Vianočné koledy sú neodmysliteľnou súčasťou sviatočnej atmosféry nielen na Slovensku, ale aj vo svete. Pre niekoho možno gýčové či tuctové skladby sa prakticky každý rok opakujú a tie najznámejšie poznajú všetky generácie. Nejde však o žiadnu „novinku“ komerčného sveta, ich história siaha hlboko do minulosti a odráža vývoj kultúrnych a náboženských tradícií po celom svete.
História Vianočných Kolied
Koledy sa v minulosti pôvodne spievali pri príležitosti osláv zimného slnovratu, ešte pred rozšírením kresťanstva. Prvá vianočná koleda podľa dostupných zdrojov vznikla v 4. storočí, keď kresťanstvo začalo oslavovať narodenie Ježiša Krista. Samozrejme, v tom čase nešlo o koledu v dnešnej podobe, kedy je nosným prvkom chytľavý refrén, ale skôr latinské hymny spievané počas bohoslužieb.
Na našom území medzi tie prvé známe koledy môžeme datovať pieseň Narodil sa Kristus Pán (vznikla zhruba v 17. storočí), ktorá patrí medzi najstaršie vianočné piesne spievané na území Slovenska, aj keď má pôvod v strednej Európe.
Tichá Noc: Nadčasová Klasika
Dodnes tou najznámejšou koledou nie len u nás, ale aj po celom svete je Tichá noc. Aj keď táto skladba pochádza z Rakúska, aj na Slovensku ju prespievali mnohé známe mená, ako napríklad Karol Duchoň, Jana Kirschner, Richard Müller či Miro Žbirka. Medzi tie najnovšie verzie patrí Tichá noc, ktorú v roku 2016 na svoj vianočný album nahral Miro Jaroš.
Pieseň Tichá noc, v origináli ako Stille Nacht, bola pôvodne napísaná ako báseň. Jej autorom je kňaz Joseph Mohr, ktorý požiadal Franza Xavera Grubera, organistu na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, aby k básni napísal vhodnú melódiu. V priebehu jedného dňa Gruber skomponoval melódiu a prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Pieseň sa postupne rozšírila po Európe a v roku 1839 ju prvýkrát hrali aj na americkej pôde.
Zaujímavosťou je, že Tichá noc bola prvýkrát zahraná v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol v tých dňoch funkčný. Kožené vaky na ňom prehrýzli myši a tak organista zahral iba na gitare.
Tichá noc svätá noc | Vianočné piesne | Vianočná pieseň Tichá noc | Silent Night | Christmas Carols
Svetové Vianočné Hity
V Spojených štátoch majú dlhoročnú tradíciu dve pesničky. Prvou je White Christmas, ktorú zložil skladateľ Irving Berlin, rodák z bieloruského Ťumenu. Jej prvú verziu nahral Bing Crosby v roku 1942. Odvtedy nahrali Biele Vianoce desiatky spevákov, existuje viac ako 2000 rôznych verzií tejto skladby. Ešte o pár rokov staršia ako White Christmas je Santa Claus Is Coming To Town (1934).
Viacero popových piesní svetovej hudobnej scény s vianočnou tematikou si získalo úspech u poslucháčov. Patrí k nim predovšetkým Do They Know It's Christmas v podaní zoskupenia Band Aid, vydaná v decembri 1984. Autormi tohto projektu boli Bob Geldof, spevák skupiny Boomtown Rats a Midge Ure, gitarista a spevák skupiny Ultravox. Skladbu nahralo 36 umelcov, medzi nimi dievčatá zo skupiny Bananarama, Phil Collins, Boy George, Sting či Bono Vox.
Ďalšou je Last Christmas v podaní formácie Wham!, ktorú tvorili George Michael a Andrew Ridgeley. Medzi hity Vianoc patrí aj pieseň Johna Lennona Happy X-mas (War Is Over) z roku 1971, skladba Merry Christmas Everyone glamrockovej skupiny Slade (1973), Mary's Boy Child diskotékovej formácie Boney M.
Vianočné Piesne V Českej a Slovenskej Populárnej Hudbe
V susednom Česku sú dlhoročne populárne dve skladby, obe sú z autorskej dielne dvojice Jaromír Vomáčka a Zdeněk Borovec. Veselé Vánoce (Vánoce, Vánoce přicházejí...) nahrala v roku 1963 vokálna skupina Settleři. Druhá je Těšíme se na Ježíška. Z novších je známa skladba Sliby se maj plnit o Vánocích v podaní Janka Ledeckého.
Pesničky s vianočnou témou nechýbajú ani v slovenskej populárnej hudbe. Medzi najhranejšie patrí Každý deň budú vraj Vianoce v podaní skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991. V roku 1993 vydala skupina Tublatanka album Poďme bratia do Betlehema, ktorý v tom čase vzbudil veľkú pozornosť vďaka rockovej úprave piesní Poďme bratia do Betlehema, Povedzte nám pastuškovia, Narodil sa Kristus Pán či Dobrý pastier sa narodil. Ivan Tásler so skupinou IMT Smile nahral v roku 2010 skladbu Najkrajšie Vianoce, Robo Opatovský vydal dokonca dva Vianočné albumy, druhý pred necelým mesiacom. S pesničkou Len tento deň prišiel štvornásobný zlatý slávik Peter Cmorik, dueto s ním nahrala Mirka Partlová.
