Vianočný stromček je jedným z najobľúbenejších symbolov Vianoc, ktorý v našich domácnostiach nesmie chýbať. Tradícia vianočného stromčeka je známa na celom svete a Vianoce bez krásne vyzdobeného stromčeka si dnes nevieme ani predstaviť. Tento tradičný symbol Vianoc nám v našich domovoch dokáže vyčarovať neuveriteľne príjemnú atmosféru. Hoci si dnes Vianoce bez stromčeka nevieme predstaviť, je to zvyk relatívne mladý.
História a pôvod vianočného stromčeka
História vianočných stromčekov siaha až k symbolickému použitiu vždyzelených rastlín v starovekom Egypte a Ríme. Korene tejto vianočnej dominanty siahajú tisíce rokov do minulosti.
Staroveké korene a symbolika
Už dávno pred kresťanstvom mali vždyzelené rastliny špeciálne miesto v zimných rituáloch. Zima bola vždy tým najobávanejším obdobím, spojeným s chladným počasím a nedostatkom jedla a svetla. Naši predkovia verili, že stromy, ktoré ostávali zelené počas celého roka, sú prísľubom skorého návratu slnka a života. Severná pologuľa prežíva svoj najkratší deň a najdlhšiu noc 21. alebo 22. decembra. V čase zimného slnovratu si ľudia zdobili svoje príbytky vetvičkami ihličnanov, cezmíny či imela. Zelená farba vetvičiek bola symbolom života a vetvičky mali odháňať zlé bosorky. Vešanie ozdôb na stromček malo skôr obetný význam a pripisovali sa mu magické vlastnosti, spojené s pritiahnutím hojnosti úrody na nasledujúci rok. Ozdobený stromček nebol s počiatku vôbec spojený s kresťanstvom. Starí keltskí kňazi, ktorí verili, že bohovia prebývajú v stromoch, pripravovali krvavé obety. Kresťanský misionár Winfried raz zabránil takejto obeti a rozpovedal príbeh o narodení Ježiša, vyzdvihujúc silu lásky a dobra.
Nemecké začiatky tradície
Pôvodné vianočné dekorácie na vianočných stromčekoch pochádzajú z Nemecka. Prvé zmienky o ozdobenom vianočnom stromčeku sú z roku 1570 z Nemecka, konkrétne z Brém. Traduje sa, že známy reformátor Martin Luther bol počas zimného večera očarený leskom hviezd, ktoré sa čarovne mihotali medzi konármi ihličnatých stromov, keď sa vracal domov. Počiatky vianočného stromčeka preto nespochybniteľne nachádzame práve v Nemecku. Za vznikom vianočného stromčeka stáli pôvodne protestanti a luteráni, ktorí sa odčlenili od majoritného kresťanstva. Tradícia ozdobovania stromčekov pochádza z nemeckých miest. Ozdobené vianočné stromčeky sa najskôr nachádzali v cechovných a remeselníckych domoch a do súkromných priestorov začali prenikať až v polovici 17. storočia. Stromček sa najprv nezdobil sviečkami. Pôvodné vianočné stromčeky mali skromné zdobenie, zdobili ich iba sviečky, neskôr papierové ozdoby, ozdoby zo skla, ozdoby zo sušeného ovocia či orechov.
Šírenie tradície v Európe a vo svete
V 18. a 19. storočí sa tradícia vianočného stromčeka rozšírila aj do iných štátov. Najprv sa ujali v mestách, neskôr na vidieku. Zdobenie vianočných stromčekov spočiatku prijímali viac protestanti ako katolíci, keďže katolícka cirkev považovala tento zvyk za pohanský. Germánske kmene vraj kedysi pri zimnom slnovrate uctievali týmto spôsobom boha Wotana. V roku 1848 manžel kráľovnej Viktórie, nemecký princ Albert, priniesol tradíciu vianočných stromčekov do Anglicka zo svojho rodného Nemecka. Na obrázku, ktorý navždy zmenil sviatky v celej krajine, bola vyobrazená kráľovská rodina pri bohato ozdobenom vianočnom stromčeku. Z Nemecka sa postupne trend rozšíril do celého sveta.
