Fašiangy: Tradície, Zvyky a Oslavy na Slovensku i vo Svete

Fašiangy sú neoddeliteľnou súčasťou našej identity, obdobím radosti, zábavy a karnevalov, ktoré sa tradične oslavujú. V ľudovom kalendári predstavujú druhú polovicu zimy, pre ktorú sú typické mnohé zvyky a tradície. Hoci si na mnohých miestach ľudia slovo fašiangy v dnešnej dobe spájajú len s detskými karnevalmi, mnoho miest a dedín tieto tradície stále udržuje pri živote.

Celé fašiangové obdobie je pritom veľmi bujaré, plné veselia, tanečných zábav a dobrého jedla, ktoré si ľudia môžu dopriať po ľubovôli, ešte než začne štyridsaťdňové obdobie pôstu, začaté Popolcovou stredou.

Pôvod a trvanie fašiangového obdobia

Názov fašiangy je odvodený z nemeckého „Fastenschank“, čo znamená posledné čapovanie alkoholických nápojov pred pôstom. Na území Slovenska sa vo Veľkomoravskom období používal výraz „mjasopust“.

Obdobie fašiangov sa začína sviatkom Troch kráľov, ktorý každoročne pripadá na 6. januára. Trvá až do Popolcovej stredy, niekedy nazývanej aj „Škaredá streda“.

Celková dĺžka tohto obdobia je každý rok iná, závisí od dátumu Veľkej noci a ten od vzájomného vzťahu jarnej rovnodennosti a lunárneho cyklu. Prechodným obdobím medzi zimným a jarným obdobím sú fašiangy, pričom ich dĺžka je premenlivá, lebo je podmienená začiatkom 40-dňového pôstneho obdobia, ktorý sa vždy začína tak, aby veľkonočná nedeľa bola prvou nedeľou po prvom jarnom splne.

Oslavy fašiang vrcholili v posledné tri dni, teda od nedele do utorka. Záverečné trojdňové oslavy, známe tiež ako ostatky, fašiangy alebo napríklad končiny, nasledujú tesne pred Popolcovou stredou. Nasledoval 40-dňový pôst, ktorý cirkev zaviedla v 4. storočí, a ktorý končí až Veľká noc.

Tradičné zvyky a obchôdzky na Slovensku

Fašiangové oslavy majú na Slovensku dlhú tradíciu, čo dokladajú aj písomné záznamy z 13. storočia. Fašiangy sú symbolom veselosti, zábavy, hodovania a pitia. Je to obdobie, počas ktorého prevláda bujará zábava, organizujú sa zabíjačky, plesy a svadby. V každom kraji majú fašiangy iný názov aj zvyky, no jedno majú spoločné - veselicu, jedenie a nadmerné popíjanie alkoholu.

Pre oslavy fašiangov na našom území sú typické sprievody masiek, ktoré obchádzajú jednotlivé domy, tancujú a spievajú. Pre fašiangy sú typické atribúty plodnosti a tradície, ktoré ľudia dodržujú, majú zabezpečiť dobrú úrodu pre ďalší rok. Ide však tiež o dobu, kedy podľa povestí medzi živých vstupujú ich zosnulí predkovia.

Magické obradné úkony a fašiangové obchôdzky

Najmä posledné tri dni pred Popolcovou stredou sa konali magické obradné úkony, napríklad:

• na zabezpečenie dobrej úrody ľanu a konope ženy varili dlhé rezance alebo šúľance
• sánkovali sa po poliach
• muži rozpletali a ťahali ženám dlhé vlasy, či vyskakovali do výšky počas rituálneho tanca
• usporadúvali sa bujaré zábavy, oslavy a sprievody v maskách, karnevaly
• ľudia chceli maskami zahnať zlých duchov a podporiť dobrá
• mládenci vykonávali zábavné obchôdzky po domoch, kde si za vystúpenie vyslúžili slaninu, klobásy, vajíčka, pampúchy, šišky i peniaze.