Niektoré vianočné skladby ostanú zabudnuté, iné sa vďaka dokonalej produkcii stanú veľkým hitom. Toto sú tie, ktoré v našich končinách v posledných rokoch vzbudili najväčšiu pozornosť:
- Tři oříšky - Iveta Bartošová
- Najkrajšie Vianoce - IMT Smile
- Sliby se maj plnit o Vánocích - Janek Ledecký
- Šťastné a veselé Vianoce - Priatelia Vianoc
- Půlnoční - Václav Neckář a Umakart
- Vianočný čas - Emma Drobná
- Šťastné a Veselé - Dominika Mirgová
- Nech už nasneží - Miro Jaroš, Nela Pocisková
- Každý deň budú vraj Vianoce - Lojzo, Miro Žbirka
- Vianoce krásne sú - Mária Čírová
- Vánoce na míru - Ewa Farná
- Vánoční - Kryštof, Karel Gott
Každý Deň Budú Vraj Vianoce: Slovenská Klasika
Každý deň budú vraj Vianoce od skupiny Lojzo a Mira Žbirku je ikonickou piesňou, ktorá je v našich končinách niečo, ako All I Want For Christmas Is You od Mariah Carey v Amerike. Hit od skupiny Lojzo vyšiel v roku 1991 a dnes ho aj vďaka veľmi údernému refrénu poznajú všetky generácie. V hite môžeme počuť aj Mira Žbirku, ktorý si zaspieval spoločne s Mariánom Kochanským.
Text reflektuje vianočné očakávania a iróniu spojenú s neustálym kolobehom konzumu, predsviatočného zhonu a fráz, ktoré obklopujú Vianoce.
Okolnosti vzniku skladby Každý deň budú vraj Vianoce Bratislavským novinám objasnil autorov syn - Marek Kochanský, ktorý je známy ako kameraman Markízy, ale založil aj vlastnú hudobnú skupinu Kochanski. „Pesnička vyšla na štvrtej LP platni skupiny LOJZO v roku 1991. Otec k nej zložil hudbu a trochu pri nej, ako sám hovorieval: uletel, takže sa mu celkovo koncepčne nehodila do lojzovského repertoáru a preto začal rozmýšľať o spolupráci s nejakým iným umelcom či kapelou. Hudbu k pesničke Každý deň budú vraj Vianoce nahrávali muzikanti zo skupiny Fermáta na čele s Ferom Griglákom.“
Podľa otcových slov to bol text ktorý písal najdlhšie zo všetkých jeho textov. Dlhšie ako pol roka. Na rozdiel od iných vianočných albumov a skladieb, ktoré sú účelovo tvorené na vianočný trh, tak skladba Každý deň budú vraj Vianoce nevznikala ako vianočná a dokonca v čase krátko po svojom vzniku ani nebola nejako veľmi hrávaná v rádiách a v podstate tak trochu zapadla prachom. Jej osud sa zvrátil až pred niekoľkými rokmi, keď si ju zvolil mobilný operátor do svojej vianočnej mediálnej kampane. „Ja so svojou skupinou ,,kochanski,, som túto skladbu odohral vlani na spomienkovom koncerte Desať rokov bez Mariána Kochanského, kde ju spieval náš spevák Otto Kollmann priamo s Mekym.“
Skupina Lojzo
LOJZO vznikol z podnetu nadšencov, ktorí chceli hrať jednoduchú, nenáročnú hudbu, zachytávajúcu typickú bratislavskú atmosféru. Skupina hľadala inšpiráciu v hudobnej tradícii z obdobia na prelome 19. a 20. storočia, v tzv. dlažbovom folku, aký vtedy hrali jarmočné kapely. Počas celej svojej existencie je LOJZO štatutárne amatérskou kapelou, ale s profesionálnym prejavom a výkonmi. Potvrdzujú to aj „presahy“ skupiny do sféry populárnej hudby (pop-rocku), dôkazom čoho je napríklad obrovský úspech piesne Že mi je ľúto, ktorá vznikla v spolupráci so skupinou Elán alebo Každý deň budú vraj Vianoce s Meky Žbirkom.
Úspechy skupiny LOJZO:
- 1983 Za prekvapenie na prehliadke Zaprášenými cestami v Banskej Bystrici (2. miesto) bola pozvánka na Portu.
- 1987 V celoštátnej ankete niekdajšieho Československa, Zlatý slávik, sa skupina umiestnila na 22. mieste, čo predstavuje 6. miesto zo slovenských kapiel.
- 1988 Vydavateľstvo Opus udelil skupine ocenenie Zlatý erb.
- 1989 Film „Hudobné sny“ so skupinou LOJZO v réžií J.
- 1998 V spolupráci s televíziou Markíza sa začína nakrúcať televízny hudobno-slovný seriál „Lojzovanie“. V súťaži popularity Slávik sa skupina umiestnila na 4.
- 1999 O obľúbenosti skupiny LOJZO hovorí aj to, že v anketách Zlatý slávik a Slávik zo slovenských interpretov skončila vždy do 10.
- 2001 Zmienka o kapele sa dostáva do učebnice Hudobnej výchovy pre 9.
- 2012 Návrat strateného syna Mirka Lukáčika opäť do kapely a oživenie dychovými nástrojmi. Turné 30 rokov LOJZA po 30 miestach Čiech a Slovenska vyvrcholilo tradičným Teplákovým bálom a oslavou 30 - tých narodenín kapely. Účinkovanie v populárnej televíznej relácií LEGENDY POPU.
- 2017 Nezadržateľne sme sa prirútili k 35. Výročiu kapely. Nepodarilo sa uskutočniť všetkých 35 koncertov, ako sme plánovali, ale o to bola zábava na Teplákovom bále - oslave narodenín veľkolepejšia.