Počiatky dnešného Markušovského hradu sú nepochybne úzko späté s prvými zmienkami obce a rodu Máriássy. Prvý názov obce, Szentmichalur (Svätý Michal Pán), bol odvodený od patróna kostola Sv. Michala.
Počiatky hradu a rodu Máriássy
Kráľom vymenovaný stoličný kapitán, Miklós Máriássy, viedol vojenskú expedíciu gemerských kopijníkov. V polovici 11. storočia rozšíril územie Horného Uhorska až po rieku Hornád, ktorá tvorila severnú hranicu krajiny. Na skalnej vyvýšenine ľavého brehu Hornádu postavil strážnu vežu a vojenský tábor, pod ktorým vznikla kopijnícka osada.
Miklósov syn Miklós od kráľa Ladislava I. v listine písanej na ostrove Csepelv v roku 1094 získal povolenie na stavbu hraničného hradu na svojom území. Názov Markušovce je spojený s menom comesa (grófa) Márka, ktorý v roku 1241 bojoval po boku kráľa Bélu IV. proti Tatárom pri rieke Sajó (Slaná), za obcou Muhi. Po prehratej bitke Márk sprevádzal kráľa Bélu IV. cez Spiš až do Benátok.
Výstavba kamenného hradu
Po návrate domov sa Márk pustil do obnovy Tatármi vypálenej obce. Postavil kamennú obytnú vežu a kamenný kostol, ktorý podľa listiny z roku 1280 už bol dokončený. Podľa jeho mena sa obec začína volať zem Markova, villa Marci, Mariusdorf, Márkusfalva a neskôr Markušovce. Hrad postavil v roku 1284 syn Marka, Mikuláš, na základe povolenia, ktoré vymohol u kráľa Ladislava IV. jeho brat Batyz, zakladateľ Batizoviec. Za najstaršie jadro hradu možno považovať mohutnú obytno-strážnu vežu štvorcového, prípadne mierne obdĺžnikového pôdorysu v samostatnom opevnení.
Rozšírenie hradu a konflikty
Hrad pretrval v takmer nezmenenej podobe až do 15. storočia. Koncom 15. alebo začiatkom 16. storočia dal Štefan Mariássy hrad prestavať a rozšíriť. V roku 1486 prebral všetky majetky na Spiši a Gemeri István Máriássy. Bol menovaný za Šarišského, Spišského a Gelnického kapitána a Spišského župana. Kráľ Vladislav II. potvrdil jeho šľachtický pôvod a dovtedy používané erbové znaky boli zjednotené v roku 1504 do jedného erbu. V tom čase István začal s prestavbou Markušovského hradu.
Na západnej strane rozšíril hrad o dolné nádvorie s bránou chránenou dvoma polkruhovými baštami. Na hornom nádvorí dal postaviť severný palác. Hrad i kostol boli prepojené priechodom. Ku kostolu, ktorý je v tesnej blízkosti hradu, pristavil dve kaplnky posvätené Sv. Kozmovi a Sv. Demiánovi a na juhu kaplnku posvätenú Sv. Anne. Mesto Levoča s nevôľou sledovalo výstavbu hradu a sťažovalo sa u Uhorského a Poľského kráľa. Nakoniec sa István Máriássy s Levočou dohodol tak, že kostol nezaradí do hradného areálu.
Zničenie a renesančná obnova
Prestavba hradu a vybudovanie nového pevnostného systému museli byť hotové ešte pred rokom 1516. Po smrti Istvána Máriássyho jeho štyria synovia bojovali proti Turkom pri Moháči v roku 1526. V bitke padli János a Orbán. Neustále rozbroje s Levočanmi a zástupcami 13 spišských miest a obava pred vybudovaním mocného hradu vyústili v roku 1527 do zničenia Markušovského hradu.
V boji o uhorský trón medzi Jánom Zápoľským a Ferdinandom Habsburským zvíťazil Ferdinand I. Habsburský. Levoča sa pridala na jeho stranu, a aby dokázali svoju lojálnosť, napadli hrad počas neprítomnosti bratov z rodu Máriássy. Pod vedením Levočského starostu Schneidera napadli s niekoľkými stovkami žoldnierov a Levočanmi s delami a dobývacími strojmi Markušovský hrad v roku 1527. Na juhu podkopali hradný múr a zvalili ho, ako aj juhozápadnú polkruhovú baštu. Markušovský hrad vykradli a podpálili. Kráľ Ferdinand skonfiškoval všetky majetky rodu Máriássy. Predstaviteľ rodu Ferenc Máriássy bojoval na strane kráľa Jána Zápoľského a v roku 1533 padol v boji. Vdova po ňom so šiestimi sirotami ostala bez strechy nad hlavou.
