Marián Varga (narodený 29. januára 1947 v Skalici, zomrel 9. augusta 2017 v Chorvátskom Grobe) bol legendárnou postavou slovenskej a československej hudobnej scény druhej polovice 20. storočia. Ako hráč na klávesové nástroje a skladateľ sa významnou mierou podpísal pod vývoj modernej slovenskej hudby, pričom sa pohyboval v oblastiach vážnej, rockovej, improvizovanej aj experimentálnej hudby.
Začiatky a pôsobenie v skupine Prúdy
Umeleckú dráhu začal Marián Varga v skupine Prúdy, kde spolupracoval s Pavlom Hammelom. V lete 1967 sa stal členom tejto kapely, ktorá patrila k prvým rockovým formáciám na Slovensku. S Prúdmi nahral v decembri 1968 dnes už kultový album Zvonky, zvoňte, na ktorom je autorom deviatich skladieb. Vplyv kapiel ako The Shadows či The Troggs bol v ich rannej tvorbe citeľný, zatiaľ čo Pavol Hammel inklinoval k pesničkárom ako Bob Dylan. Marián Varga do kapely priniesol nazaťaženosť rockovými vplyvmi a značný nadhľad vyplývajúci z jeho klasického hudobného vzdelania. V roku 1968 bol na 2. česko-slovenskom beatovom festivale v Prahe ocenený ako druhý najlepší inštrumentalista sezóny.
V júli 1969 Marián Varga opustil kapelu Prúdy, hoci s Pavlom Hammelom spolupracoval takmer počas celej svojej kariéry na mnohých úspešných albumoch ako Zelená pošta (1972), Na druhom programe sna (1976), Cyrano z predmestia (1978), Všetko je inak (1989) a Labutie piesne (1993). Varga sa zúčastnil aj comebackových koncertov skupiny Prúdy v rokoch 1990 a 1992.
Založenie Collegium Musicum a artrocková éra
Na jeseň roku 1969 založil Marián Varga prvú artrockovú kapelu v Československu - Collegium musicum. Inšpiráciou mu bola anglická skupina Nice, ktorú videl koncertovať v Prahe. Prvé nahrávky skupiny v júli 1970, skladby "Hommage á J. S. Bach" a "Ulica plná plášťov do dažďa", vyšli na prvej EP platni vydavateľstva Panton.
Repertoár Collegia musica pozostával prevažne z inštrumentálnych kompozícií, zahŕňajúc interpretácie diel klasických autorov ako Bartók, Haydn či Stravinský, ako aj vlastné Vargove skladby. V roku 1971 nahrali dvojalbum Konvergencie. V roku 1971 prišiel do kapely gitarista František Griglák, s ktorým Collegium musicum nahrávalo v experimentálnom štúdiu Československého rozhlasu. V roku 1972 Griglák odišiel a založil prvú slovenskú jazzrockovú skupinu Fermáta.
Po vypočutí si skupiny Trinity s Hammond organistom Brianom Augerom a tria The Nice s Keithom Emersonom na Bratislavskej lýre 1968 a 2. beatovom koncerte v Prahe (1968) sa Mariánovi Vargovi otvorili nové umelecké priestory spojené s inštrumentálnym variantom rockovej hudby. Kapela v zložení Marián Varga, Dušan Hájek (bicie) a Fedor Frešo (basgitara) sa špecializovala na široko koncipované inštrumentálne kompozície zväčša experimentálneho charakteru. Vargova hudobná koncepcia získala mimoriadny ohlas a jej prvé nahrávky sú míľnikom vo vývoji slovenskej rockovej hudby.
V období rokov 1972 - 1974 bolo pre Mariána Vargu a Collegium musicum mimoriadne aktívne. Na platforme rockového tria nahrali v júli 1973 album Collegium musicum Live. V roku 1975 predstavil Marián Varga novú zostavu Collegia musica s Ivanom Belákom (basová gitara) a Jozefom Farkašom (gitara), s ktorou nahrali album Marián Varga a Collegium musicum. Tento album obsahoval adaptácie diel klasickej hudby, ako aj Vargove kompozície "Hudba k vodometu" a "Nesmierny smútok hotelovej izby". Po ďalšej personálnej zmene vystúpil Marián Varga s novou zostavou Collegia musica v lete 1976 na Koncerte mladosti.
