Ľutina je najznámejším a najvýznamnejším pútnickým miestom gréckokatolíkov na Slovensku. Nachádza sa neďaleko Sabinova na južnom svahu Čergovského pohoria v doline potoka Ľutinka. Mariánske pútnické miesto Ľutina je od sídla Prešovského arcibiskupstva v Prešove vzdialené len 27 km smerom k Starej Ľubovni, v blízkosti mesta Sabinov. Obec Ľutina je významným centrom kultúrneho a hlavne duchovného života v regióne.
Zjavenia svätého Mikuláša a počiatky pútnickej tradície
Tradícia o zjaveniach na Ľutinskej hore hovorí, že 19. augusta 1851, na sviatok Premenenia Pána (podľa júlianského kalendára), sa miestnej obyvateľke Zuzane Feketovej zjavil svätý Mikuláš. V ten deň ráno, približne okolo deviatej hodiny, išla Zuzana s troma deťmi zbierať huby na ľutinskú horu. Keď prišla na miesto, kde teraz stojí pri Kaplnke svätého Mikuláša s prameňom Svätý kríž, zbadala slávnostne oblečeného biskupa, ktorý sa podobal na svätého Mikuláša zobrazeného na ikone miestneho ikonostasu. Biskup sa prísnym pohľadom pozrel na preľaknutú ženu a karhajúcim hlasom povedal: „Dnes je veľký sviatok Pána, zbožný ľud je v chráme, spieva na liturgii a ty tu zbieraš huby?“ Zuzana so strachom odpovedala, že je chudobná žena, má tri deti a nemá im čo dať k obedu na stôl. Svätec pokračoval: „Aj včera si mohla nazbierať huby, nie dnes ráno! Preto Boh trestá ľudstvo, lebo si neváži nedele a sviatky. Nechce sa zúčastňovať svätej liturgie a namiesto chvál svojimi ústami uráža Boha. Na pamiatku nášho stretnutia sa tu má postaviť svätý kríž. Toto všetko povedz svojmu duchovnému otcovi.“ Potom svätec zmizol. Deti nevideli nič, ale boli prestrašené, lebo videli naľakanú mamu, ktorá im zakázala o tejto udalosti hovoriť.
Svätec sa Zuzane zjavoval opakovane na ceste a v lese, upozorňoval ju, aby splnila jeho príkazy. Povedal jej, že ak nepostavia na určenom mieste kríž, onemie. Zuzana sa nakoniec odhodlala všetko povedať miestnemu kňazovi Štefanovi Rojkovičovi, ktorý jej však neuveril. Jedného dňa ráno sa Zuzane doma opäť zjavil svätec s posledným upozornením. Hneď vybehla k richtárovi, aby sa na neho prišiel pozrieť. Keď ta prišli, richtár nič nevidel, ani nepočul, a preto Zuzanu tiež považoval za bláznivú. Lenže v ten deň onemela. Zavolali lekára, prišiel úradný lekár, prešovský (diecézny) a tretí lekár - psychológ z Košíc. Tí zistili, že Zuzana je telesne a duševne zdravá a že strata reči je záhadná - nevysvetliteľná. Otec Rojkovič sa rozhodol dať urobiť kríž a postavil ho tam, kde to podľa Zuzany svätec prikázal. Sám ho čoskoro posvätil. Pri posviacke zvolala Zuzana zreteľným hlasom: „Opäť ho vidím“. Otec Rojkovič ju upokojil so slovami: „Buď spokojná, aj ja ho vidím“.
Po týchto udalostiach Zuzana skoro denne chodila do lesa. Jedného dňa sa jej opäť zjavil svätý Mikuláš na mieste, kde teraz stojí Kaplnka Zosnutia Presvätej Bohorodičky, a požiadal ju, aby odovzdala otcovi duchovnému odkaz, aby na mieste ich stretnutia bola postavená kaplnka zasvätená Panne Márii. Na dôkaz ich stretnutia daroval svätý Mikuláš Zuzane mariánsku ikonu, ktorú mala dať otcovi duchovnému, ako podklad obrazu pre budúcu svätyňu. Zuzana ikonu zaniesla otcovi Rojkovičovi. Ten zvolal kurátorov, richtára, svedkov a spoločne dali ikonu do pokladnice, ktorú zamkli.