Vianočný stromček na Slovensku a v Uhorsku
Na územie Uhorska sa vianočný stromček dostal v priebehu 18. storočia. Začiatkom 18. storočia sa prvý vianočný stromček objavil vo Viedni v rodine bohatých mešťanov, od ktorých sa postupne inšpirovali ďalšie a ďalšie meštiacke, protestantské rodiny. Na Slovensko, kde nadviazali na starší zvyk ozdobovať budovy zelenými vetvičkami a prútmi, začali vianočné stromčeky prenikať do miest koncom 18. storočia z Nemecka a Rakúska. Obyčaj prinášať do domu ihličnatý stromček, zdobiť ho ovocím, ozdobami, pečivom a sviečkami sa na Slovensko šíril od konca 18. storočia z nemeckých a rakúskych miest. Postupne trendu vianočných stromčekov podľahli aj rodiny, ktoré neboli protestantské, a rozšíril sa do Prešporku a ostatných slovenských miest. Vianočné stromčeky sa udomácnili najskôr v mestách a postupne prenikli aj na dediny. Do roľníckej kultúry prenikali v období od konca 19. do 30. rokov 20. storočia, na severovýchod územia neskôr. V časoch 1. Československej republiky boli vianočné stromčeky na Slovensku stále odmietané najmä na strednom a východnom Slovensku niektorými kňazmi a rodinami. Do polovice 20. storočia sa v tradícii na východnom Slovensku zachovali aj staršie obradové predmety - posledný snop, slamený stromček.
Vývoj vianočných ozdôb
Pôvodné vianočné stromčeky boli ozdobované veľmi jednoducho a skromne, no postupom času sa menili aj trendy vo vianočných ozdobách. Stromček alebo väčšia vetvička sa zdobila ovocím, orieškami a sladkosťami. V USA bolo v roku 1882 predvedené prvé elektrické osvetlenie na vianočný stromček, ktoré si neuveriteľne rýchlo získalo obľubu u ľudí. Vianočné osvetlenie zostalo základom výzdoby vianočného stromčeka dodnes. V roku 1889 si dal Francúz Pierre Dupon patentovať výrobu vianočných gúľ, ktoré boli fúkané z jemného skla. Vianočné gule na stromček boli najskôr iba jednofarebné, no neskôr sa začali vyrábať v rôznych farbách a s všakovakými farebnými vzormi.
Symbolika a význam vianočného stromčeka
Vianočný stromček je novodobá forma prastarého všeľudského symbolu života a prosperity, zelene. Ozdobený vianočný stromček sa stal na prelome 18. a 19. storočia neodmysliteľným a bezpochyby tým najkrajším symbolom Vianoc. Ihličnatý vianočný stromček nadviazal na ozdobovanie príbytku zelenými vetvičkami a v zmysle štedrovečernej obradovosti sa mu pripisovala prosperitná a ochranná funkcia. V mestách mal vianočný stromček estetickú funkciu, v roľníckej kultúre prosperitnú a ochrannú funkciu, napríklad zapichoval sa do hnoja, ihličie sa ukladalo do siatin, podkladalo sa pod sliepky. Postupnú estetizáciu charakterizujú zmeny v umiestnení (pripevnený na hrade nad stolom, neskôr upevnený v podstavci), veľkosti a výzdobe stromčeka. V prvej tretine 20. storočia sa podeň začali dávať darčeky pre členov rodiny. Od 20. storočia sa pod stromček kladú aj vianočné darčeky. Ozdobené vetvičky rozdávali aj koledníci. Vianočný stromček je tichý rozprávač, pripomína nám detstvo, vôňu domova a napätie pri rozbaľovaní darčekov. Je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime.
Typy vianočných stromčekov
Vianočný stromček sa už čochvíľa rozsvieti takmer v každej domácnosti. Pred Vianocami nájdete vianočné stromčeky rôznej výšky a rozmerov na každom kroku - živé, či umelé.
Živý alebo umelý stromček?
Mnohí každoročne riešia otázku, či si zaobstarať živý vianočný stromček, alebo naopak umelý. Obidva typy majú svoje výhody aj nevýhody. Hoci mnohí stále preferujú živý stromček, väčšina z nás sa prikláňa k jeho dlhotrvácnej verzii. Vianočný stromček v kvetináči je ďalšou alternatívou.