Počas obchôdzok po jednotlivých domoch sa do popredia často dostáva tanec. Na Liptove sa tancujúcemu sprievodu hovorí bursa, v iných oblastiach sa tancu mládencov hovorí „Turci“ alebo „Pod šable“. V niektorých dedinách zvykol jeden názov tanca vystriedať neskôr druhý (napríklad v Záhorí). Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev.

V mestách, kde žili remeselníci, sa konali tzv. cechové sprievody. Jednotlivé cechy sa snažili o čo najatraktívnejší sprievod. Mlynári chodili na chodúľoch, debnári točili nad hlavami kovové obruče a podobne.

Fašiangové trojdnie je dôvodom na usporiadanie veselice a sprievodu v každom meste a aj dedine. Či už zavítate na Liptov, do Kežmarku, Turca alebo na Záhorie, všade sa môžete stretnúť s väčším alebo menším sprievodom, veselicou a hojnosťou.

Mnohé slovenské regióny sú známe predovšetkým vďaka obradným sprievodom v maskách, ktoré za sprievodu hudby obchádzajú dediny. Dodnes sa táto tradícia dodržuje v oblastiach ako Liptov, Sliač, Hont, alebo Orava.

Fašiangové masky a ich symbolika

Medzi najtypickejšie fašiangové masky patrila maska medveďa, kozy, turoňa a slameníka - človeka obtočeného slameným povrieslom. Pre spomínané oblasti je typické, že sa za fašiangové maškary prezliekajú väčšinou iba muži. Kým mladým chlapcom prislúcha červená maska, ženatých mužov stretnete hlavne v maskách čiernych.

Fašiangový sprievod, alebo obchôdzka po jednotlivých domoch, má na Hlinecku dlhoročnú tradíciu. Sprievod vedie Laufr (tiež známy ako Strakatý alebo Běhoun) so Ženuškou (za ktorú je prezlečený muž), ktorí kráčajú v čele a žiadajú starostu či jednotlivých hospodárov o povolenie, či môže sprievod navštíviť ich dom. Medzi obľúbené masky, ktoré nemôžu v sprievode chýbať, patrí štvorica Turkov alebo Slamený.

U každého domu sa maškary zastavujú, želajú jeho obyvateľom zdravie aj šťastie a hospodárovi nechávajú hrať pesničky podľa jeho priania. Väčšina ľudí im na oplátku venuje tradičné pohostenie, kam patria hlavne šišky, údené a alkohol, alebo tiež peňažnú odmenu.

Fašiangové hody a pochúťky

Fašiangy sú obdobím zabíjačiek, ťažkého jedla a alkoholu. Tradičnými jedlami tohto obdobia boli fánky, šišky, pampúchy, rôzne záviny a tradičné zabíjačkové špeciality.

Veľmi populárne boli šišky (kreple) alebo božie milosti (fánky). Gazdiné takisto vypekali rôzne záviny či koláče. Gazdovia varili huspeninu alebo piekli klobásy. Popritom pálili pálenku. Na južnom Slovensku robili víno. Na stoloch nesmeli chýbať rezne. V neskoršom období sa k rezňom pridal aj zemiakový šalát. Niektorí si obľúbili mäso s kapustou. Potokom nešiel len alkohol, ale aj olej či masť.

V rámci fašiangových osláv sa konali spoločné zabíjačky, varila sa huspenina, pieklo mäso, klobásy a šišky.

Recept na fašiangové fánky

Preosiatu múku (1/2 balenia) zmiešame so soľou, kryštálovým cukrom a práškom do pečiva. Pridáme postrúhané maslo, žĺtky, rum, smotanu a vypracujeme vláčne cesto. Zakryjeme utierkou a necháme cca 1 hodinu. Potom ho natenko rozvaľkáme (cca 3 mm) na pomúčenej doske a nožom vykrajujeme obdĺžniky. Vyprážame na rozohriatom oleji do ružova. Oleja má byť toľko, aby v ňom fánky plávali.

