Úvod: Pripomienka 80. výročia Malej vojny
Predstavitelia Matice slovenskej a široká verejnosť si v marci 2019 pripomenuli 80. výročie vyvrcholenia tragických udalostí agresie horthyovského Maďarska voči Slovensku a Podkarpatskej Rusi v rokoch 1938 - 1939, známej pod názvom Malá vojna. Spomienkové podujatia sa konali v Michalovciach (29. marca) a Spišskej Novej Vsi (22. marca), zdôrazňujúc význam týchto historických udalostí a hrdinstva slovenských obrancov.
Spomienkové podujatia v Michalovciach
Prvá časť programu v Michalovciach sa odohrávala v Konferenčnej sále Zlatý Býk. Po štátnej hymne SR vystúpil so slávnostným príhovorom predseda Matice slovenskej (MS) Marián Gešper. Zdôraznil, že v Malej vojne bojovali bok po boku slovenskí vojaci a dobrovoľníci rôznych, aj protichodných politických presvedčení, no spájalo ich odhodlanie zastaviť horthyovského maďarského agresora. Poukázal na to, že Slovensko sa v sťažených podmienkach formovania svojej armády s odvahou postavilo na rozhodný odpor, na rozdiel od česko-slovenskej politickej reprezentácie v Prahe, ktorá v roku 1938 podľahla nátlaku Mníchovskej konferencie a vydala vlastné pohraničie bez boja nepriateľovi.
Smutnou skutočnosťou podľa neho je, že niektorí slovenskí hrdinovia Malej vojny sú neznámi a prvé pamätníky a tabule im boli odhalené až takmer 80 rokov od skončenia tohto ozbrojeného konfliktu. Pred našou generáciou stojí veľká výzva uchovať odkaz na slovenských obrancov, ktorí neváhali obetovať svoje mladé životy za Slovensko, a dať ich ako príklad mládeži i celej verejnosti, keďže mnohí z padlých Slovákov nemali ani 25 rokov.
Po príhovore nasledovala dramatická scénka v podaní Divadelného odboru MS a členov Mladej Matice s názvom „Hrdinovia Malej vojny“. Scénka bola venovaná fragmentom zo života mladých slovenských vojakov v michalovských kasárňach počas útoku horthyovského Maďarska na východné Slovensko. Následne sa program presunul do miestneho parku, kde sa uskutočnila rekonštrukcia bojových sekvencií Malej vojny v podaní mladých matičiarov a Klubu vojenskej histórie Trnavská posádka so zapojením slovenských študentov.
Spomienkové podujatia v Spišskej Novej Vsi
Matica slovenská a mesto Spišská Nová Ves zorganizovali 22. marca 2019 ďalšie podujatie k 80. výročiu vyvrcholenia udalostí Malej vojny a bombardovania Spišskej Novej Vsi. Aktívne sa zúčastnila aj vrcholová delegácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB). Matica týmto nadviazala na svoje predchádzajúce podujatia venované slovenským obrancom z rokov 1938 až 1939, ktoré organizovala v posledných rokoch nielen v Spišskej Novej Vsi, ale aj v Michalovciach, Pavlovciach nad Uhom, Sliepkovciach, Vranove nad Topľou a iných mestách.
Prvá časť programu v Spišskej Novej Vsi sa odohrávala v koncertnej sieni Reduty, kde sa zišli viacerí vzácni hostia, vrátane 1. tajomníka Veľvyslanectva Ruskej federácie I. Samoškina, primátora mesta Spišskej Novej Vsi P. Bečarika, predsedu SZPB P. Sečkára a brigádneho generála Ozbrojených síl SR V. Kubáňa. Delegáciu MS viedol predseda Marián Gešper spoločne s podpredsedami M. Hanuskom a M. Zároveň bol do života slávnostne uvedený nová monografia vedeckého tajomníka MS P. Mičianika s názvom "Malá vojna Maďarska proti Slovensku 1938-1939", ktorá bola pokrstená po pútavej odbornej prednáške a diskusii.
Riaditeľ Domu MS Spišská Nová Ves R. Zacher vo svojom prejave apeloval predovšetkým na mladú generáciu, aby nezabúdala na odkaz našich predkov a vždy si pripomínala tieto významné udalosti a osobnosti. Slávnostným kladením vencov pri pamätníku hrdinov Malej vojny a následne pri pamätníku generála Jána Nálepku in memoriam, ktorý aktívne bojoval vtedy ako podporučík, sa vzdal hold všetkým, ktorí položili životy za obranu vlasti. Podujatie zaznamenalo vysokú účasť verejnosti, odhadom prišlo vyše 400 ľudí, vrátane študentov zo stredných škôl, a bolo pokryté regionálnymi médiami aj RTVS.