Porovnanie ekologickej stopy
Otázka ekologickosti vianočného stromčeka mnohým vŕta v hlave. Pocit previnenia, keď 'kvôli nám' vyrúbali strom, je častý. Je však dôležité vedieť, že vianočné stromčeky sú plodina. Nerúbu sa v chránených lesoch, ale pestujú sa na špecializovaných farmách a plantážach, často na pôde nevhodnej pre iné plodiny. Sú to "vianočné polia", presne ako polia s pšenicou či kukuricou. Sú 100% biologicky rozložiteľné: po Vianociach sa živý stromček vráti do prírodného cyklu. Naopak, umelý stromček je ropný produkt. Väčšina umelých stromčekov sa vyrába z PVC (polyvinylchlorid) a kovu, zvyčajne v Ázii. Problém s odpadom spočíva v tom, že umelý stromček je v podstate kus plastu, ktorý sa v prírode nikdy nerozloží. Štúdie ukázali, že aby sa ekologická stopa umelého stromčeka vyrovnala každoročnej kúpe živého, museli by ste ten istý umelý stromček používať minimálne 15 až 20 rokov.
Obľúbené druhy živých stromčekov
Keď sa povie "živý stromček", nie je to len jeden druh. Rozdiely sú obrovské - vo vôni, trvácnosti, tvare aj v tom, ako pichajú. Najkrajší je, keď sa pri ňom stretne celá rodina a pokojne aj pri zdobení.
Jedľa kaukazská
Bezkonkurenčne najpredávanejší a najobľúbenejší stromček posledných rokov je jedľa kaukazská. Jej ihličie je sýto zelené, lesklé, mäkké a takmer vôbec neopadáva. Aj keď vyschne, ihličie zostane na vetvičke. Má krásny, hustý, pravidelný tvar. Avšak v porovnaní so smrekom alebo borovicou má menej výraznú "vianočnú" vôňu. Je odolná a pekná vydrží aj niekoľko týždňov. Jedľa normandská, podobne ako jedľa kaukazská, sa pestuje najmä preto, aby sa z nej v decembri stal vianočný stromček.
Smrek pichľavý
Tento stromček, často volaný "strieborná jedlička", je v skutočnosti smrek pichľavý. Má nádhernú, hustú korunu a ihličie s modro-strieborným nádychom, ktoré úžasne vyzerá s ozdobami. Má príjemnú živicovú vôňu. Na čo si dať pozor? Názov neklame - naozaj pichá, takže ozdobovanie môže byť výzva.
Smrek obyčajný
Smrek obyčajný je stromček nášho detstva. Nič nevoňia viac vianočne ako smrek obyčajný. Jeho prenikavá, svieža, živicová aróma okamžite zaplní byt. Na čo si dať pozor? Je to šprintér, nie maratónec - v teplej miestnosti opadáva rýchlo a výdatne. Druhú priečku si drží smrek v rebríčku obľúbenosti vianočných stromčekov. Je cenovo dostupnejší, ale ihličie z neho môže rýchlo opadať.
Borovica
Borovica má krásne, dlhé ihličie a zaujímavý, často redší a "vzdušnejší" tvar, ktorý dá vyniknúť ozdobám. Ihličie drží veľmi dobre, podobne ako jedľa.
Umelé vianočné stromčeky
Umelé vianočné stromčeky sú ideálne pre tých, ktorí chcú mať istotu, že im stromček vydrží roky. Hustotu a tvar umelého stromčeka vďaka odoberateľným a ohybným vetvičkám prispôsobíte podľa svojich predstáv - niekomu sa páči hustý stromček, niekto radšej nechá vyniknúť vianočné ozdoby. Klasické umelé vianočné stromčeky z PVC vetvičiek sa tešia stále veľkej obľube. Tieto kvalitné stromčeky majú rozmanitý dizajn a sú vyrobené z PVC materiálov. Klasické vianočné stromčeky sú ponúkané v rôznych farebných variáciách a niektoré druhy sú doplnené o realistické šišky. Sú vždy pripravené na použitie a dajú sa jednoducho prispôsobiť do akéhokoľvek priestoru. Umelý stromček po Vianociach jednoducho zložíte a odložíte, pričom skladovanie zaberá miesto.
