Vianoce sú časom pokoja a rodinnej pohody, neodmysliteľne spojeným s vianočnými skladbami. Niektoré piesne sa spievali v rodinách po stáročia, iné poznáme z filmov, a mnohé sa na nás už od októbra „valia“ z rádií, pomáhajúc nám naladiť sa na sviatočné chvíle. Televízie taktiež každoročne pripravujú bohatú filmovú nádielku a špeciálne programy, aby spríjemnili chvíle pohody s ovládačom v ruke. Koledy sú neoddeliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií.
Pieseň "Vtedy sú Vianoce": Príbeh vzniku a nová verzia
Vznik vianočnej klasiky
Dnes si pripomíname pesničku Vtedy sú Vianoce, ktorú v roku 1983 nahrala vtedy 11-ročná Darinka Rolincová. Autormi skladby sú Peter Hanzely (hudba) a Peter Guldan (text), o ktorom sa dá povedať, že Darinku Rolincovú objavil. Pán Guldan spomínal, že to bolo v čase, keď nakrúcali seriál televíznych večerníčkov o Bambuľke, keď za ním prišiel pán Aladár Kováč a dal mu kazetu s nahrávkou spevu nejakého dievčatka. Naliehal na neho, aby si ju vypočul. Raz v noci si ju teda doma pustil a pochopil, že ide o naozaj výnimočný talent. Mala hlas ako mladá Marika Gombitová.
Melódiu tohto vianočného hitu zložil Peter Hanzely, ktorý sa akurát vrátil domov z pohrebu svojho dedka, takže bol dosť rozcítený, ale sadol si za klavír, aby zhudobnil štyri Guldanove texty. „Motív pesničky Vtedy sú Vianoce prišiel ku mne akoby priamo z nebies. Úplne spontánne to vzniklo,“ spomína Peter Hanzely. Dodáva, že pesničku s Darinkou nacvičovali pri pianíne ešte v jeho bývalom petržalskom byte a pri tej príležitosti pochopil, že ona je intonačný skvost. Zaspievala to jedinečne a neprekonateľne.
Rovnako ako pesnička Vtedy sú Vianoce sa nachádza na albume Keby som bola princezná Arabela, ktorý Darinke Rolincovej vyšiel vo vydavateľstve OPUS v roku 1983.
Darinka Rolincová - Vtedy sú Vianoce
Nová verzia piesne s hviezdami Markízy
Pesničku pred dvoma rokmi prespievali aj hviezdy televíznych programov Markízy - speváci, herci a moderátori ako napríklad Nela Pocisková, Maroš Kramár, Monika Hilmerová, Peter Sklár, Marta Sládečková, Milo Kráľ, Mary Havranová, Marek Majeský, Kveta Horváthová, Adela Banášová, Martin Mňahončák, Dodo Kuriľák, Helena Krajčiová, Dominika Žiaranová, Barbora Švidraňová a Zuzana Šebová. Vznikla z nej celkom pekná nová verzia, ktorá sa páči aj textárovi Petrovi Guldanovi. Ten však smutne dodal, že ten originál nie je častejšie počuť z rádií.
Darinka Rolincová - Vtedy sú Vianoce
Slovenské a české vianočné piesne
Slovenské vianočné piesne a ich popularita
Pesničky s vianočnou témou nechýbajú ani v slovenskej populárnej hudbe. Medzi najhranejšie patrí Každý deň budú vraj Vianoce v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. V roku 1993 vydala skupina Tublatanka album Poďme bratia do Betlehema, ktorý v tom čase vzbudil veľkú pozornosť vďaka rockovej úprave piesní ako Poďme bratia do Betlehema, Povedzte nám pastuškovia, Narodil sa Kristus Pán či Dobrý pastier sa narodil. Ivan Tásler so skupinou IMT Smile nahral v roku 2010 skladbu Najkrajšie Vianoce a Robo Opatovský vydal dokonca dva vianočné albumy. S pesničkou Len tento deň prišiel štvornásobný zlatý slávik Peter Cmorik, dueto s ním nahrala Mirka Partlová. Niektoré vianočné skladby ostanú zabudnuté, iné sa vďaka dokonalej produkcii stanú veľkým hitom. Medzi obľúbené slovenské vianočné piesne patria aj: Tři oříšky - Iveta Bartošová, Šťastné a veselé Vianoce - Priatelia Vianoc, Vianočný čas - Emma Drobná, Šťastné a Veselé - Dominika Mirgová, Nech už nasneží - Miro Jaroš, Nela Pocisková a Vianoce krásne sú - Mária Čírová.
