Mesto Levoča, s bohatou históriou a prívlastkom kráľovské, je domovom mnohých historických a umeleckých skvostov. Jedným z najvýznamnejších je Hlavný oltár Majstra Pavla, ktorý sa nachádza v Bazilike sv. Jakuba. Toto monumentálne dielo, ktoré v roku 2017 „oslávilo“ 500. výročie svojho osadenia, je stredobodom celoročných osláv a pýchou mesta.
Levoča - Mesto s Bohatou Históriou
Samotné mesto Levoča má nesmierne bohatú históriu. Prvýkrát bolo spomenuté v liste Bela IV. v roku 1263 a koncom 13. storočia bolo už mestom. Už v tomto období tu existovali tri kostoly zasvätené sv. Jánovi, sv. Mikulášovi a sv. Alžbete, ktoré sa však nezachovali. Kráľ Štefan V. v roku 1271 určil Levoču za hlavné mesto spišských Sasov a za sídlo sudcu.
S bazilikou sa priamo spája 14. storočie, kedy boli postavené dva kostoly: jeden v strede hlavného námestia zasvätený Jakubovi apoštolovi a druhý kostol pri hradbách spolu s kláštorom minoritov. Oba kostoly boli a sú centrami náboženského a spoločenského diania.
Bazilika sv. Jakuba a jej Význam
Najznámejšou stavbou v Levoči je Bazilika sv. Jakuba, goticko-sakrálna stavba, ktorá spolu s renesančnou mestskou radnicou tvorí dominantu námestia. Práve vďaka bazilike bola Levoča v roku 2009 zapísaná do Zoznamu Svetového dedičstva UNESCO ako súčasť súboru "Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia". Bazilika sv. Jakuba prešla dlhoročnou rekonštrukciou, ktorá trvala 23 rokov.
Hlavný Oltár Majstra Pavla: Monumentálne Dielo
Keď človek vstúpi do Baziliky sv. Jakuba, okamžite ho osloví monumentálny oltár, ktorý svojou výškou 18,62 metra doslova „žiari“. Tento fakt, že ide o jeden z najvyšších oltárov na svete, len pridáva na jeho honosnosti. Oltár je umiestnený v priestore od podlahy až po klenbu a pôsobí vyvážene, najmä vďaka trom ústredným sochám. Predchodcom dnešného oltára bol oltár, ktorého vznik sa viaže na počiatok stavby farského kostola v prvej polovici 14. storočia. Jeho vzhľad nepoznáme; zachované segmenty - sochy dvanástich apoštolov a oltárna menza - boli sekundárne zakomponované do nového oltára.
Materiál a Technika Výroby
Jednou z fascinujúcich informácií je, že oltár bol vyrobený z lipového dreva, a to technikou bez jediného klinca. Retabulum je tvorené skriňou (oltárnou archou) a dvoma zatvárateľnými pohyblivými krídlami. Za nimi po oboch stranách sú pevné postranice - fixné krídla, takže aj pri zavretí skrine ostáva sústava triptychu nezmenená. Takmer všetky plastiky a reliéfy, ktoré tvoria výzdobu hlavného oltára, sú vyhotovené podľa predlôh.
Datovanie Vzniku a Dokončenia
Oltár vznikal vo viacerých etapách medzi rokmi 1508 - 1517. Základná rezbárska časť pochádza z rokov 1508 - 1510, zatiaľ čo záverečné zlatenie a polychrómovanie sa realizovalo až o niekoľko rokov neskôr. Obdobie okolo prelomu 15. a 16. storočia znamenalo v dejinách mesta dobu mimoriadneho rozmachu, čoho odrazom bol aj vzrast životnej úrovne obyvateľov. Mestská rada s farou sa preto začiatkom 16. storočia rozhodli pre novú, honosnejšiu výzdobu farského chrámu.
Objednávateľ a Inšpirácia
Objednávateľom oltára bol vtedajší levočský farár Ján (Johannes) Henckel. Už pri zadávaní objednávky mal jasnú predstavu o vzhľade finálneho diela. Predlohou mal byť už vtedy slávny mariánsky hlavný oltár krakovskej Baziliky Nanebovzatia Panny Márie (známej ako Kościół Mariacki), vrcholné dielo vynikajúceho norimberského sochára Veita Stossa. Predlohou oltárnej archy levočského oltára bolo retabulum hlavného oltára farského Kostola svätých Jána a Martina vo Schwabachu (dielo norimberskej umeleckej dielne Michaela Wolgemuta z roku 1506).
