Kostol v Martinčeku patrí medzi najstaršie pamiatky regiónu Liptova. Hoci historické údaje o kostole sv. Martina sú obmedzené a často prekryté teóriami o kláštore templárov či romantickými povesťami, archeologické výskumy nepotvrdili prítomnosť templárov na neďalekom vrchu Mních. Pôvodne kostol slúžil ako farský pre obce Likava a Lisková, pričom obec Martinček vznikla až po jeho výstavbe.
Architektonické a historické svedectvo
Kostol bol postavený ako jednoloďová stavba s rovným uzáverom presbytéria, predstavanou vežou a pristavanou sakristiou. Presbytérium si zachovalo pôvodnú krížovú klenbu. Na východnej stene presbytéria bolo zamurované ranogotické okno a na severnej stene je viditeľné pôvodné pastofórium. Južná stena lode disponuje ranogotickým vstupným portálom. Napriek menším úpravám v nasledujúcich storočiach si architektúra objektu zachovala svoju pôvodnú podobu, čo predstavuje jeho zaujímavosť a jedinečnosť.
Objav stredovekých nástenných malieb
O existencii nástenných malieb v interiéri kostola sa vedelo, avšak ich rozsah nebol známy až do reštaurátorského prieskumu. Tento prieskum odhalil cenné umelecké diela, ktoré dodávajú kostolu ďalšiu historickú a umeleckú hodnotu.
Fresky v presbytériu
V presbytériu sa na južnej, východnej a severnej stene odkrylo dvanásť celopostavových figúr znázorňujúcich apoštolov. Na severnej stene bol v hornom páse objavený eschatologický motív Lona Abrahámovho v kompozícii s postavami starozákonných kráľov Dávida a Šalamúna hrajúcich na lutnách. Na východnej stene bolo objavené štrbinové okno s pôvodnou polychrómiou ostenia a dve postavy s hudobnými nástrojmi. Podobný motív na južnej stene bol narušený rozšírením okenného otvoru.
Nástenné maľby v lodi
Na východnej stene lode, naľavo od víťazného oblúka, boli odkryté dve postavy. Jednou z nich je postava biskupa - sv. Martina z Tours. Druhá postava pravdepodobne znázorňuje sv. Jána Krstiteľa, hoci ikonografia umožňuje aj iný výklad. Nad touto postavou sa nachádza známy martinský motív - výjav sv. Martina na koni, ktorý sa delí o plášť so žobrákom. Za žobrákom, nad víťazným oblúkom, sa rozprestiera mesto - Nebeský Jeruzalem. Pod týmto výjavom sa nachádza figurálna kompozícia zatratených, ktorá dopĺňa motív Posledného súdu.
Na severnej stene lode boli objavené nástenné maľby na dvoch omietkových vrstvách, vytvorené v dvoch časovo odlišných fázách. Pri víťaznom oblúku sa črtajú fragmenty výjavu, ktorý súvisel s predchádzajúcimi maľbami. V orámovaní sa objavuje mladá tvár postavy, ktorú po stranách dopĺňa dvojica anjelov. Možno predpokladať, že ide o zobrazenie archanjela Michala vážiaceho duše. Vedľajšia postava sa v profile nakláňa k tejto, avšak okrem náznaku architektúry baldachýnu nemožno identifikovať žiadne ďalšie detaily. Vedľa tejto postavy je potom fragment nástennej maľby, realizovanej na mladšej omietke. Rukopis maľby naznačuje umelca blízkeho sliačanským kompozíciám zo 14. storočia. Ikonografia výjavu je nejasná, ale v duchu rozvrhu tejto steny v iných kostoloch by sa dal určiť ako Klanenie kráľov. Môže tu však ísť aj o skupinu svätíc. Postava ženy vpravo, so šatkou na hlave, pripomína podobnú kompozíciu s výjavom sv. Heleny v Liptovských Sliačoch, pričom dvojica postáv vľavo by mohla znázorňovať dve zo štyroch známych svätíc, sv. Barboru (s vežou) a sv. Katarínu.
Výskyt súvislejšie zachovanej maľby na južnej stene sa nepreukázal.
Ďalšie objavy a interpretácie
Okrem nástenných malieb bolo v interiéri kostola objavených deväť pôvodných konsekračných krížov v lodi a dva vo svätyni. Tretí kríž pravdepodobne zanikol pri prístavbe sakristie. Konsekračné kríže potvrdzujú, že kostol bol po dostavaní riadne vysvätený.
Na západnej stene za organom boli odkryté novšie nápisy s nákresom jazdca na koni, ktoré by sa dali datovať do obdobia 16. storočia. Ich stav však už neumožňuje čítať ich obsah.
Reštaurátorské práce a ich výsledky
V prvej etape reštaurátorských prác boli odstraňované sekundárne prevrstvenia a uvoľnené vrstvy sa injektovali, najmä tam, kde hrozilo odpadnutie časti maľby. Lokálne aj neutrálne odtiene nanášané formou čiarkovej retuše na povrch tmelených miest pomohli spojiť nečitateľné fragmenty do konkrétnych tvarov. Vďaka tomu sa objavil kôň a žobrák na výjave zo života sv. Martina na ľavej strane víťazného oblúka v lodi. Skonkretizovala sa postava sediaceho Krista Pantokrátora, ako aj obrysy postáv apoštolov vo svätyni. Staršia maliarska vrstva na severnej stene v lodi však ostala v podobe takmer nečitateľného fragmentu.
Záhadné otvory v klenbe
Bez interpretácie ich pôvodnej funkcie zostávajú diery v klenbe svätyne. Nachádzajú sa v siedmich poliach klenby, pričom v ôsmom poli diera absentuje. Vrstva intonaka nepravidelné otvory rešpektuje. Otvory boli jednoznačne zámerne vytvorené súčasne so stavbou klenby a mohli slúžiť ako jednoduchá ventilácia.
Ranogotický kostol sv. Martina v Martinceku
Interiér kostola v Martinčeku ukrýva cenný objav stredovekej nástennej maľby ranogotického kostolíka, ktorý patrí medzi najstaršie v Liptove. Hoci jeho definitívne datovanie a zaradenie ešte nie sú uzavreté, dá sa predpokladať, že ide o jednu z najstarších súvislo zachovaných nástenných malieb na Slovensku.