Až po roku 1538 dostali Máriássyovci svoje majetky späť a začali s renesančnou úpravou hradu. Po dlhoročných súdnych sporoch so synom Pálom získali naspäť majetky v roku 1538. Pál Máriássy sa nakoniec dohodol s Levočou a dostal odškodné 1900 zlatých a majer v Gánovciach. Zo získaných peňazí čiastočne obnovil hrad v renesančnom štýle. Prestavbou vznikol objekt, ktorý sa v základnej podobe zachoval dodnes. Pál Máriássy konvertoval na evanjelickú vieru a na hrade založil zemiansku školu v roku 1567, kde sa vyučovalo po latinsky, nemecky a „po našemu“.
Ďalší osud hradu a úpadok
Markušovský hrad slúžil naďalej rodu, ale potom, čo Ferenc Máriássy postavil renesančný zámok pod hradom, bol už neobývaný príslušníkmi rodu. V roku 1773 udrel do kostolnej veže blesk a zapálil kostol. Od neho sa chytil aj hrad a zhorel do tla. Hrad v roku 1773 vyhorel a v roku 1789 ho renovovali, o čom svedčí aj nápis na paláci. Neskoršie, v roku 1789, hrad čiastočne zrenovoval Farkas (Wolfgang) Máriássy. Čoskoro nato stratil svoju pôvodnú obrannú funkciu a bohato rozvetvený rod sa presťahoval do viacerých kaštieľov a kúrií v obci, ktoré sa dodnes nachádzajú v charakteristickej reťazovej zástavbe obce.
Po adaptácii budovy so severovýchodnou baštou bol na hrade v roku 1846 umiestnený archív rodu Máriássy. V roku 1933 Ödön Máriássy predal svoje majetky v Markušovciach a odsťahoval sa do Mádu. Zobral so sebou aj rodový archív, ktorý po dohode príslušníkov rodu uložili v Krajinskom archíve v Budapešti. Hrad obývali miestni občania až do roku 1965. V priestoroch bývalého archívu bola umiestnená jedna trieda osemročnej školy od roku 1945 do roku 1959.
Moderná obnova a nálezy
V tom čase sa Okresný národný výbor, odbor kultúry, rozhodol, že na hrade bude zriadené múzeum spišskej šľachty a múzeum Jána Ámosa Komenského. Na základe tohto rozhodnutia Pamiatkostav Žilina, pobočka Levoča, zrealizoval v rokoch 1971-1974 konzerváciu hradu. Hrad od toho času bol už opustený až do roku 1992.
Obnova hradu Revište
Projekt Ministerstva práce a sociálnych vecí SR, Ministerstva kultúry SR a Európskeho sociálneho fondu od roku 2017-2019 podporil skutočnú obnovu Markušovského hradu. Vďaka týmto projektom bol areál hradu vyčistený od sutín, komunálneho odpadu a náletových drevín. Vytriedené kamene zo sutín boli zabudované do severného hradného múra. Na hornom nádvorí boli postavené dve pultové strechy, ktoré chránia klenbovú miestnosť a štvorcovú obytnú vežu. Súbežne s týmito prácami bola realizovaná archeologická sonda naprieč celým hradom od východu na západ. V rámci nej boli nájdené významné nálezy, pričom tým najzásadnejším bolo objavenie základov okrúhlej obytnej veže s priemerom 13 m a hrúbkou muriva 1,6 m z konca 11. storočia.
Architektonický opis hradu
Mohutná obytná veža s obvodovým opevnením bola prestavaná v 15. storočí. Hrad rozšírili o nádvorie 25x20 m západným smerom, ktoré uzatvárali dve polkruhové bašty, medzi ktorými bol vstup. Bol doplnený opevneným predhradím, po ktorého obvode vznikli začiatkom 16. storočia ďalšie obytné a hospodárske budovy. Hrad postupne opevňovali - zvýšili staršie múry a vbudovali v nich strieľne. Na severovýchodnom a juhovýchodnom nároží boli poschodové bašty so strieľňami. V interiéri vznikol aj obytný palác s rozmermi 17x10 m. Po renesančnej prestavbe sa zachovala opevnená štvorkrídlová nepravidelná stavba s obdĺžnikovým pôdorysom, kruhovými nárožnými baštami a úzkym nádvorím, do ktorého sa vstupuje na západnej a východnej strane polkruhovými bránami.
tags: #markusovsky #hrad #hradna #slavnost