Na druhý deň išla Zuzana na to isté miesto, kde ju už čakal svätý Mikuláš. Opäť jej daroval takú istú mariánsku ikonu. Zuzana aj túto odniesla na faru. Otec Rojkovič zvolal kurátorov a svedkov, medzi ktorými bol prítomný aj rímskokatolícky kňaz z Pečovskej Novej Vsi. Otvoriac pokladnicu s úžasom zistili, že tam prvá ikona nie je. Táto udalosť im pomohla uveriť. Aj rímskokatolícky kňaz si pred Zuzanou kľakol a prosil ju o odpustenie, pretože jej predtým tiež neveril a vysmieval sa jej.
Cirkevné schválenie a rozvoj pútnického miesta
Nasledovalo dôkladné vyšetrovanie biskupským úradom a krajským lekárskym kolégiom. Vyšetrovaním sa zistilo, že obsah zjavení sa v ničom neprotirečí vieroučným a mravným zásadám katolíckej Cirkvi, preto boli jeho výsledky vyšetrovania poslané do Ríma na príslušnú kongregáciu. Táto ich schválila a 24. mája 1855 Svätý Otec Pius IX. vydal dekrét, v ktorom sú zapísané všetky odpustky, ktoré možno v Ľutine získať. Udelil ich všetkým veriacim, ktorí ozaj ľutujú, pristúpili k svätej spovedi a nasýtili sa svätým prijímaním, a zbožne navštívili gréckokatolícky chrám v Ľutine v deň slávenia sviatku Nanebovzatia Panny Márie a sedem bezprostredne nasledujúcich dní v jednotlivých rokoch. Zároveň im zmenšil sedem rokov a toľko isto kvadragén uložených kajúcich pokút za zbožné modlitby k Bohu za svornosť kresťanských panovníkov, za vykynoženie bludov a za povýšenie Svätej Matky Cirkvi.
Po tomto schválení sa začala celoštátna zbierka na stavbu kaplnky Zosnutia Presvätej Bohorodičky (Nanebovzatia Panny Márie). Ľudia putovali cez Viedeň, Budín, Transilvániu a Podkarpatsko, čím sa začalo veľké putovanie veriacich celého Uhorska, Sedmohradska a Haliča. Každý prinášal so sebou kamene, z ktorých potom postavili kaplnku a oporný múr pod ňou. Množstvo pútnikov v tých časoch dosahovalo 55 - 60 tisíc. Prvá oficiálna púť sa v Ľutine uskutočnila v roku 1855 po vydaní Apoštolského bréve pápeža Pia IX. No už pred tým sa na Ľutinskej hôrke zhromažďovali pútnici, ktorí v roku 1854 postavili Kaplnku Usnutia Presvätej Bohorodičky, tak ako to požadoval svätý Mikuláš.
Vplyvom púti sa postupne menilo postavenie Ľutiny v cirkevných štruktúrach. Do roku 1865 bola filiálkou farnosti Hanigovce a v spomínanom roku sem bolo prenesené sídlo farnosti. Množstvo pútnikov si žiadalo aj vybudovanie zázemia. Pôvodne bol v Ľutine drevený chrám zasvätený svätým Kozmovi a Damiánovi, ktorý však priestorovo nevyhovoval pútnikom. Preto sa v roku 1896 pristúpilo k vybudovaniu nového chrámu, dnešnej baziliky, a ešte v tom istom roku bol chrám pod strechou. Chrám bol dokončený a posvätený v roku 1903. Centrom tohto pútnického miesta je Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky s nádherným areálom z roku 1908.
Výstavba kaplniek v areáli
- V roku 1878 sa vybudovali kaplnky Sv. Anny a Sv. Kríža.
- V roku 1930 bola postavená kaplnka svätého Mikuláša nad prameňom vody na mieste prvého zjavenia.
V kaplnke Sv. Anny sa počas púti slávili molebeny za zdravie a požehnanie veriacich. V kaplnke Sv. Kríža panychídy za zosnulých. Zázračné uzdravenia z prvých rokov po zjavení sú zaznamenané v zápisnici uloženej vo vatikánskych archívoch.