Darinka Rolincová - Vtedy sú Vianoce
Každý deň budú vraj Vianoce: Ikonická pieseň od Lojzo a Mira Žbirku
Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka je ikonickou piesňou, ktorá je v našich končinách niečo ako All I Want For Christmas Is You od Mariah Carey v Amerike. Hit od skupiny Lojzo vyšiel v roku 1991 a dnes ju aj vďaka veľmi údernému refrénu poznajú všetky generácie. V hite môžeme počuť aj Mira Žbirku, ktorý si zaspieval spoločne s Mariánom Kochanským. Text reflektuje vianočné očakávania a iróniu spojenú s neustálym kolobehom konzumu, predsviatočného zhonu a fráz, ktoré obklopujú Vianoce. Pôvodným námetom bola metafora života po páde totalitného režimu.
Okolnosti vzniku skladby
Bratislavským novinám objasnil autorov syn - Marek Kochanský, ktorý je známy ako kameraman Markízy, ale založil aj vlastnú hudobnú skupinu Kochanski. „Pesnička vyšla na štvrtej LP platni skupiny LOJZO v roku 1991. Otec k nej zložil hudbu a trochu pri nej, ako sám hovorieval: „uletel“, takže sa mu celkovo koncepčne nehodila do lojzovského repertoáru a preto začal rozmýšľať o spolupráci s nejakým iným umelcom či kapelou.“ Keďže skladba nebola typickým repertoárom kapely Lojzo, Kochanský oslovil pre skladbu Mekyho Žbirku. Hudbu k pesničke Každý deň budú vraj Vianoce nahrávali muzikanti zo skupiny Fermáta na čele s Ferom Griglákom.
Podľa otcových slov to bol text, ktorý písal najdlhšie zo všetkých jeho textov - dlhšie ako pol roka. Na rozdiel od iných vianočných albumov a skladieb, ktoré sú účelovo tvorené na vianočný trh, tak skladba nevznikala ako vianočná a dokonca v čase krátko po svojom vzniku ani nebola nejako veľmi hrávaná v rádiách a v podstate tak trochu zapadla prachom. Jej osud sa zvrátil až pred niekoľkými rokmi, keď si ju zvolil mobilný operátor do svojej vianočnej mediálnej kampane.
České vianočné piesne
V susednom Česku sú dlhoročne populárne dve skladby, obe sú z autorskej dielne dvojice Jaromír Vomáčka a Zdeněk Borovec. Veselé Vánoce (Vánoce, Vánoce přicházejí...) nahrala v roku 1963 vokálna skupina Settleři. Druhá je Těšíme se na Ježíška. Z novších je známa skladba Sliby se maj plnit o Vánocích v podaní Janka Ledeckého. Medzi obľúbené patria aj Půlnoční - Václav Neckář a Umakart, Vánoce na míru - Ewa Farná a Vánoční - Kryštof, Karel Gott.