Pochovávanie basy - symbol konca veselia

Posledné tri dni fašiangov končili nevšedným pohrebom - „pochovávaním basy“ ako symbol rozlúčky so zábavou. Počas tohto obradu sa vyprázdnili vínne poháre i štamperlíky.

Slávnostný obrad pochovávania basy paroduje skutočný pohreb, no s basou (hudobným nástrojom) namiesto zosnulého, a je spojený s príchodom pôstneho obdobia.

Typickým pre toto obdobie je aj známe porekadlo: „Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti. Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“

Fašiangové piesne a riekanky

Obchôdzky v maskách sprevádzala živá hudba a spev. Medzi najznámejšie a najrozšírenejšie fašiangové pesničky na Slovensku patrí „Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde...“.

Texty piesní a riekaniek často reflektujú fašiangové zvyky a túžbu po hojnosti:

„Fašiangy, Turíce, Veľká noc príde,
kto nemá kožucha, zima mu bude.
Ja nemám, ja nemám, len sa tak strasiem,
dajte mi slaninky, nech sa popasiem.
Tuto nám nedali, tuto nám dajú,
tu koňa zabili, tu rebrá majú.
A my žiaci, neboráci, nemáme čo jesti,
musíme sa z domu, do domu po dedine pliesti.“

„A tam hore na komore mačky sú vám na slanine,
choďte si ich odohnať a nám kúsok odrezať!
Ak sa máte porezať, pôjdeme si sami odrezať!
Hopsa chlape, do povaly, aby ste vysoké konope mali!“

„Už sa fašiang kráti, už sa nenavráti.
Staré dievky lkajú, že sa nevydajú.“

Fašiangy v samospráve a miestnych komunitách (Príklad Poltár)

V dnešnej dobe sa oslavy fašiangov konajú v menších obciach aj vo väčších mestách po celej Slovenskej republike, kam sa schádza obrovské množstvo ľudí, ktorí si chcú užiť fašiangovú zábavu, sprievody a hodovanie.

Ako uviedol primátor mesta Poltár Peter Sitor: "Fašiangy sú neoddeliteľnou súčasťou našej identity a tento rok sme im chceli venovať zvláštnu pozornosť." Viceprimátor Pavel Gavalec dodal: „Fašiangy sú naše tradície slovenské. Tak to musí byť, ja som rád, že toto organizujeme a každý rok to bude aj tradícia a veľmi sa z tohto teším a dúfam, že prídu aj ľudia sa trošku zabaviť,“ a vyzval občanov, aby prišli ochutnať špeciality.

Po úspechu minuloročnej udalosti sa očakávania sústredili na druhý ročník, ktorý mal privítať ešte viac návštevníkov a ponúknuť im bohatší program. „Veľmi sa mi páči, že mestské časti sa v meste zapájajú do takýchto slávností. Že chodia, varia spoločne - Zelené, Poltár, Slaná Lehota. Veľmi pekná akcia ako vždy,“ vyjadrila sa k priebehu poslankyňa MsZ Anna Turoňová. Karin Janišová uviedla podujatie.

Pre milovníkov dobrého jedla bola pripravená pestrá škála tradičných gastronomických lahôdok podávaných s nádychom tradície a autenticity. Nechýbali medzi nimi výborná fašiangová kapusta, pripravená podľa starých receptov so štipkou lásky. Zabíjačkové špeciality, ktoré vznikli s úctou k tradičnému remeslu, ponúkali nezabudnuteľné zážitky v podobe chutných klobás, šťavnatých huriek, heroviec a ďalších delikatesných pochúťok. K ochutnávke patrili aj papriková slanina, pagáčiky, šišky, tlačenka a ako špecialitka chlebík so šmalcom a cibuľkou.

