Čoraz viac mladých párov si ctí tradície a snaží sa pripraviť svoju svadbu podľa starých slovenských zvykov. Napriek tomu, že svadby v minulosti neraz zahŕňali dohodnuté manželstvá, predstierané únosy či dokonca jarmoky ponúkajúce slobodné ženy na vydaj, dnes sa na tieto obyčaje pozeráme s obdivom. Mnoho z nich sa totiž zachovalo až do súčasnosti a dodáva svadobnému dňu unikátnu atmosféru.
Predsvadobné obdobie a zásnuby
Slovné spojenie „vydávať sa“ siaha hlboko do minulosti a kedysi sa spájalo s kúpnopredajnou zmluvou. Samotné zásnuby mali pevný rád. Staršia žena zo ženíchovej strany bola vyslaná na priezvedy, aby zistila predbežný súhlas. Následne sa konali pytačky, na ktorých sa zúčastnil ženích s krstným otcom. Súhlas rodiny nevesty bol potvrdený nielen podaním rúk, ale aj prípitkom, výmenou šatky, pierka, stužky či ponúknutím praženice. Zásnuby, známe aj ako zaručiny či oddávanie, boli obradom potvrdenia dohody.
V minulosti boli ohlášky cirkvou predpísanou povinnosťou, počas ktorých museli snúbenci nosiť viditeľný znak prisľúbenia. Na pozývanie hostí sa zasa využíval zváč, ktorý pri návšteve každej domácnosti prednášal pozývacie formuly.
Svadobný odev a prípravy
Prípravy na svadbu sa začínali očistným kúpeľom, ktorý mal chrániť mladomanželov pred zlom. Obliekanie nevesty, za prítomnosti krstnej matky a družičiek, bolo obradným aktom. Nevesta pri ňom zvyčajne stála v šafli (drevenej nádobe).
- Horehronie: Nevesty bývali v bielom, krk im zdobil ruženec.
- Tekov: Nevesty mávali šaty tmavých farieb s bohatými výšivkami a siedmimi spodničkami.
- Symbolika: Najtypickejším prvkom bola parta - čelenka zdobená perlami, flitrami a stuhami, ktoré siahali až po pás.
Tradícia privedenia troch „falošných neviest“ pred ženícha, kým sa objaví tá skutočná, je obľúbenou súčasťou svadieb dodnes. Ženích si musel svoju nevestu zaslúžiť, pričom prekonával rôzne hádanky a prekážky, a napokon si ju musel „vykúpiť“.
Hostina a čepčenie
Svadobné hostiny sa konali v dome nevesty a boli prejavom hojnosti. Jedlá mali priniesť plodnosť, preto na stole nesmel chýbať kohút či rôzne kaše. Vrcholom svadby a zároveň prechodom do stavu manželského bolo čepčenie. O polnoci bola neveste sňatá parta a nasadený čepiec, čo sprevádzali clivé ľudové piesne. Tento úkon značil prijatie medzi vydaté ženy.
| Región | Odporúčané svadobné miesta |
|---|---|
| Bratislavský kraj | Kaštieľ Tomášov, Bratislavský hrad, hrad Červený Kameň |
| Nitriansky kraj | Chateau Appony, kaštieľ Mojmírovce, kaštieľ Beladice |
| Banskobystrický kraj | Kaštieľ Svätý Anton, Haličský zámok, hrad Modrý Kameň, Vígľaš |
| Košický a Prešovský kraj | Kaštieľ Betliar, Fričovce, Ľubovniansky hrad, Kežmarský zámok |
Folklór v modernej dobe
Dnešné folklórne svadobné šaty snúbia tradíciu s modernosťou. Návrhári využívajú ľan, bavlnu, čipky a tyl, pričom do strihov začleňujú ručné výšivky. Moderná nevesta môže zvoliť jednoduchý strih zdobený ľudovým opaskom alebo si vybrať šaty na mieru. Folklórne prvky sa prejavujú aj vo výzdobe - využíva sa modrotlač, lúčne kvety v zaváraninových pohároch či drevené podnosy.
Čepčenie nevesty v podaní FS Holíšan (Púchov)
Udržiavanie tradícií je spôsobom, ako vzdať hold predkom. Či už ide o hádzanie ryže, zametanie črepov alebo krájanie torty, tieto úkony tvoria milé spomienky, ktoré svadobný deň robia neopakovateľným.