Výber a starostlivosť o vianočný stromček
Ako vybrať živý stromček
Ak uprednostňujete živý stromček, je potrebné vedieť, kedy kúpiť vianočný stromček a ako ho skladovať. Ak kupujete jedľu kaukazskú alebo borovicu, môžete pokojne už začiatkom decembra. Ak kupujete smrek (obyčajný alebo pichľavý), s kúpou počkajte, pretože sú náchylnejšie na opadávanie. Živý stromček je dobré kúpiť čo najneskôr, ale nie je to podmienkou. Ak máte balkón alebo možnosť mať stromček vonku, môžete ho kúpiť napríklad tri týždne pred Vianocami, určite v chlade. Pri kúpe si nechajte odrezať kmeň a zabaliť ho do sieťovaného obalu, vďaka ktorému si udrží tvar a vydrží čo najdlhšie. Stromčeky sa merajú od zeme až po ich najvyšší vrchol a mali by byť od stropu o 15 - 20 cm nižšie. Malý vianočný stromček meria 60 až 120 cm a nezaberie veľa miesta. Vianočný stromček vysoký 210 až 220 cm patrí medzi najpredávanejšie, pretože spolu so špicom pokryje priestor od podlahy až po strop. Vyššie stromčeky (240 cm a viac) sú vhodné do väčších miestností s vyšším stropom a do veľkých vstupných hál a nákupných centier. Tvar stromčeka vám prezradí, koľko miesta vám stromček zaberie; pri menšom priestore sa orientujte na užšie stromčeky, pri väčšom si môžete dovoliť širší. Priemer vianočného stromčeka vysokého 210 až 220 cm má cca 125 cm, pričom čím je stromček vyšší, tým je širší. Pri výbere živého stromčeka si ho trošku otestujte: stlačte vetvičku a keď vám ihličie ostane v ruke, stromček neberte. Ihličie musí byť mäkké a pružné, lesklé a zdravé. Hľadajte stromčeky, ktoré sú čerstvo rezané, majú sýtu farbu a pružné vetvičky. Rozmer vianočného stromčeka prispôsobte veľkosti svojho bytu a ozdobte ho tak, ako sa vám páči.
Starostlivosť o živý rezaný stromček
Vôňa ihličia má svoje čaro a pomáha navodiť tú správnu vianočnú atmosféru, ale treba počítať s tým, že po čase začne opadávať a vysávaniu počas sviatkov sa nevyhnete. Vianočný stromček by mal vydržať minimálne do Troch kráľov. Ako dlho vám stromček vydrží, závisí od toho, ako sa o neho budete starať. Čím vyššia bude teplota v miestnosti, tým kratšie vydrží. Samozrejme, záleží aj na tom, kedy ste ho kúpili a kedy ste ho ozdobili.
Aklimatizácia a rezanie kmeňa
Najväčší šok pre stromček je prechod z mrazu (napríklad -5 °C) do vykúrenej obývačky (napríklad +22 °C). Doprajte mu čas na aklimatizáciu postupným presunom z exteriéru do garáže na pár dní a potom do chladnejšej chodby na ďalších pár dní, a až potom do izby. Predtým, ako stromček osadíte do stojana, odrežte z kmeňa 2-3 cm hrubý "koláčik". Starý rez je už zasušený živicou a stromček nedokáže piť vodu.
Dôležitosť vody
Voda je absolútne kľúčová. Musíte mať stojan, ktorý umožňuje dolievanie vody. Prvé dni dokáže veľký stromček vypiť aj 2-3 litre vody denne. Dôležité je, aby nádobka v stojane nikdy nevyschla. Akonáhle sa to stane, kmeň sa opäť uzavrie živicou a vy by ste museli stromček vybrať a znova rezať. Stromčeku, ktorý je zaťažený ozdobami, je potrebné dodávať výživu vo forme hydratácie. Nalejte do stojana dostatok vody a nezabudnite ju každý deň dolievať. Nie je na škodu aj vetvičky stromčeka postriekať vodou pomocou rozprašovača. Odporúča sa ho tiež umiestniť k oknu a čas od času ho otvoriť.