Súčasťou podujatia boli rôznorodé kultúrne vystúpenia miestnych folklórnych súborov, ktoré predstavili tradičné tance, pesničky a ľudové zvyky z obdobia fašiangov. Vystúpili spevácky zbor Fialôčka, Folklórny súbor Hrnčiarka, rómsky súbor Slniečko, DFS Kukučky, FS Poltarica a ľudová hudba Petra Fizoľu.

Primátor dodal: „Poďakovanie patrí všetkým účinkujúcim a všetkým tým, ktorí sa spolupodieľali na prípravách a organizácii. Teší ma, že sa tradície pripomínajú.“ Fašiangové slávnosti potešili aj najmenších. Rôznorodé masky a pestrofarebné kostýmy detí zdobili námestie. Za svoju šikovnosť, tvorivosť a originalitu boli všetky sladko odmenené. „Obdobie fašiangov sa spájalo s rôznymi obchôdzkami v maskách, ktoré v minulosti slúžili na privolanie jari, hlavne magickými spôsobmi. Dnes to berieme ako zábavu a pripomenutie si tradícií,“ doplnil primátor na záver.

Fašiangy a ich výchovný význam pre deti

Fašiangy sú obdobím radosti, zábavy a karnevalov, ktoré predstavujú v materských školách jedinečnú príležitosť na priblíženie ľudovej slovesnosti, zvykov a tradícií deťom predškolského veku. Tieto tradície sú základným kameňom, na ktorom sa buduje ďalšie systematické pôsobenie výchovy umením k umeniu. Materské školy sa v tomto období premenia na miesta plné smiechu, tanca a kreativity.

Ľudová tvorivosť je pre deti veľkou umeleckou i výchovnou hodnotou. Je v nej zobrazený svet a život s nevšednou vynaliezavosťou, postrehom a vtipom. Ľudové tradície si našli svoje miesto aj v materských školách. Fašiangy majú pre deti v materskej škole veľký význam, pretože umožňujú:

• Oboznamovanie s tradíciami: Deti sa oboznamujú s ľudovými tradíciami a zvykmi, ktoré sú dôležitou súčasťou našej kultúry.
• Rozvoj kreativity: Výroba masiek a kostýmov rozvíja detskú kreativitu a fantáziu.
• Sociálny rozvoj: Karneval je príležitosťou na sociálnu interakciu a zábavu s kamarátmi.
• Podpora sebavedomia: Vystupovanie v maskách a predvádzanie nacvičených programov podporuje detské sebavedomie.
• Radosť a zábava: Fašiangy sú predovšetkým o radosti a zábave, ktoré deti prežívajú v kruhu svojich kamarátov a učiteľov.

Prípravy na detský karneval

S prípravami na fašiangový karneval sa začína s predstihom. Deti sa aktívne zapájajú do rôznych tvorivých činností, ktoré im pomáhajú spoznávať a prežívať fašiangové tradície:

• Výroba masiek: Deti vyrábajú papierové masky, ktoré sú neodmysliteľnou súčasťou karnevalu. Pri výrobe masiek sa oboznamujú s rôznymi predmetmi a ich vlastnosťami, učia sa rozlišovať zdraviu nebezpečné pomôcky a predmety. Kostým na fašiangy pre deti si môžu vyrobiť doma, pričom najlepšie je, keď deti samy priložia ruku k dielu. Používajú sa farebné papiere, krepové papiere, pastelky, vodovky, vlna alebo zvyšky látok. Rodičia sa tiež môžu zapojiť do výroby masiek z odpadového materiálu.
• Výzdoba priestorov: Spoločne pripravujú výzdobu tried, aby vytvorili veselú a farebnú atmosféru.
• Hudobná príprava: Deti sa učia fašiangové piesne a riekanky, ktoré spievajú a recitujú počas karnevalu. Fašiangové veselie a bujaré oslavy môžete deťom priblížiť aj prostredníctvom pesničiek a tanca.
• Tanečná príprava: Nacvičujú tance, ktoré predvádzajú na karnevale.