Skupina LOJZO: Fenomén "dlažbového folku" a spolupráca s Markízou
LOJZO vznikol z podnetu nadšencov, ktorí chceli hrať jednoduchú, nenáročnú hudbu, zachytávajúcu typickú bratislavskú atmosféru. Skupina hľadala inšpiráciu v hudobnej tradícii z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, v tzv. dlažbovom folku, aký vtedy hrali jarmočné kapely. Počas celej svojej existencie je LOJZO štatutárne amatérskou kapelou, ale s profesionálnym prejavom a výkonmi. Potvrdzujú to aj „presahy“ skupiny do sféry populárnej hudby (pop-rocku), dôkazom čoho je napríklad obrovský úspech piesne Že mi je ľúto, ktorá vznikla v spolupráci so skupinou Elán, alebo už spomínaná Každý deň budú vraj Vianoce s Mekym Žbirkom.
Úspechy skupiny LOJZO
- 1983: Za prekvapenie na prehliadke Zaprášenými cestami v Banskej Bystrici (2. miesto) bola pozvánka na Portu.
- 1987: V celoštátnej ankete niekdajšieho Československa, Zlatý slávik, sa skupina umiestnila na 22. mieste, čo predstavuje 6. miesto zo slovenských kapiel.
- 1988: Vydavateľstvo Opus udelilo skupine ocenenie Zlatý erb.
- 1989: Vznikol film „Hudobné sny“ so skupinou LOJZO v réžii J. Poláka.
- 1998: V spolupráci s televíziou Markíza sa začína nakrúcať televízny hudobno-slovný seriál „Lojzovanie“. V súťaži popularity Slávik sa skupina umiestnila na 4. mieste.
- 1999: O obľúbenosti skupiny LOJZO hovorí aj to, že v anketách Zlatý slávik a Slávik zo slovenských interpretov skončila vždy do 10. miesta.
- 2001: Zmienka o kapele sa dostáva do učebnice Hudobnej výchovy pre 9. ročník ZŠ.
- 2012: Návrat Mirka Lukáčika opäť do kapely a oživenie dychovými nástrojmi. Turné 30 rokov LOJZA po 30 miestach Čiech a Slovenska vyvrcholilo tradičným Teplákovým bálom a oslavou 30. narodenín kapely. Účinkovanie v populárnej televíznej relácii LEGENDY POPU.
- 2017: Oslava 35. výročia kapely, s veľkolepou zábavou na Teplákovom bále.
História vianočných kolied a celosvetové fenomény
Pôvod a vývoj vianočných kolied
Koledy sa v minulosti pôvodne spievali pri príležitosti osláv zimného slnovratu, ešte pred rozšírením kresťanstva. Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. V tom čase nešlo o koledu v dnešnej podobe, kde je nosným prvkom chytľavý refrén, ale skôr latinské hymny spievané počas bohoslužieb.
Na našom území medzi tie prvé známe koledy môžeme datovať pieseň Narodil sa Kristus Pán (vznikla zhruba v 17. storočí), ktorá patrí medzi najstaršie vianočné piesne spievané na území Slovenska, aj keď má pôvod v strednej Európe.
Tichá noc: Nadčasová klasika
Dodnes tou najznámejšou koledou nielen u nás, ale aj po celom svete je Tichá noc (v origináli Stille Nacht). Patrí k vianočným sviatkom už vyše dvoch storočí. Pôvodne bola napísaná ako báseň. Jej autorom je kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu.
V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol funkčný - kožené vaky na ňom prehrýzli myši, a tak organista zahral iba na gitare. Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 ju prvýkrát hrali aj na americkej pôde. Kostol svätého Mikuláša v Oberndorfe bol na konci 19. storočia zničený povodňou a následne zbúraný.
Aj keď táto skladba pochádza z Rakúska, aj na Slovensku ju prespievali mnohé známe mená, ako napríklad Karol Duchoň, Jana Kirschner, Richard Müller či Miro Žbirka. Medzi tie najnovšie verzie patrí Tichá noc, ktorú v roku 2016 na svoj vianočný album nahral Miro Jaroš.