Mýty a fakty o "výžive" stromčeka
Internet je plný "zaručených" receptov starej mamy, ako udržať stromček čerstvý, no mnohé z nich sú mýty.
- Mýtus č. 1: Cukor alebo med (alebo Sprite): Teória, že dodáte stromčeku "výživu", je nesprávna. Cukor v stojatej vode pri izbovej teplote vytvára ideálne prostredie pre rýchle množenie baktérií a plesní, ktoré upchajú kapiláry v kmeni, a stromček paradoxne prestane piť vodu ešte rýchlejšie.
- Mýtus č. 2: Aspirín: Teória, že kyselina salicylová funguje ako konzervant, tiež nie je preukázaná.
- Mýtus č. 3: Bielidlo alebo vodka: Hoci alkohol alebo chlór zabijú baktérie, v nesprávnej koncentrácii môžu byť pre stromček toxické a poškodiť ho.
Fakt je, že jediné, čo váš stromček naozaj potrebuje, je čistá, čerstvá voda. Nič viac, nič menej.
Ako sa starať o svoj pravý vianočný stromček – 5 najlepších tipov
Starostlivosť o stromček v kvetináči
Stromček v kvetináči nie je izbová rastlina. Je to vonkajší ihličnan, ktorý potrebuje zimný spánok. Extrémne pomalá aklimatizácia je ešte dôležitejšia ako pri rezanom stromčeku. Z vonku ho presuňte do garáže na pár dní, potom z garáže do chladnej chodby na ďalších pár dní. Maximum v teple je 7-10 dní. Čím dlhšie je v teple, tým viac sa prebúdza zo zimnej dormancie. Ak začne rašiť nové, svetlozelené výhonky, nie je to dobré znamenie. V teple ho musíte polievať, substrát nesmie preschnúť. Po Vianociach musí ísť tou istou cestou späť.
Možný výskyt hmyzu
Ak rozsvietite stromček a zistíte, že po vetvičkách lezú malé chrobáčiky alebo pavúčiky, upokojte sa. Je to normálne. Stromček rástol vonku v lese alebo na plantáži a je prirodzeným domovom pre drobný hmyz (ako sú vošky, roztoče, drobné pavúky), ktoré na ňom zimujú. Nie sú nebezpeční, tento hmyz je viazaný na stromček a nezačne vám napádať nábytok, jedlo ani domáce zvieratá. V žiadnom prípade na stromček v obývačke nestriekajte insekticídne spreje.
Bezpečnostné aspekty
Základom je kvalitný, ťažký stojan, ktorý zabezpečí stabilitu stromčeka. Pravidelne kontrolujte káble na vianočných svetielkach. Ihličie väčšiny stromčekov (jedľa, smrek, borovica) nie je prudko jedovaté, ale pri požití môže spôsobiť zažívacie ťažkosti. Väčším rizikom je, že ostré ihličie môže mechanicky poškodiť tráviaci trakt zvieraťa.
Kedy zdobiť vianočný stromček?
Historické zvyklosti a tradícia
Ak rozmýšľate, kedy zdobiť vianočný stromček, aby vydržal čo najdlhšie, tradične sa volil Štedrý deň. Ešte pred niekoľkými desiatkami rokov sa stromček v slovenských domácnostiach zdobil až na Štedrý deň ráno. Bol to symbol príchodu Vianoc - deti sa zobudili, doma rozvoniaval kapor a koláče, a otec práve viazal posledné slamky na stromček. Tradícia hovorila, že stromček má priniesť radosť a svetlo presne v deň narodenia Ježiška, preto sa s ním čakalo až do 24. decembra. Dodnes sa mnoho rodín drží tejto krásnej symboliky - stromček ako darček samotný. Čím neskôr ho ozdobíte, tým dlhšie vydrží. V prvej tretine 20. storočia sa pod stromček začali dávať darčeky pre členov rodiny. V obciach, kde chodil farár po kolede na Tri krále, mohli deti oberať sladkosti až z posväteného stromčeka.