Kým medzi tradičné fašiangové masky patrí napríklad kominár, medvediari s medveďom, slamák, nevesta so ženíchom alebo stará baba, deti väčšinou preferujú postavy, ktoré sú im bližšie. Ide napríklad o rozprávkové bytosti, ako je princezná, drak, vodník, čert alebo šašo. Iné sa potom inšpirujú vo svete zvierat a ďalšie dávajú prednosť obľúbeným postavám z knižiek, filmov a hier.

Fašiangové pochúťky poskytujú samostatné témy k rozhovoru. Deti sa môžu dozvedieť o zabíjačkách a špecialitách z prasaťa, ochutnať poctivé fašiangové šišky. Obľúbenou hrou pre deti je tiež výroba "jaterníc" zo starej ponožky naplnenej ryžou, vatou alebo odrezkami látok.

Karnevalový deň v materskej škole

Deň karnevalu je pre deti jedným z najobľúbenejších dní v roku. Materská škola sa premení na pestrofarebnú miestnosť plnú rozprávkových postavičiek. Deti prichádzajú v krásnych maskách a kostýmoch, ktoré si pripravili s pomocou rodičov. Na karnevale je pripravený zábavný program plný hier, súťaží, tanca a spevu. Účasť rodičov je taktiež vítaná. Všetky masky sú odmenené peknými a chutnými cenami, aby nikto nebol smutný. Poďakovanie patrí aj rodičom za prípravu krásnych karnevalových masiek.

V niektorých materských školách počas fašiangového obdobia zavíta aj spevák Viktor Guľváš, ktorý so svojím programom zabáva deti veselými pesničkami. Deti sa môžu aktívne zapojiť do programu a zaspievať si spolu s ním.

Fašiangový sprievod a pochovávanie basy v MŠ

Deti z materských škôl sa niekedy vydávajú na fašiangový sprievod po meste. Oblečení a zamaskovaní predškoláci s vyzdobeným vozom a basou prinášajú veselú náladu do úradov, obchodov a škôl, za doprovodu harmoniky a "cigánok", ktoré vytancujú všetkých, ktorí ich prijmú.

Predškoláci tiež predvádzajú ľudový program s ukážkami fašiangových zvykov a tradícií. Pri tanci si spoločne zaspievajú, zašantia, chlapci vyzvŕtajú dievčatá a povedačkami všetkých pobavia. Nasleduje hostina, po ktorej deti pri obrade pochovávania basy aj „poplačú“, a potom tú velikánsku „BASU“ pochovajú. Pre deti je to zážitok, najviac sa im páči recitácia básne o pochovávaní basy: „Udrela dvanásta hodina, spí každá poriadna rodina, … kde sa fašiang kráti, už sa nenavráti, staré baby plačú, že sa nevyskáču …“

Fašiangové pranostiky

Fašiangové veselie a bujaré oslavy môžete deťom priblížiť aj prostredníctvom pesničiek a tanca. K tomu je možné deti zoznámiť aj s tradičnými fašiangovými pranostikami a porekadlami, ktorých význam s nimi následne preberiete.

Niektoré známe fašiangové pranostiky sú:

• „Keď sa mačka cez fašiangy na slnci opeká, potom v pôste za kachle uteká.“
• „Na fašiangy výskaj, v pôste brucho stískaj!“
• „Keď sú masky na tvári i žalúdku sa zadarí.“
• „Aký je prvá fašiangový deň, také budú prvé jariny.“
• „Aké fašiangy, taká Veľká noc.“
• „Suché fašiangy, dobrý rok.“
• „Krátke fašiangy, tuhá zima.“
• „Aké je počasie na Popolcovú stredu, také je po celý rok.“

Hromnice ako súčasť fašiangového obdobia

Počas fašiangov, konkrétne 2. februára, sa slávili Hromnice. Tento sviatok slávili už Slovania v dávnej minulosti. Slovania poznali len dve ročné obdobia - leto a zimu. Práve Hromnice boli dňom, kedy sa zima a leto stretávajú.