Obdobie totality a obnova Gréckokatolíckej cirkvi
Medzi významné udalosti v dejinách pútnického miesta Ľutina patrí púť v roku 1945, na ktorej blahoslavený biskup Pavel Peter Gojdič, OSBM slávnostne ukončil eparchiálny Mariánsky rok. Pútnickú tradíciu narušila násilná likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi v Československu v roku 1950. V čase totality komunistického režimu v rokoch 1950-1968, keď bola činnosť gréckokatolíckej cirkvi zastavená a biskupi aj kňazi trpeli vo väzeniach, sa zastavili aj gréckokatolícke mariánske púte v Ľutine. Pravoslávna cirkev síce organizovala púte v Ľutine, ale tie sa nedajú porovnávať s počtom veriacich z púti gréckokatolíkov pred rokom 1950 a po obnovení cirkvi v roku 1968.
Ľutina sa vtedy stala miestom, kde sa veriaci mohli stretnúť, prehĺbiť svoju vieru a verejne manifestovať svoju príslušnosť k utláčanej cirkvi. Štátna moc sa rôznymi spôsobmi, ako bolo zastrašovanie, odpútavacie akcie, vypínanie elektrickej energie v regióne, ako aj prenasledovaním účastníkov púte v školách a zamestnaní, snažila zabrániť účasti širokej verejnosti na cirkevných slávnostiach v Ľutine. Napriek zlým vonkajším podmienkam sa však počet pútnikov opäť zväčšoval. V roku 1968 bola znovu obnovená činnosť Gréckokatolíckej cirkvi v Československu.
V rokoch 1981-1984 sa veriacim podarilo urobiť generálnu opravu chrámu. Autorom vnútornej maľby, okien, bohostánku a ikôn vo svätyni je akademický maliar Mikuláš Klimčák. Každým rokom zvyšujúci sa počet pútnikov spôsoboval negatívny postoj štátnych úradov, ktoré chceli rôznymi akciami a zastrašovaním púte prekaziť. To sa im však nepodarilo. Dôkazom toho bol záver Mariánskeho roku 1988, kedy na púti ordinár Mons. Ján Hirka, prečítal Apoštolské bréve, ktorým Svätý Otec Ján Pavol II. povýšil tento chrám a priľahlé objekty na hodnosť BAZILICA MINOR. Povýšenie chrámu Panny Márie Nanebovzatej v Ľutine na Baziliku Minor bolo oficiálne vyhlásené pápežom Jánom Pavlom II. pod prsteňom Rybára, dňa 22. augusta 1988.
Moderný rozvoj a rozšírenie areálu Baziliky Minor
Prvý prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ sa v roku 2007 rozhodol zväčšiť baziliku, aby bola nielen dôstojným, ale aj príjemným centrom pútí. Bazilika bola počas prestavby rozšírená o dve bočné lode so samostatnými vstupmi, čím priečelie získalo typické znaky baziliky. Pôvodné okná s vitrážou akademického maliara Mikuláša Klimčáka dnes zdobia pribudované bočné lode. Priestor, kde sa predtým nachádzali, je otvorený a spája prístavbu s jadrom - hlavnou loďou - pôvodnej baziliky. Obe pristavané lode majú vlastné chóry. Súčasťou pravej - východnej lode sa stal zrekonštruovaný barokový ikonostas z Chrámu svätej Paraskevy z Novej Polianky z roku 1766. Ľavá - západná loď je ukončená veľkou sakristiou baziliky. Nová bazilika sa tak stala nielen dominantou Ľutiny, ale aj symbolom Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, lebo podobne ako ona „povstala z popola starého chrámu“ (ktorý zhorel tesne pred jej dokončením), aj naša cirkev „vstala z mŕtvych“. V roku 2009 za účasti arcibiskupa Cyrila Vasiľa SJ, sekretára Kongregácie pre východné cirkvi a ďalších arcibiskupov a biskupov bola Bazilika Minor po obnovení a rozšírení o dve bočné lode slávnostne posvätená.
3. novembra 2010 sa začalo s úpravou bývalého farského sadu nad bazilikou, na ktorého mieste vyrástli dve nové kaplnky, spolu s dvanástimi spovednicami. 20. augusta 2011 prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ posvätil dve nové kaplnky. Jedna je zasvätená blahoslaveným biskupom mučeníkom a všetkým veriacim, ktorí v období totality trpeli za svoju vieru, a je na nej osadený umelecký reliéf od akademického sochára Otmara Olivu, ktorý bude aj budúcim generáciám pripomínať vernosť gréckokatolíckych biskupov, kňazov, rehoľníkov, rehoľníčok a veriacich v utrpení počas komunizmu, ale aj vzkriesenie Gréckokatolíckej cirkvi v bývalom Československu v roku 1968. Druhá kaplnka je zasvätená svätému arcibiskupovi a divotvorcovi Mikulášovi. V ten istý deň posvätil aj dvanásť nových spovedníc a obnovený kríž na skale nad areálom baziliky.