Detaily Oltárnej Skrine a Sochárska Výzdoba
Ústrednou časťou oltára je archa, trojrozmerná architektúra. Uprostred pod baldachýnom tvoreným spleťou gotických fiál stojí Panna Mária s Ježiškom v náručí; po jej stranách sú apoštoli - svätý Jakub ako patrón kostola (po Máriinej pravej strane) a svätý Ján Evanjelista. Realistické stvárnenie postáv v nadživotnej veľkosti - socha Panny Márie je vysoká 2,47 metra, svätého Jakuba 2,32 metra a svätého Jána 2,30 metra - dokazuje majstrovo nadanie a zručnosť vteliť náboženské myšlienky do postáv odpozorovaných zo skutočného života. Pannu Máriu Majster Pavol zachytil ako krásnu štíhlu ženu v zrelom veku, drží žezlo a korunu nad jej hlavou ju charakterizuje ako Kráľovnú nebies.
Postava svätého Jakuba s neodmysliteľnou mušľou na čiapke a pútnickou palicou v ruke predstavuje zrelého muža. Štyri relatívne malé postavy (výška 21 centimetrov) nad Madonou a oboma apoštolmi predstavujú štyroch západných cirkevných otcov - svätého Gregora Veľkého, svätého Hieronyma, svätého Augustína a svätého Ambróza. Bohato profilovaná, konštrukčne zložitá architektúra hlavného oltára vrcholí mohutným a vysokým nadstavcom z fiálových krabov, baldachýnov a rozvilín, siahajúcim až ku klenbe, v ktorom sú v nikách zakomponované postavy dvanástich apoštolov, pochádzajúcich pravdepodobne z pôvodného oltára z rokov 1340 - 1360.
Reliéfy a Maľby na Oltárnych Krídlach
Reliéfy na oltárnych krídlach spolu s obrazmi na pôstnej strane krídel tvoria súvislý myšlienkový celok. Výjavy na reliéfnej strane oltárnych krídel sa viažu k postavám oboch apoštolov v oltárnej skrini. Tu epický dej začatý Poslednou večerou pokračuje scénami zo života svätého Jakuba a svätého Jána Evanjelistu. Ľavé krídlo oltára obsahuje scény zo života svätého Jakuba - hore Rozoslanie apoštolov do sveta, dolu Sťatie svätého Jakuba. Pravé krídlo zobrazuje výjavy zo života svätého Jána - hore Svätý Ján na ostrove Patmos, dolu Martýrium svätého Jána. V scéne Rozoslanie apoštolov do sveta sú zachytení všetci apoštoli, zatiaľ čo spodný ľavý výjav Sťatie svätého Jakuba približuje jeho popravu. Svätému Jánovi Evanjelistovi sú venované reliéfy pravého oltárneho krídla, zobrazujúce jeho mučenie a pobyt na ostrove Patmos, kde píše svoju slávnu Apokalypsu.
Predpokladá sa, že Majstrovi Pavlovi boli pri tvorbe reliéfov oltárnych krídel predlohou diela starších umelcov, napr. Sťatie svätého Jakuba vychádza z jednej zo Stossových rytín, Svätý Ján na ostrove Patmos bol inšpirovaný medirytinou Martina Schongauera a predlohou Martýria svätého Jána boli drevorezy Albrechta Dürera. Všetky reliéfy sú zhotovené z lipového dreva, každý s rozmerom 186 x 110 cm.
Pôstna (Maľovaná) Strana Krídel
Pôstna, maľovaná strana oltárnych krídel obsahuje osem výjavov v dvoch radoch z kristologického cyklu. Ich sled je vodorovný a tvoria súvislý dej, ktorý postupuje zľava doprava. Horný rad obsahuje maľby: Ježiš v Getsemanskej záhrade, Bičovanie, Korunovanie tŕním, Ecce homo. Dolný rad zobrazuje: Kristus pred Pilátovým súdom, Kristus padá pod krížom, Ukrižovanie a Zmŕtvychvstanie. Maľby sú umiestnené na dvoch pevných a dvoch pohyblivých krídlach. Ide o temperové maľby na plátnom potiahnutých drevených doskách hrubých 1,5 centimetra s rozmermi 195 x 110 cm, vsadené do rámov. Prvých šesť scén cyklu prezrádza použitie ako predlohy grafického pašiového cyklu Lucasa Cranacha st., označovaného ako Passio D. N. Jesu Christi, vydaného v roku 1509.