Spomienkové aktivity Matice slovenskej (2017)
V dňoch 28. - 29. apríla 2017 si východné Slovensko tiež dôstojne pripomenulo agresiu horthyovského Maďarska proti Slovensku v rokoch 1938 - 1939. Dňa 28. apríla 2017 sa v Konferenčnej sále Zlatý Býk v Michalovciach uskutočnila spomienková slávnosť na udalosti Malej vojny pod názvom "Hrdinovia Malej vojny 1938 až 1939". Zúčastnilo sa jej viac ako 150 študentov a žiakov stredných i základných škôl. Súčasťou slávnosti bola prednáška JUDr. Mariana Gešpera, dramatická scénka mladých matičiarov a prednášky vojenského historika PhDr. Pavla Mičianika, PhD., M.A., a Ing. Mgr. Antona Metenka, PhD., o Malej vojne a jej hrdinoch.
Akcia pokračovala na druhý deň v obci Sliepkovce, rodisku jedného z hrdinov Malej vojny - Mikuláša Klanicu. Ráno sa v miestnom katolíckom kostole konala panychída za Mikuláša Klanicu a ostatné obete Malej vojny. Nasledovala spomienková slávnosť pri miestnom Kultúrnom dome, kde odzneli prejavy a opäť dramatická scénka mladých matičiarov. Následne bola na budove Obecného úradu odhalená pamätná tabuľa rodákovi zo Sliepkoviec Mikulášovi Klanicovi. Sprievod sa potom odobral na miestny cintorín, kde starosta obce so zástupcami Matice slovenskej položili veniec na Klanicov hrob.
Geopolitický kontext a rozpad Československa (1938-1939)
Malá vojna bola vyústením komplexného geopolitického vývoja v strednej Európe, predovšetkým po Mníchovskej dohode. Žiadna historická udalosť sa neodohráva vo vzduchoprázdne. Príbeh druhej svetovej vojny sa začína už v zákopoch predchádzajúceho svetového požiaru v rokoch 1914 - 1918 a v mnohých ohľadoch je jeho pokračovaním. Po rozpade Rakúsko-Uhorska vzniklo Československo ako demokratická republika, ale po príchode Hitlera k moci v Nemecku sa začalo stupňovať ohrozenie bezpečnosti štátu zo zahraničia.
- Žilinská dohoda (6. október 1938): Predstavovala deklaráciu Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky.
- Viedenská arbitráž (2. november 1938): Nemecko a Taliansko prinútili Česko-Slovensko vzdať sa v prospech Maďarského kráľovstva území na juhu Slovenska a Podkarpatskej Rusi. Išlo o pás s rozlohou 11 927 km² a viac než miliónom obyvateľov.
- Poľské územné nároky (1. december 1938): Poľsko získalo územie s rozlohou 226 km² obývané 4280 obyvateľmi na severe Slovenska.
- Nemecký zámer rozbitia ČSR: Hitlerovo Nemecko sa usilovalo rozbiť ČSR a využívalo na to nemeckú menšinu v ČSR. Získalo si aj vlády Maďarska a Poľska, ktoré mali voči republike svoje vlastné územné nároky.
- Útok maďarských teroristov na Sninský okres (26. október 1938): Ešte pred arbitrážou podnikol asi 30-členný oddiel maďarských teroristov diverznú akciu v obci Ladomírov, kde poškodili most a telegrafný stĺp. Na obranu okresu bol povolaný vojenský asistenčný oddiel z Michaloviec.
- Stanné právo na Slovensku (9. - 10. marec 1939): V noci z 9. na 10. marca 1939 bolo česko-slovenskou vládou v autonómnej Slovenskej krajine vyhlásené stanné právo. Táto operácia, trvajúca asi 24 hodín, nepriniesla úspech a urýchlila rozpad Česko-Slovenska.
- Vznik Slovenského štátu (14. marec 1939): Dňa 14. marca 1939 bol odhlasovaný vznik samostatného Slovenského štátu. Maďarsko uznalo Slovenský štát de facto et de iure už večer v ten istý deň.
Začiatok Malej vojny: Agresia Horthyovského Maďarska
V poradí tretia maďarská agresia proti Slovensku, známa ako Malá vojna, sa začala 23. marca 1939 v ranných hodinách. Maďarské kráľovstvo napadlo vtedy len 9-dňový samostatný Slovenský štát. Využilo moment, keď zo Slovenska odchádzali poslední českí vojaci do Protektorátu a slovenská armáda bola len v stave zrodu.
