 2000, sa vyjadrila, že je „rozhlasáčka telom i dušou“. Nastúpila do Radio Slovakia International, kde informuje o kultúre anglicky hovoriace publikum. Na margo kultúry dodáva: „Kultúre sa venujem 25 rokov a vidím, čo sa v nej deje.“ Pripomína, že pred 25 rokmi sa netočili slovenské filmy, vydávalo sa málo kníh a chýbala animovaná tvorba kvôli nedostatku financií. Oceňuje prácu bývalých ministrov, ktorí situáciu zmenili, menovite Marka Maďariča za zavedenie Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, ktorý fungoval na princípe nezávisle vyberaných odborníkov v komisiách. To zaručovalo vysokú mieru objektivity a podporovalo nielen známych umelcov, ale aj začínajúcich básnikov a rôznych technických pracovníkov v kultúre, ako sú osvetľovači, zvukári či ostriči kamery.
Slovenská kultúra má byť podľa slov Martiny Šimkovičovej slovenská a nemá sa miešať so žiadnou inou kultúrou. Opakovane sa vyhradzuje proti akýmkoľvek náznakom LGBT tematiky v umení. V júli 2024 sa vyjadrila, že Európa vymiera a v dôsledku pretlaku LGBT sa nerodia nové deti. Budúcnosť podľa nej vedia tvoriť heterosexuáli, pričom dodala, že to je zvláštne pri „bielej rase“. Podľa odborníkov sa tieto vyjadrenia podobajú na neonacistickú konšpiračnú teóriu o „veľkej výmene“.
V januári 2024 Martina Šimkovičová obnovila zakázanú komunikáciu a spoluprácu s Ruskom a Bieloruskom, ktorá bola zastavená v marci 2022 po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. Tieto postoje a kroky významne ovplyvňujú jej pôsobenie ako ministerky kultúry a verejnú diskusiu o jej víziách pre slovenskú kultúru.
Reakcie a kritika pôsobenia ministerky kultúry
Martina Šimkovičová je ako ministerka kultúry dlhodobo predmetom veľkej kritiky zo strany kultúrnej verejnosti, opozície a médií. Kritizovaná býva za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za nenávistné prejavy voči menšinám. Už krátko po nástupe do funkcie bola opakovane nazvaná „ministerkou nekultúry“.
Po nástupe do funkcie bola čoskoro kritizovaná za snahu ovládnuť slovenskú kultúru, šikanovanie ľudí z kultúrnej a umeleckej komunity, ako aj za ďalšie nenávistné prejavy voči menšinám. Už krátko po vzniku novej vlády vznikla petícia za Šimkovičovej odvolanie, ktorú podpísalo takmer 190 000 ľudí, čo bolo doposiaľ najviac v histórii slovenských online petícií. Ministerka na petíciu politicky nereagovala a naopak podala trestné oznámenie pre podozrenie, že výzva bola zmanipulovaná a podpisy falošné.
Videoreportáž z protestu | Aktuality
Opozícia sa Šimkovičovú pokúsila odvolať, no neuspela. Martina Šimkovičová bola kritizovaná aj za reformu fondov, ktoré rozhodujú o financovaní kultúry. Táto reforma značne posilnila pozíciu ministerstva kultúry pri určovaní, ktoré projekty získajú podporu, a znížila transparentnosť vymenúvania a odvolávania z vedúcich pozícií rôznych inštitúcií. S odvolávaním riaditeľov kultúrnych inštitúcií pokračovala Šimkovičová aj v auguste 2024, keď najprv odvolala generálneho riaditeľa Slovenského národného divadla Mateja Drličku a následne aj dlhodobú riaditeľku Slovenskej národnej galérie Alexandru Kusú. Podľa Šimkovičovej je odvolávanie po príchode novej vlády bežná prax a všetko uskutočnila v súlade so zákonom.
V nadväznosti na uvedené odvolávania vzniklo viacero iniciatív kritizujúcich konanie ministerstva kultúry. Spustila sa ďalšia petícia za odvolanie Šimkovičovej z funkcie ministerky, s názvom Na obranu kultúry, ktorú v priebehu jedného dňa podpísalo viac ako 50 000 ľudí a v priebehu týždňa okolo 180 000. 12. a 13. augusta 2024 sa v Bratislave na Námestí SNP uskutočnili protesty proti ministerke a jej reformám. Na dianie v kultúre a pôsobenie ministerky Martiny Šimkovičovej reagovali aj bývalí ministri kultúry z celého politického spektra, ktorí odmietli kroky, akými sa podľa nich ministerka kultúry „snaží znormalizovať kultúru, ponižuje jej zahraničnopolitický význam, devastuje kontinuitu, degraduje odbornosť, zastrašuje jednotlivcov, manipuluje a falošne rozdeľuje spoločnosť na normálnych a nenormálnych“.
tags: #martina #simkovicova #vianoce