Predela: Posledná Večera
Unikátnym majstrovským dielom sústreďujúcim na seba pozornosť diváka je predela oltára. Je to obdĺžniková skriňa, ktorej voľná strana otvára pohľad do večeradla, kde umelec majstrovským spôsobom zachytil jeden zo základných výjavov Nového zákona - Poslednú večeru. Pod bohatým baldachýnom s motívom viniča so sediacimi vtákmi Majster Pavol umiestnil skupinu dvanástich apoštolov s Ježišom. Z Kristovej tváre sa dajú vyčítať tragické slová: „Jeden z vás ma zradí.“ (Mk 14,18). Zdá sa, že Ježišove slová si uvedomujú iba dvaja apoštoli - Peter, sediaci po Kristovej ľavej ruke, a Judáš, sediaci oproti, ktorého poznáme podľa mešca na jeho chrbte. Ostatní apoštoli sa navzájom bavia, jedia a pijú, akoby sa nič nedialo; Ján dokonca spí.
Zvláštnosťou skupiny apoštolov Pavlovej Poslednej večere je fakt, že okrem Jakuba, Petra, Jána a Judáša žiadneho ďalšieho Majster Pavol nijako neoznačil. Jedného z bezmenných apoštolov niektorí odborníci (napr. reštauratér Heřman Kotrba) pokladajú za Pavlov autoportrét, ide o apoštola po Jakubovej pravej ruke. K tomuto presvedčeniu ich vedie skutočnosť, že apoštol má na hlave čiapku, akú v stredoveku nosili rezbárski majstri. Dva erby umiestnené na bočných stranách predely patria jagelovskému kráľovi Vladislavovi II. a slobodnému kráľovskému mestu Levoča.
Menza a Pôvodný Oltár
Najspodnejšou časťou oltára je menza, na ktorú Majster Pavol použil menzu z pôvodného hlavného oltára. O jej pôvodnosti svedčí kamenárska značka stavebnej huty zo 14. storočia.
Oltár ohňa - UKÁŽKA
Majster Pavol z Levoče: Tajomný Umelec
Majster Pavol z Levoče bol významným neskorogotickým rezbárom a sochárom. Je tvorcom najvyššieho dreveného oltára na svete, ktorého rozmery sú 18,62 m na výšku a 6,27 m na šírku. O jeho živote sa vie len málo, pretože levočský mestský archív vyhorel približne 10 rokov po jeho smrti. Hlavný oltár Chrámu svätého Jakuba je jediným dielom, pri ktorom je autorstvo Majstra Pavla doložené písomnou správou a je nespochybniteľné. Je to súčasne i umelcovo vrcholné dielo.
Obmedzené Informácie o Živote
Záznamy týkajúce sa osoby autora oltára sú pomerne skúpe. Až takmer do konca 19. storočia bolo jeho meno neznáme, čo zapríčinil aj veľký požiar v roku 1550, ktorý zničil veľkú časť mesta a mestský archív. Až v sedemdesiatych rokoch 19. storočia na autora hlavného oltára farského kostola upozornil nápis na jednej z náhrobných dosiek.
Dôkazy Autorstva a Prepojenie s Paulom Schnitzerom
Prepošt levočskej farnosti Pavol Still pri študovaní nápisov na zachovaných náhrobných doskách objavil na epitafe, ktorý dal v roku 1621 vyhotoviť miestny kamenár a staviteľ Martin (Martinus) Urbanov(w)itz svojej manželke Margarite, Pavlovo meno a remeslo (Pauli sculptoris). Z náhrobnej dosky sa dozvedáme, že Martinova manželka bola vnučkou sochára Pavla, ktorý vytvoril levočský hlavný oltár. O tom, že v Levoči žil rezbár menom Pavol, existuje niekoľko záznamov vzťahujúcich sa na osobu Paula Schnitzera, t.j. Pavla rezbára (v nemčine Schnitzer znamená rezbár), ktorého možno s Majstrom Pavlom stotožniť.
Dôležitým zdrojom poznatkov sú záznamy spoločenstva zvaného Bratstvo Kristovho tela (Fraternitas Corpori Cristi), ktoré bolo v Levoči založené v roku 1402. Najstarší písomný doklad o Majstrovi Pavlovi pochádza z roku 1506 a hovorí sa v ňom o prijatí nových členov do spolku, z ktorých jedným bol aj Pavol. Z týchto záznamov vyplýva, že rezbár Pavol bol v meste verejne činný v rozpätí rokov 1506 - 1542; v uvedenom roku už nežil. O Majstrovi Pavlovi, o ktorého živote sa vie len málo, neboli známe presné informácie o jeho vzhľade, príchode ani odchode z Levoče, hoci existujú záznamy o jeho pôsobení v meste v roku 1537. Jeho hrob nie je presne lokalizovaný, pričom archeológovia naznačujú možnosť pochovania v hlavnej krypte Baziliky sv. Jakuba.