V roku 1978 vydala kapela Collegium musicum album Continuo. Do kapely sa vrátili Dušan Hájek a Fedor Frešo, doplnení o gitaristov Ľudovíta Noska a Karla Witza. Varga sa k albumu vyjadril kriticky: „Zlé, narýchlo urobené, je tam určitá kompozičná, aj realizačná kŕčovitosť…“. V roku 1979 vyšiel pesničkový album On a ona, spoluautorom všetkých skladieb bol Pavol Hammel. V roku 1980 sa kapela transformovala a o rok neskôr vyšiel posledný album pod hlavičkou Collegium musicum - Divergencie. Tento album sa odvoláva názvom i štruktúrou na album Konvergencie a predstavuje Vargu ako syntetickú osobnosť s širokým kompozičným záberom. Podľa muzikológa Vladimíra Godára album Divergencie „uzatvára epochu začínajúcu platňami Zvoňte, zvonky a Konvergencie“.
Collegium musicum sa príležitostne „oživilo“ v roku 1992 a v roku 1997 prebehol comeback v zložení Marián Varga, Fedor Frešo, Dušan Hájek a Andrej Šeban. V roku 2008 sa Collegium musicum predstavilo v zostave Marián Varga, Fedor Frešo, František Griglák a Martin Valihora a absolvovalo turné, z ktorého vznikol záznam vydaný ako dvojalbum a DVD pod názvom Speak, Memory (2010).
Sólová tvorba a spolupráce
Po rozpade kapely Collegium musicum v roku 1979 sa Marián Varga hudobne prezentoval prostredníctvom sólových projektov, na ktorých skúmal oblasť experimentovania a „komponovania v okamihu“. V tomto období rozvíjal metódu práce s modelom, čo sa prejavilo na albumoch ako Stále tie dni (1984) a Solo in Concert (2003). Album Stále tie dni (1984) sa diametrálne odlišoval od jeho predchádzajúcej tvorby a bol logickým vyústením jeho samostatného koncertného hrania, kde overoval prelínanie tonálnej a modálnej hudby, diatonickej s timbrovou. Album sa skladá z dvoch častí: „Antiwar Requiem“ a „Sú aj iné veci“ a úzko komunikoval s jeho vtedajšou koncertnou tvorbou.
V poslednom období je známa jeho spolupráca a koncertná činnosť s Moyzesovým kvartetom. Z jeho albumov po roku 2000 to sú Solo In Concert (2003), kompilácia Hommage á Marián Varga (2003) a Marián Varga & Moyzesovo kvarteto (2006).
Marián Varga sa intenzívne venoval aj tvorbe scénickej a filmovej hudby. Je spoluautorom prvého slovenského muzikálu Cyrano z predmestia (1977), ku ktorému zložil hudbu spolu s Pavlom Hammelom. Taktiež zložil hudbu k filmom Dušana Trančíka ako Amulet, Iná láska, Štvrtý rozmer a Víkend za milión. Nemožno opomenúť ani jeho spoluprácu s Dežom Ursínym na albumoch Nové mapy ticha (1979) a Modrý vrch (1980).
Uznania a ocenenia
Za svoju rozsiahlu a významnú tvorbu získal Marián Varga viacero ocenení. Prezident Andrej Kiska mu 13. januára 2015 udelil vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy za prínos pre slovenskú kultúru v oblasti hudobného umenia. Krištáľové krídlo za rok 2016 za celoživotné dielo mu bolo udelené v roku 2017. V roku 1982 získal Cenu Zväzu slovenských skladateľov za mimoriadny tvorivý prínos v oblasti slovenskej populárnej hudby s prihliadnutím na dvojalbum Divergencie. V roku 2003 mu bola udelená cena hudobnej akadémie za celoživotné dielo, v roku 2004 získava Veľkú cenu SOZA a v roku 2015 mu bol udelený Pribinov kríž druhej triedy a Radio Head Awards za prínos do hudby. Album Na II. programe sna získal v roku 1976 cenu Biela vrana časopisu Mladý svet a v nasledujúcom roku cenu Melodie.
Hudobný odkaz a vplyv
Marián Varga bol často porovnávaný s Keithom Emersonom (The Nice, Emerson, Lake and Palmer) pre svoj inštrumentálny štýl a využitie hammond organu. Hoci obdivoval Emersonovu hudbu, jeho prístup k organu a inštrumentácii bol odlišný. Vargov štýl bol charakteristický väčším podielom klasickej harmónie, jemnejším prístupom a väčšou rôznorodosťou zvukov z organu v porovnaní s Emersonovým bebopovým štýlom.
Jeho súčasná tvorba bola známa najmä zo živých, sólových vystúpení, ktoré sa spontánne stávali stretnutiami príslušníkov viacerých generácií. V kontexte česko-slovenskej hudobnej kultúry druhej polovice 20. storočia predstavuje Marián Varga nezameniteľnú osobnosť, ktorá obohatila hudobnú scénu svojou inovatívnosťou, virtuozitou a neustálou túžbou po hudobnom objavovaní.
tags: #marian #varga #narodeniny #70