Ľudovít Fulla: Majster slovenskej moderny a rozprávkového sveta

Ľudovít Fulla (27. februára 1902, Ružomberok - 21. apríla 1980, Bratislava) patrí k najvýznamnejším predstaviteľom výtvarného umenia 20. storočia na Slovensku. Ako maliar, grafik, ilustrátor, scénograf a výtvarný pedagóg zohral zásadný význam pri zrode slovenskej výtvarnej moderny.

Umelecký vývoj a pedagogické pôsobenie

Ľudovít Fulla študoval na súkromnej škole G. Mallého v Bratislave a v rokoch 1922 - 1927 na Umeleckopriemyselnej škole v Prahe u profesorov Hofbauera a Kyselu. Po ukončení štúdií sa venoval pedagogickej činnosti:

• Pôsobil na meštianskej škole v Senici.
• Bol profesorom na gymnáziu v Malackách.
• V rokoch 1929 - 1939 vyučoval na Škole umeleckých remesiel v Bratislave, kde sa spriatelil s Mikulášom Galandom.
• Po roku 1949 viedol oddelenie monumentálno-dekoratívneho maliarstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave.

Charakteristika tvorby

Fulla jedinečným spôsobom spojil podnety európskeho avantgardného maliarstva s inšpiráciami slovenským ľudovým umením, ikonopisnou maľbou a detským výtvarným prejavom. Jeho autentický výtvarný jazyk sa vyznačoval syntézou racionálnej, konštruktívnej stavebnosti tvaru s intenzívnou, emocionálnou farebnosťou.

Hlavné rysy jeho diela:

• Využívanie teplých a sýtych farieb, najmä výraznej žltej a červenej.
• Abstrahovanie objektov do podoby detskej kresby.
• Plošnosť, tvrdosť a razantnosť výrazu.

Na začiatku 30. rokov 20. storočia vystúpil spolu s Mikulášom Galandom s manifestom „Súkromné listy Fullu a Galandu“. V ňom autori žiadali skoncovať so starými umeleckými metódami a uvoľniť cestu novým postupom, ktoré by zodpovedali dynamickým premenám doby.

Rozprávkové ilustrácie a odkaz pre generácie

Pre mnohé generácie je meno Ľudovíta Fullu neodmysliteľne späté s ilustráciami slovenských ľudových rozprávok, ktoré zozbieral Pavol Dobšinský. Jeho schopnosť pretaviť folklór a fantáziu do vizuálnej podoby z neho urobila sprievodcu detstvom mnohých Slovákov.

Medzi jeho známe ilustrácie patria diela motivované rozprávkami, ako napríklad:

• Zakliaty zámok (1952)
• Bosorka s pluhom (1954)
• Čardáš budzogáň (1954)
• Jankova matka pri oberaní hrachu (1957)
• Soľ nad zlato (1952)

Najvýznamnejšie ocenenia a míľniky

Úspechy Ľudovíta Fullu presiahli hranice Slovenska. V roku 1936 získal bronzovú medailu za scénografické návrhy na Trienále užitých umení v Miláne. Vrcholom jeho medzinárodného uznania bolo udelenie ceny Grand Prix na svetovej výstave v Paríži v roku 1937 za obraz Pieseň a práca. V roku 1963 mu bol udelený titul národný umelec.

tags: #ludo #fulla #vianoce #1945 #antikvariat