Mgr. Magdaléna Vášáryová, Ph.D., dr. h. c., známa ako Magda Vášáryová, sa narodila 26. augusta 1948 v Banskej Štiavnici. Táto významná slovenská herečka, diplomatka, štátna úradníčka a politička si pripomína svoje narodeniny ako osobnosť, ktorej kariéra zásadne ovplyvnila kultúrny a spoločenský život v strednej Európe. Pochádza z učiteľskej rodiny; jej otec Jozef bol stredoškolským profesorom slovenčiny a literatúry, pôvodom z talianskej rodiny Vasari, a mama Hermína, pochádzajúca zo švábskej menšiny, vyučovala nemčinu.
Vyrastala v Banskej Štiavnici, kde dostala prísnu výchovu v konzervatívnom katolíckom duchu. Hoci v rodine panoval silný tlak režimu, Magda mala dovolené čítať akékoľvek knihy. Jej sestra je nemenej známa herečka Emília Vášáryová. Magda absolvovala matematicko-fyzikálne gymnázium v Bratislave a v rokoch 1966 - 1971 vyštudovala sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Hviezdna umelecká kariéra
V divadle a vo filme sa začala objavovať už ako študentka. Už v pätnástich rokoch bola obsadená do detskej role vo filme Senzi mama (1963). Jej fotografia sa dostala do filmového archívu, kde si ju vybral režisér František Vláčil pre prelomovú titulnú postavu vo filme Marketa Lazarová (1967). Týmto filmom odštartovala jej kariéra a medzinárodná sláva.
Ako študentka zbierala skúsenosti u režisérov ako Juraj Jakubisko, Leopold Lahola či Jiří Krejčík. Medzi jej najslávnejšie diela patria:
- Zbehovia a pútnici (1968)
- Vtáčkovia, siroty a blázni (1969) - za tento film bola dočasne vylúčená z univerzity
- Radúz a Mahulena (1970)
- Princ Bajaja (1971)
- Babička (1971)
- Postřižiny (1980) - ikonická rola Maryšky pod režijným vedením Jiřího Menzla
- Tichá radosť (1985)
- Južná pošta (1987)
V období normalizácie pôsobila v Divadle na Korze (do jeho zrušenia v roku 1971), na Novej scéne (1971 - 1983) a v Slovenskom národnom divadle (1983 - 1990). V roku 1988 jej bol udelený titul zaslúžilá umelkyňa. Zaujímavosťou je, že autor William Styron ju presadzoval do hlavnej úlohy vo filme Sofiina voľba, ktorú napokon stvárnila Meryl Streepová.
hrušinský postřižiny
Diplomatická dráha a politické pôsobenie
Filmovú a divadelnú kariéru ukončila v roku 1990, kedy po Nežnej revolúcii prijala ponuku prezidenta Václava Havla na post veľvyslankyne ČSFR v Rakúsku. Túto funkciu vykonávala do januára 1993. Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky založila Slovenskú spoločnosť pre zahraničnú politiku (SFPA).
V roku 1999 sa stala prvou ženou, ktorá kandidovala na post prezidentky SR (získala 6,6 % hlasov). Neskôr pokračovala v diplomacii ako veľvyslankyňa SR v Poľsku (2000 - 2005), kde získala vysoké štátne vyznamenanie Komandérsky kríž s hviezdou Radu za zásluhy Poľskej republiky.
Prehľad politických funkcií
| Obdobie | Funkcia / Inštitúcia |
|---|---|
| 1990 - 1993 | Veľvyslankyňa ČSFR v Rakúsku |
| 2000 - 2005 | Veľvyslankyňa SR v Poľsku |
| 2005 - 2006 | Štátna tajomníčka Ministerstva zahraničných vecí SR |
| 2006 - 2016 | Poslankyňa Národnej rady SR (SDKÚ-DS) |
Spisovateľská činnosť a spoločenský prínos
Magda Vášáryová je autorkou viacerých kníh, v ktorých sa venuje spomienkam na rodné mesto, etikete aj občianskej výchove. Medzi jej diela patria Krátke listy jednému mestu, Diskrétny sprievodca, Polnočný sused či Hlavička štátu. Ovláda sedem cudzích jazykov: nemčinu, angličtinu, ruštinu, poľštinu, srbčinu, chorvátčinu a francúzštinu.
Od roku 2013 do roku 2022 stála na čele najstaršieho slovenského spolku žien Živena. V akademickej sfére pokračovala v štúdiu a vo februári 2026 získala titul Ph.D. na Fakulte humanitných štúdií Univerzity Karlovej. V roku 2024 jej Masarykova univerzita udelila čestný doktorát (dr. h. c.).
Osobný život
Jej prvým manželom bol herec Dušan Jamrich. Od roku 1980 bola vydatá za uznávaného humoristu a herca Milana Lasicu (1940 - 2021), s ktorým má dve dcéry, Hanu a Žofiu. V súčasnosti žije v Bratislave a zostáva aktívnou hlasnou kritičkou populizmu a ochrankyňou demokratických hodnôt.
tags: #magda #vasariova #narodeniny