Darinka Rolincová - Vtedy sú Vianoce
Svetové vianočné hity
V Spojených štátoch majú dlhoročnú tradíciu dve populárne pesničky. Prvou je White Christmas, ktorú zložil skladateľ Irving Berlin. Jej prvú verziu nahral Bing Crosby v roku 1942. Odvtedy nahrali Biele Vianoce desiatky spevákov, existuje viac ako 2000 rôznych verzií tejto skladby. Ešte o pár rokov staršia ako White Christmas je Santa Claus Is Coming To Town (1934).
Viacero popových piesní svetovej hudobnej scény s vianočnou tematikou si získalo úspech u poslucháčov. Patrí k nim predovšetkým Do They Know It's Christmas v podaní zoskupenia Band Aid, vydaná v decembri 1984. Autormi tohto projektu boli Bob Geldof a Midge Ure. Skladbu nahralo 36 umelcov, medzi nimi dievčatá zo skupiny Bananarama, Phil Collins, Boy George, Sting či Bono Vox.
Ďalšou je Last Christmas v podaní formácie Wham!, ktorú tvorili George Michael a Andrew Ridgeley. Tento hit z decembra 1984 vyniesol za 28 rokov Georgeovi Michaelovi ako autorovi hudby aj textu určite nemalú sumu na tantiemoch. Autor sa inšpiroval vlastným smutným ľúbostným vianočným zážitkom.
Medzi hity Vianoc patrí aj pieseň Johna Lennona Happy X-mas (War Is Over) z roku 1971, ktorá vznikla z dlhoročného mierového aktivizmu autorov a je protestnou piesňou proti vojne vo Vietname. Ďalej sú to skladba Merry Christmas Everyone glamrockovej skupiny Slade (1973) a Mary's Boychild diskotékovej formácie Boney M.
Televízia Markíza: Programová ponuka a podpora kultúry
Televízia Markíza je už od svojho vstupu na televízny trh v roku 1996 jednou z najsledovanejších televízií na Slovensku. Vlastníkom televízie je spoločnosť Central European Media Enterprises (CME) s akvizíciami najmä na Slovensku (Markíza), Česku (Nova), Bulharsku, Chorvátsku, Rumunsku či Slovinsku. Dlhodobým cieľom Markízy je prinášať svojim divákom kvalitný program v čo najvyššej obrazovej kvalite. Bola absolútne prvou televíziou na Slovensku, ktorá odvysielala kinotitul v natívnej HD kvalite.
Televízia kládla hneď od začiatku veľký dôraz nielen na budovanie svojej značky, ale aj na vytváranie televíznych tvárí. Bola totiž prvá, ktorá sa rozhodla promovať svoje tváre v dovtedy nevídanom merítku. Vrcholom tejto snahy bola divácka anketa TOM (Televízna osobnosť Markízy). Markíza sa stala najsledovanejšou televíziou aj vďaka svojej širokospektrálnosti. Dokáže totiž zabaviť celú rodinu. Spravodajstvo Markízy už od počiatku nieslo nálepku apolitického vysielania a takmer okamžite sa stalo najsledovanejším na Slovensku.
Samozrejmosťou je aj každodenné vysielanie ranného bloku zaujímavostí naživo - populárne Teleráno. Na svoje si prídu aj fanúšikovia bulvárnych formátov typu Smotánka, kriminálnych seriálov, sitcomov a publicistických relácií. Markíza sa nevyhýba samozrejme ani vlastnej produkcii, ako sú rôzne reality show (Big Brother, Farma…), komediálne seriály (Susedia, Horná Dolná…), rôzne talentové show ako Československá Superstar, Let´s Dance, Masterchef a podobne. Jej angažovanosť v hudobnej sfére sa prejavuje aj v podpore vianočnej hudby, ako je nová verzia piesne Vtedy sú Vianoce v podaní jej hviezd, či podpora seriálu Lojzovanie, čo prispieva k celkovej sviatočnej atmosfére a kultúrnemu programu na Slovensku.