Na Hromnice sa chodilo do kostola posväcovať sviečky. Tie sa potom zapaľovali počas búrky alebo pri zomierajúcom, aby mu uľahčili odchod z tohto sveta. Bol to deň oddychu. Nesmelo sa prať, šiť a vyšívať. Gazdovia a gazdiné vychádzali pred dom, aby sledovali cencúle na strechách. Čím bol cencúľ dlhší, tým dlhšie bolo konope v nasledujúcom roku.

Fašiangy vo svete

Bujaré fašiangové hodovanie a veselie nie je iba doménou slovenských miest či dedín. Oslavy tohto sviatku sa zďaleka neobmedzujú len na európsky kontinent. Hoci sa v cudzine fašiangové zvyky a tradície značne líšia od tých našich a pôvodný zmysel fašiangov sa na niektorých miestach viac či menej vytráca, to najdôležitejšie zostáva rovnaké bez ohľadu na to, kde sa fašiangy konajú. Žiadne fašiangové veselie sa totiž nezaobíde bez hudby, tanca, šialených masiek a dobrého jedla.

Všetky katolícke krajiny dnes oslavujú fašiangy v rovnakých dňoch. V minulosti bol najslávnejším karnevalom ten, ktorý sa konal v talianskych Benátkach, ktorého počiatky siahajú až do 11. storočia. Slávnostné zahájenie karnevalu má každoročne na starosti anjel, ktorý sa v prestrojení znáša na lane k Dóžaciemu palácu, kde sa následne pozdraví s pánom mesta a so všetkými jeho dvoranmi. Pôvodné masky bývali skôr jednoduché, dnes sa však ulicami Benátok preháňajú ručne maľované masky plné drobných detailov, zdobené perím, korálikmi alebo flitrami.

Pestré fašiangové tradície dodržiavajú aj v susednom Nemecku. Medzi najobľúbenejšie patrí karneval v Kolíne nad Rýnom, ktorý tamojší obyvatelia označujú za piate ročné obdobie. Jeho veľkolepé oslavy tu majú dlhú históriu, konajú sa už takmer 200 rokov. Oslavy začínajú už vo štvrtok, kedy sa koná tradičný Karneval žien. Už od rána tak môžete na uliciach stretnúť mladé dievčatá, vydaté panie aj staršie dámy v noblesných či bláznivých kostýmoch, ktoré si v tento deň môžu dovoliť tropiť rôzne vylomeniny.

Z Európy, kde sa fašiangy prvýkrát objavili a kde sú dnes známe hlavne ako karneval (alebo carnival), sa vďaka kolonizácii neskôr rozšíril aj na americký kontinent. Najznámejším a tiež najveľkolepejším karnevalom na svete je momentálne karneval v brazílskom Riu de Janeiro, kde sa organizuje päťdňový festival spojený s obrovskými sprievodmi, počas ktorých juhoamerická metropola ožíva hudbou a tancom. Krásne a často aj bláznivé masky prechádzajú mestom na veľkolepých alegorických vozoch, na ktorých sa tanečníci vlnia do rytmu samby. Na pouličnom javisku menom Sambodromo potom vypukne súťaž o najlepšiu tanečnú skupinu.

Karnevalová zábava má svoje miesto aj v ďalších mestách, ktoré sa každoročne predháňajú v tom, ako nádherné, šialené či bláznivé masky sa tu objavia a čo nové fašiangové veselie prinesie. Špecifické sú potom oslavy fašiangov v severotalianskom meste Ivrea, ktoré sa v priebehu niekoľkých dní pred začiatkom pôstneho obdobia mení v bojové pole, no nebojuje sa tu so zbraňami.

tags: #ludove #tradicie #v #ms #fasiangy