Vianoce sú obdobím, keď sa rodiny stretávajú, domovom sa šíri vôňa sviatočnej pohody a každý z nás si rád dopraje chvíľu oddychu. Počas sviatkov býva televízna zábava jedným z najpríjemnejších spôsobov relaxu, pričom neodmysliteľnou súčasťou atmosféry sú vianočné koledy a piesne, ktoré spájajú generácie.
História a význam vianočných kolied
Koledy nie sú len „novinkou“ komerčného sveta; ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií. Pôvodne sa spievali pri oslavách zimného slnovratu. Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. V tom čase išlo skôr o latinské hymny spievané počas bohoslužieb.
Na našom území patrí medzi najstaršie známe koledy pieseň Narodil sa Kristus Pán, ktorá vznikla zhruba v 17. storočí. Skutočným celosvetovým fenoménom sa však stala koleda Tichá noc (Stille Nacht). Pôvodne báseň kňaza Josepha Mohra zhudobnil Franz Xaver Gruber v roku 1818. Zaujímavosťou je, že pri premiére v rakúskom Oberndorfe znela pieseň len za sprievodu gitary, pretože kostolný organ bol nefunkčný po tom, čo jeho kožené vaky prehrýzli myši.
Slovenská klasika: Každý deň budú vraj Vianoce
V kontexte slovenskej populárnej hudby má výnimočné postavenie pieseň „Každý deň budú vraj Vianoce“, ktorú nahrala skupina Lojzo spolu s Mirom Žbirkom. Táto skladba z roku 1991 je v našich končinách vnímaná podobne ikonicky, ako napríklad All I Want For Christmas Is You v USA.
Okolnosti vzniku skladby
Autorom hudby bol Marián Kochanský, ktorý podľa slov svojho syna Mareka pri skladaní „uletel“ mimo vtedajšieho repertoáru kapely Lojzo. Hudbu k piesni nahrali muzikanti zo skupiny Fermáta pod vedením Fera Grigláka. Zaujímavosťou je, že text piesne písal Marián Kochanský viac ako pol roka a skladba pôvodne nevznikala ako vianočný hit. V rádiách sa spočiatku príliš nehrala a „zapadla prachom“, až kým ju o niekoľko rokov neskôr neobjavil jeden z mobilných operátorov pre svoju vianočnú kampaň.
Profil skupiny Lojzo
Skupina Lojzo vznikla ako združenie nadšencov, ktorí chceli zachytiť typickú bratislavskú atmosféru a inšpirovali sa tzv. dlažbovým folkom z prelomu 19. a 20. storočia. Hoci štatutárne zostala amatérskou kapelou, jej profesionálny prejav jej zabezpečil dlhoročnú popularitu.
| Rok | Významný úspech |
|---|---|
| 1983 | 2. miesto na prehliadke Zaprášenými cestami, pozvánka na Portu. |
| 1988 | Vydavateľstvo Opus udelilo skupine ocenenie Zlatý erb. |
| 1998 | Spolupráca s TV Markíza na hudobno-slovnom seriáli „Lojzovanie“. |
| 2001 | Zmienka o kapele v učebnici Hudobnej výchovy pre 9. ročník ZŠ. |
Lojzo vianočné trhy 2024 (2.časť)
Prehľad populárnych vianočných skladieb na Slovensku
Okrem legendárneho hitu od Lojza si slovenskí poslucháči obľúbili aj ďalšie skladby, ktoré dotvárajú vianočnú atmosféru:
- IMT Smile - Najkrajšie Vianoce
- Robo Opatovský - Vianočné albumy
- Tublatanka - Poďme bratia do Betlehema
- Miro Jaroš a Nela Pocisková - Nech už nasneží
- Peter Cmorik a Mirka Partlová - Len tento deň
Tieto piesne, spolu s medzinárodnými klasikami ako White Christmas od Binga Crosbyho či Last Christmas od formácie Wham!, tvoria hudobný základ, ktorý sa každoročne vracia do éteru a prináša poslucháčom pocity pokoja a sviatočnej radosti.