História Oltára a jeho Ochrana
Je takmer neuveriteľné, že také obrovské dielo, vyhotovené z horľavého a škodcami ľahko napadnuteľného materiálu, prežilo na svojom mieste viac ako päťsto rokov. Pritom bolo viackrát vystavené najrozličnejším nebezpečenstvám, ktoré ho bezprostredne ohrozovali. Živelné pohromy, vojny, náboženské nepokoje pohltili nejednu vzácnu pamiatku stredovekého umenia. V období od jeho vzniku až do súčasnosti veľké požiare päťkrát takmer zničili celé mesto, alebo jeho veľké časti; viackrát oheň ohrozoval aj kostol. Všetky tieto udalosti oltár prečkal neporušený. Iba pri poslednom veľkom požiari v roku 1923 horiaci krov prerazil chrámovú klenbu, ale oltár bol vďaka obetavosti obyvateľov mesta uchránený. Oltár zdarne prečkal aj obdobie víťazstva protestantskej reformácie v polovici 16. storočia, kedy levočskí protestanti dielo katolíckej cirkvi nielenže nezničili, ale ho prevzali bezo zmeny a v jeho pôvodnej funkcii.
Reštaurátorské Práce a Ochrana Pred Škocami
V minulosti bol oltár napadnutý červotočom a hrozilo jeho zrútenie. V 50-tych rokoch minulého storočia bol demontovaný práve kvôli červotočom. Našťastie sa ho podarilo zachrániť a tak môžu umenie majstra spoznávať ďalšie generácie. V rokoch 1952-1954 prešiel rozsiahlou reštauráciou pod vedením bratov Kotrbovcov, pričom bol prvýkrát po svojej inštalácii rozobraný. Posledný veľký zásah na tomto umeleckom diele sa začal v roku 2012 a trval takmer tri roky, aby sa mu vrátil pôvodný vzhľad. Oltár Majstra Pavla prešiel v minulosti štyrmi reštauráciami, pričom prvá, rozsahom neveľká, prebehla sto rokov po jeho dokončení. O druhej oprave v roku 1775 vieme z nápisu na oltári.
Odmietnuté Ponuky na Odkúpenie
V minulosti boli zaznamenané ponuky na odkúpenie oltára, najmä z USA a Kanady. Levočania však tieto ponuky odmietli vzhľadom na obrovskú finančnú hodnotu, ktorá by mohla poslúžiť na obnovu celého hradobného systému mesta.
Uznanie a Oslavy Výročia
Levoča si pripomína významné jubileum - 500. výročie inštalácie Oltára Majstra Pavla, ktorý je dominantou miestnej Baziliky sv. Jakuba. Toto monumentálne dielo, považované za najvyšší gotický oltár na svete, je predmetom celoročných osláv, ktoré vyvrcholili kultúrnymi podujatiami.
Pamätné Euromince a Známky
Na počesť Majstra Pavla a 500. výročia jeho diela bola vyrazená špeciálna strieborná eurominca v hodnote 20 eur. Mincovňa v Kremnici vyrobila náklad 9 100 kusov tejto pamätnej mince. Slovenská pošta sa k oslavám pridala vydaním pamätnej známky, ktorá je zasadená do najväčšieho hárka na svete vytvoreného rytinou v oceli. Hárok má rozmery 200 x 130 mm, pričom samotná známka je veľká 54,4 x 44,4 mm. Pracovný návrh vytvoril Vladislav Rostoka a do finálnej podoby ju ryl František Horniak.
Oslavy a Sprievodné Podujatia
Hlavné oslavy, nazvané Dni Majstra Pavla v Levoči, sa konali v týždni pred vyvrcholením 22. júla. Námestie pred radnicou sa premenilo na priestor pre umelcov, kde sa uskutočnil rezbársky plenér. Primátor Levoče Milan Majerský zdôraznil dôležitosť tohto oltára, ktorý by mal byť známy ľuďom z celého sveta. Súčasťou sprievodného programu boli zruční rezbári, ktorí pred budovou radnice vytvárali drevené sochy. Výsledkom ich práce je betlehem, ktorý zostane mestu ako trvalá pamiatka. Okrem rezbárov sa v historickom meste počas týždňa predstavili aj ďalší umelci, vrátane maliarov, spevákov a hercov, čím sa obohatilo kultúrne podujatie. O stredovekú atmosféru sa starali umelci, ktorí sa venujú dobovej hudbe, tancu, šermu či divadlu.