Nepriateľské jednotky postupovali v troch hlavných prúdoch:
- Prvý prúd - peší pluk bez tankov - postupoval v smere Veľké Berezné - Ulič - Starina.
- Druhý prúd s tankami a pancierovými vozidlami smeroval na Malé Berezné - Ubľa - Stakčín.
- Hlavný prúd - o sile 2 peších plukov, práporu horskej pechoty, s tankami, obrnenými autami, protilietadlovým a protitankovým delostrelectvom - postupoval v smere Užhorod - Tibava - Sobrance, ktoré už o 8:00 h obsadil.
Druhý sled tvorili prápory pechoty, ktorých príslušníci obsadzovali obce, ničili telefónne vedenia a tabule s názvami obcí a miest. Maďarské vojsko preniklo do hĺbky 15 až 20 kilometrov na čiaru Stretava, Sobrance a Stakčín. Okupanti bili a strieľali našich ľudí, napríklad poštára zo Sobraniec, a zásobovali sa z obsadených miestnych zdrojov; len z Pavloviec odvliekli 82 vagónov obilia.
V deň maďarskej agresie, 23. marca 1939, bola zástupcami Slovenského štátu a Nemeckej ríše podpísaná ochranná zmluva.
Slovenská obrana a hrdinstvo
Zákerné prepadnutie nevídanou mierou zjednotilo národ a do prvých línií pri obrane vlasti sa hlásili dobrovoľníci. Nástup dobrovoľníkov a ich počet odvtedy neprekonala žiadna iná historická udalosť. Vtedajší minister národnej obrany F. Čatloš vydal už v ranných hodinách 23. marca rozkaz pplk. gšt. A. Malárovi, na pleciach ktorého ležala zodpovednosť za obranu východného Slovenska. Naše jednotky boli bleskovo sformované z bývalých česko-slovenských jednotiek a skutočný odpor začali klásť až v poludňajších hodinách.
Zákerný maďarský vpád aktivizoval celé Slovensko. K asi 30 000 vojakom za krátky čas pribudlo ďalších 20 000 záložníkov z iných okresov Slovenska a ďalšie tisíce boli mobilizované z príslušníkov Hlinkovej gardy.
Významným prínosom pre pozemné vojská bola letecká podpora už v prvý deň okupácie, ktorú tvorili letci zo Spišskej Novej Vsi, príslušníci II. perute 3. Útokov a ťažkých bojov s maďarskou presilou sa zúčastnili jednotlivé roje zo 45. a 49. stíhacej letky a tiež z 12. a 13. pozorovacej letky. Rozhodujúce bolo, že naši letci majstrovstvom a odvahou kontrolovali celý úsek frontu v šírke asi 35 km a nemalou mierou prispeli k stabilizácii brániacich sa pozemných jednotiek, ktoré s odvahou a statočnosťou riedili rady útočiaceho nepriateľa. Žiaľ, riedili sa i naše rady na zemi i vo vzduchu. Už v prvý deň zahynul v leteckom súboji poručík Ján Svetlák a desiatnik Štefan Devan bol ťažko ranený. Medzi príkladmi hrdinstva stojí aj Mikuláš Klanica, rodák zo Sliepkoviec, ktorému bola odhalená pamätná tabuľa.
Bombardovanie Spišskej Novej Vsi (24. marec 1939)
Úspechy slovenských vojakov na fronte kompenzovalo maďarské velenie zbabelým bombardovaním Spišskej Novej Vsi dňa 24. marca 1939. Tento akt bol vyvrcholením agresie.
Podľa rozkazu sa leteckých útokov malo zúčastniť 36 bombardovacích lietadiel typu Junkers Ju 86 a 27 stíhačiek Fiat CR-32, avšak nad Spišskú Novú Ves doletelo len 10 bombardérov. Priam groteskný bol prípad majora Eleméra Kovácsa, ktorý si zabudol vziať mapu a počas letu zistil, že nemá spojenie, takže jeho posádky zostali bez velenia a on sám sa akcie zúčastnil len ako divák.
Dobové správy svedčia o hrôze útoku: „Keď letci urobili nálet, obyvateľstvo nevedelo, o čo ide. Námestie bolo preplnené ľuďmi, ktorí nevedomky pozorovali útok, domnievajúc sa, že ide o nejakú leteckú prehliadku, zatiaľ čo mesto sa otriasalo pod výbuchmi leteckých bômb. Ich účinok bol hrozný.“ Minimálne 12 (podľa niektorých zdrojov 13) osôb zahynulo a 17 bolo zranených. Medzi mŕtvymi bolo 6 civilistov (vrátane žien, detí a robotníkov) a 6 vojakov. Obete barbarského leteckého útoku sú: por. Uduth, des. Mortiš, vojaci Hlucháň, Hubina, Molochovský, Martiško a Važura. Z civilných osôb to boli: Slivka, Potopa, Horváthová, Melegová, Platko a tri 4-ročné deti. Ťažko ranených bolo 7, z ktorých 1 osoba umrela v levočskej nemocnici, a asi 20 ľudí bolo ľahko ranených. Zákerný pozemný i letecký útok však vyvolal vlnu odporu a odhodlanie Slovákov brániť vlasť a vyhnať agresora.