Moderné trendy a rituály
Moderná doba priniesla niečo nové - viac času a menej stresu. Mnoho ľudí stromček stavia už v polovici decembra, niekto dokonca už v novembri, pretože chcú, aby si sviatočnú atmosféru užili dlhšie. Pohľad na svetielka po práci v decembri dokáže zázraky. Trendy z posledných rokov hovoria, že 50 % Slovákov zdobí stromček medzi 15.-20. decembrom, 30 % ešte skôr (najmä rodiny s deťmi), a 20 % zostáva verných tradícii a zdobí až 24. decembra. Moderné rituály zahŕňajú adventné zdobenie (každý týždeň sa pridá niečo - veniec, svetielka, ozdoby, až nakoniec stromček), "preparty" zdobenie (s priateľmi, koláčmi a vianočným playlistom) a "instagramové Vianoce", kde niektorí majú viac ako jeden stromček, vrátane "foto stromčeka" pre sociálne siete. Neexistuje správny deň, len vaša vlastná tradícia. Ak chcete cítiť Vianoce dlhšie, začnite skôr - 3D stromčeky vydržia krásne celé týždne bez jediného ihličia na zemi. Stromček prispôsobujeme aktuálnym módnym trendom alebo sa snažíme uchovať tradície a zdobíme ich medovníčkami, sušeným ovocím a inými ozdobami z prírodných materiálov.
Kedy odzdobiť vianočný stromček?
Tradícia a povery
Tradíciou je, že sa vianočný stromček odzdobuje 6. januára, teda na sviatok Troch kráľov. Dodnes sa ponecháva v dome spravidla do Troch kráľov. Akonáhle začnú konáre smerovať k zemi a ihličie opadávať, je pravý čas na odzdobenie. Už v staroveku ľudia verili, že v cezmíne a brečtane prebývajú stromoví duchovia. Ak rastliny vyhodili von z domu ešte pred koncom Vianoc, koledovali si o zlú úrodu. Viaceré legendy sa zhodujú v tom, že stromček sa má zložiť 12 dní po Vianociach, teda na sviatok Troch kráľov. Podľa povery tí, ktorí si ho nechajú dlhšie alebo odložia skôr, budú mať počas roka smolu. Etnologička Katarína Nádaská vysvetľuje, že v užšom zmysle slova sa vianočné obdobie končí sviatkom Troch kráľov, s čím súvisí aj tradícia odzdobovania vianočných stromčekov a postupného navrátenia všetkého do príjemného normálu, lebo hneď po Troch kráľoch sa začínajú fašiangy. Niektorí si ho nechávajú až do 9. januára, do sviatku Krstu Krista Pána. Ak sa vianočná výzdoba dáva dole na Hromnice (okolo 2. februára), je to často v prípade, že ľudia začali s výzdobou už koncom novembra a chcú, aby vianočná atmosféra trvala čo najdlhšie. Vianočný stromček si mnohí nechávajú aj niekoľko týždňov po Troch kráľoch, hoci podľa povery im to môže priniesť smolu. Iní zas výzdobu balia hneď po Novom roku.
Likvidácia vianočného stromčeka
Sviatky sa skončili, stromček splnil svoju úlohu. Väčšina miest a obcí organizuje centrálny zber stromčekov, ktoré idú do mestskej kompostárne alebo na štiepkovanie. Ak máte drvič záhradného odpadu, môžete si stromček sami zoštiepkovať. Veľké vianočné stromy sa stavajú na námestiach miest, mestečiek i dedín.
Vianočný stromček patrí bez pochýb k najdôležitejším veciam, ktoré k Vianociam patria. Je to viac než len tradícia, je to živé spojenie s prírodou a pripomienka radosti a pokoja. Je symbolom života, ktorý pretrváva aj v najtuhšej zime. A ten moment, keď ho prvýkrát rozsvietite v tmavej obývačke, je skutočne čarovný. Najkrajší je, keď sa pri ňom stretne celá rodina a pokojne aj pri zdobení. Odpoveď na otázku, kedy sa zdobí vianočný stromček, znie: vtedy, keď sa vo vás prebudia Vianoce. Či už to je 1. decembra alebo 24. večer - hlavné je, že sa usmievate, keď ho rozsvietite.