20. august 2011 bol významný aj vďaka tomu, že bazilika bola obohatená o relikviár s relikviou (krvou) bl. Pavla Petra Gojdiča. Februárová fatimská sobota v roku 2012 sa v pútnickej Ľutine začala výnimočne, keď prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ v Kaplnke svätého Mikuláša, v areáli Baziliky minor, k verejnej úcte uložil a požehnal relikvie svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu. V sklenenej vitríne je uložená ampulka s myrom - vonnou mannou, ktorá vyteká zo sarkofágu svätého Mikuláša v talianskom meste Bari, ako aj relikvia II. stupňa z odevu svätého Mikuláša.
V júli 2013, pri príležitosti 25. výročia vyhlásenia miestneho chrámu za baziliku minor, bazilika dostala nový šat v podobe rozmerných mozaík Božieho milosrdenstva, svätého Jána Pavla II., blahoslavených biskupov mučeníkov Pavla Petra Gojdiča, Vasiľa Hopka, Teodora Romžu, rehoľného kňaza mučeníka Metoda Dominika Trčku, svadby v Káne Galilejskej, milosrdného Samaritána a svätej sestry Faustíny. V roku 2014 bol upravený terén, kde stáli maštale bývalého JRD, na spevnenú plochu slúžiacu ako parkovisko.
V jari 2015 ľutinská hora začala zažívať komplexnú opravu. Liturgický priestor, ktorý bol do toho času nedokončený, dostal novú podobu. Novú podobu dostala aj budova toaliet, ktoré boli zmodernizované a vynovené. Prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ navrhol prepojenie baziliky s ľutinskou horou Cestou svetla. Ide o kaplnky, v ktorých je štrnásť zjavení s rozjímaním od sviatku Vzkriesenia po sviatok Zostúpenia Svätého Ducha. Ďalšou dominantou areálu baziliky sa stal drevený chrám svätej Rodiny, ktorý sa vyníma na skale nad bazilikou. Ide o kópiu zhoreného ľutinského chrámu, ktorého základy sú na námestí pred bazilikou, kde kedysi stál. Veľkým lákadlom tohto chrámu je jeho veža, ktorá slúži ako vyhliadka na celé okolie. Súčasne s Chrámom svätej Rodiny a Cestou svetla, bola zhotovená aj Krížová cesta, ktorá začína pri Kaplnke svätého Mikuláša a končí pri drevenom chráme na kopci. Keďže na ľutinskej hore zostali ešte dve kaplnky v dezolátnom stave, bolo nutné pustiť sa do ich opravy. O opravu kaplnky svätého Mikuláša pri prameni sa pričinil prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ.
V roku 2004 sa v Ľutine uskutočnila už stopäťdesiata gréckokatolícka púť. Od roku 2007 sa púť koná v tretiu augustovú nedeľu.
Mariánske pútnické miesto Ľutina
Miniskanzen drevených chrámov
V roku 2011 sa začalo s prestavbou Ľutinskej hory. Keďže farský sad bol veľký, na jeho mieste začal vyrastať Miniskanzen drevených chrámov. 30. novembra 2011 bola otvorená prvá časť miniskanzenu. Miniskanzen sú repliky drevených chrámov, ktoré patria medzi skvosty ľudovej sakrálnej architektúry z východného Slovenska. Všetky inštalované modely sú v mierke 1:10. Jeho najväčšia výhoda a prínos je v tom, že na jednom mieste sú umiestnené desiatky modelov vzácnych drevených chrámov, nielen zo Slovenska, ale aj z Poľska a Ukrajiny. Miniskanzen je umiestnený v areáli Baziliky minor v obci Ľutina v okrese Sabinov. Od obce Pečovská Nová Ves, ktorá je na hlavnej ceste Prešov - Stará Ľubovňa, je vzdialený 5 kilometrov.