Uznanie mieru a územné straty
Zatiaľ čo na bojiskách zavládlo krehké prímerie, slovenská delegácia v zložení gen. R. Viest, A. Grantier, Š. Haššík, Š. Janšák a M. J. Zvrškovec rokovala v dňoch 27. marca až 4. apríla v Budapešti s oficiálnymi maďarskými predstaviteľmi o vzniknutej situácii a mieri. Maďarská vláda navrhla slovenskej vláde prímerie už 24. marca 1939, ktoré Slovensko na nátlak Nemecka prijalo. Slovensko-maďarské rokovania o ukončení konfliktu sa začali viesť 26. marca 1939, kedy dohodnuté prímerie nadobudlo platnosť.
Naša delegácia trvala na tom, že uznaním štátu boli uznané i jeho hranice. Ak by ofenzíva slovenskej armády bola pokračovala, maďarskí okupanti by boli vytlačení nielen z okupovaného územia, ale možno aj z území, ktoré uchvátili po Viedenskej arbitráži 2. novembra 1938. Takýto vývoj však nebol žiaduci. Preto sa Maďarsko z obavy pred takýmto vývojom obrátilo na svojich tútorov Nemecko a Taliansko.
Slovenská reprezentácia bola z postojov Nemeckej ríše sklamaná, pretože tá, aj napriek podpísaniu „ochrannej zmluvy“, zabránila Slovensku vykonať protiútok a získať tak okupované územia späť. Nemecká ríša, ako hlavný mocenský prvok v európskom priestore, prinútila obe krajiny k mierovým rokovaniam. Maďarská vláda, vedomá si nadradenejšieho postavenia vo vzťahu k Slovensku pre jej zásluhy na rozbití ČSR, dosiahla, aby obsadené územia boli pripojené k Maďarskému kráľovstvu.
Malá vojna znamenala pre Slovensko ďalšiu územnú stratu s rozlohou 1897 km² a 69 630 obyvateľmi takmer výlučne slovenskej a rusínskej národnosti. Hoci slovensko-maďarský konflikt bol oficiálne ukončený, horthyovci, na potvrdenie historických skúseností, podpísaný mier nedodržiavali a dochádzalo k častým vpádom na územie Slovenska. Tieto vpády si vyžiadali ďalšie životy, napríklad v dedinke Hrašovík pri Košiciach, kde v noci zabili finančného strážnika Majerského a jeho druha Želinského ťažko zranili. Lokálne zrážky medzi slovenskými a maďarskými jednotkami pretrvávali zhruba do polovice mája.
SNP - Povstanie 1939 -1945 - Dokumentarny film
Malá vojna v historickom kontexte a súčasnosti
Malá vojna patrí i v súčasnosti k málo známym a často tabuizovaným témam slovenskej historiografie. Väčšina renomovaných slovenských historikov považuje vpád maďarskej armády na naše územie za vyústenie revizionistickej koncepcie obnovy pôvodných hraníc Uhorska všetkými maďarskými vládami medzi dvoma vojnami. Gróf István Bethlen, politik a blízky priateľ Miklósa Horthyho, vyslovil pamätnú myšlienku: „Maďarský národ, ktorého je za hrsť a ktorý sa pred tisíc rokmi usadil v strede dunajskej kotliny, je svojou geografickou polohou predurčený na to, aby v tomto priestore zaujal vedúce postavenie… Sme odhodlaní tento problém vyriešiť natrvalo!“
Hoci by sa mohlo zdať, že Malá vojna patrí výhradne do histórie, nemálo je takých, ktorí snívajú o návrate týchto časov. Pred časom sa v súvislosti s akumuláciou napätia na Ukrajine nemálo maďarských politikov začalo angažovať v smere, akým pred 80 rokmi. Je preto dôležité uchovávať odkaz na slovenských obrancov, ktorí neváhali obetovať svoje mladé životy za Slovensko, a dať ich ako príklad mládeži i celej verejnosti. Pripomínanie si týchto udalostí je kľúčové pre pochopenie historických súvislostí a pre budovanie národného povedomia.