Projekt je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci programu cezhraničnej spolupráce medzi Poľskom a Slovenskom. Do projektu boli zapojené aj nórske fondy nórskeho finančného mechanizmu, a tak sa modely chrámov rozšírili aj o ukrajinské chrámy. Prvá etapa výstavby miniskanzenu, ktorá priniesla 11 miniatúr z okolia Sniny, bola realizovaná v rokoch 2011 - 2012. Druhá etapa sa realizovala v roku 2013. Tretia etapa pokračovala v rokoch 2015 a 2016. Vďaka tomu pribudli v areáli ďalšie miniatúry drevených chrámov z okolia Svidníka a Sniny, ako napríklad Bodružal, Dobroslava, Hunkovce, Korejovce, Krajné Čierno, Ladomirová, Miroľa, Nižný Komárnik, Potoky, Príkra, Šemetkovce, Vyšný Komárnik, a miniatúry drevených chrámov z Ukrajiny: Jaseňa, Kanora, Lazeščina, Rekity, Svaľava, Užok.
Okolité historické pamiatky
Kamenický hrad
Na vápencovom brale v pohorí Čergov leží zrúcanina Kamenického hradu. Od svojho vzniku v roku 1248 zmenil niekoľkých majiteľov, odolával nátlakom nepriateľov, až v roku 1556 zanikol.
Hanigovský hrad (Nový hrad)
Zrúcanina Nového hradu (Hanigovský hrad) sa nachádza na úpätí Čergova v nadmorskej výške 765 m v katastri obce Hanigovce. Hrad bol vybudovaný na menšej skalnej vyvýšenine nad prameňom Táborového potoka a v súčasnosti ponúka krásne výhľady do širokého okolia. Z tohto miesta je možné za dobrej viditeľnosti vidieť Šarišský hrad, hrad Kamenicu a tiež Prešov a časť Sabinova. Súčasný názov hradu je odvodený z výstavby nového kamenného hradu, ktorý nahradil už existujúcu drevo-zemnú stavbu na vrchole hradného kopca. Miesto osídlili už v roku 1312. V roku 1341 požiadal bán Loránd panovníka o možnosť výstavby kamenného hradu. V roku 1398 hrad a jeho majetky dostali do rúk panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorý ho predal Poliakovi Prokopovi Balickému. V roku 1410 panstvo vymenil s bratom Andrejom. V roku 1448 sa hradu zmocnili odbojní bratríci na čele s kapitánom Petrom z Ratkova. V roku 1460 hrad obliehali vojská kráľa Mateja Korvína a obsadili ho o rok neskôr. Neskôr sa hrad vrátil do rúk Perényiovcov a v ich držbe ostal majetok s hradom až do roku 1512. Od uvedeného roku do roku 1556 hrad patril šľachticom z Torysy. V roku 1556 bol hrad vážne poškodený a vyhorel, keďže jeho páni sa postavili proti panovníkovi. V roku 1557 panovník daroval územie hradného panstva šľachticom Pečovským.
Kamenný hrad bol vybudovaný na pozdĺžnom vrchole s rozmermi 55 x 20 m. Obytný palác mal dĺžku 14,7 x 6 m a predpokladá sa, že bol dvojpodlažný s pozorovateľňou na najvyššom poschodí. Na druhom poschodí paláca sa nachádzal krb. Na prízemí pravdepodobne bolo hospodárske zázemie - kuchyňa. Na severnej hradobnej stene sa nachádzajú otvory po drevenej ochodzi. Na južnú hradbu sa v juhovýchodnej časti napájala jednopodlažná bránová veža so vstupným koridorom, ktorá umožňovala vstup do areálu jedine pešo. V susedstve hradnej brány sa nachádzajú dva skalné andezitové bloky, ktoré slúžili ako časť prirodzeného opevnenia. V 15. storočí bola táto časť hradu využitá ako bašta s otvormi na osadenie diel. Na nádvorí sa nachádza vyhĺbený štvorcový otvor na osadenie drevenej trámovej konštrukcie, naznačujúci existenciu hospodársko-obranných stavieb.
Centrum ľudovej kultúry a mlyn v Krivanoch
Krivany, šarišská obec v okrese Sabinov, je rodiskom známeho etnológa, folkloristu, zberateľa a pedagóga Jána Lazoríka.
tags: #lutina #stara #pohladnica