Deň svätej Lucie, pripadajúci na 13. december, patrí medzi najtajomnejšie dátumy v slovenskom kalendári. Historicky sa spájal s obdobím, keď ubúdalo svetla a pribúdalo noci, a preto bol opradený mágiou, poverami a pranostikami. Už v stredoveku bola Lucia uctievaná, no v ľudových poverách sa stala paradoxne aj "kráľovnou zimy" a dokonca najväčšou z bosoriek. V tento deň sa prelínajú pohanské povery s kresťanskými rituálmi, pričom hlavnou úlohou bolo odohnať zlé, démonické sily.
Pôvod a význam mena Lucia
Meno Lucia je odvodené z latinského slova "lux", čo znamená svetlo. V preklade by sme ho mohli interpretovať ako "svetlá" alebo "žiariaca". Táto etymológia má hlboký význam, najmä v kontexte zimného slnovratu. Pred zavedením gregoriánskeho kalendára v roku 1582 bol 13. december považovaný za najkratší deň roka, a teda aj za deň s najdlhšou nocou. S narastajúcou tmou sa spájala aj predstava o pôsobení zla, čo ešte viac podčiarkovalo potrebu svetla a ochranu pred temnými silami. Aj keď neskôr došlo k posunu dátumov v kalendári, mnohé zvyky pretrvali v ľudovej tradícii niekoľko ďalších storočí, udržiavajúc spojenie Lucie so svetlom a temnotou.
Legenda o svätej Lucii, mučenici zo Syrakúz
Svätá Lucia pochádzala z bohatého rodu v talianskych Syrakúzach (Sicília), kde sa narodila okolo roku 286 n.l. Už od rodičov dostala kresťanskú výchovu a svoj život zasvätila Bohu. Tajne zložila sľub večnej panenskej čistoty. Keď ju matka chcela vydať za bohatého pohanského aristokrata, Lucia protestovala. Jej matka Euthícia ťažko ochorela, a tak sa spoločne vybrali na púť k hrobu sv. Agáty, kde sa matke zjavila svätica a vyliečila ju. Lucia sa vtedy matke priznala so svojím sľubom a túžbou žiť v chudobe. Z vďaky za uzdravenie začali rozdávať majetok chudobným, čo viedlo k zrušeniu Luciinho zasnúbenia.
Nespokojný pohanský nápadník nezniesol jej odmietnutie a z pomsty ju udal vtedajšiemu konzulovi (za vlády cisára Diokleciána) za to, že je kresťanka. Hovorí sa, že jej nápadník obdivoval jej krásne oči. Podľa jednej z najznámejších legiend si Lucia, aby sa nemusela za neho vydať, oči vylúpila a poslala mu ich na mise. Panna Mária ju však za tento sľub čistoty obdarila novými, ešte krajšími očami. Napriek tomu bola Lucia väznená a nútená obetovať pohanským bohom, čo odmietla. Podstúpila mučenícku smrť - bola poliata horúcim olejom a napokon jej vrazili meč do hrdla. Zomrela pravdepodobne 13. decembra roku 303 alebo 304 n.l., ale nie skôr, ako stihla prijať poslednú eucharistiu a predpovedať pád Diokleciána a povolenie kresťanskej viery.
Svätú Luciu uctievajú katolíci, pravoslávni aj luteráni, pričom je patrónkou slepých a slabozrakých, ale aj farmárov, sklenárov, tkáčov, spisovateľov a mnohých ďalších. Zobrazuje sa často s atribútmi ako kríž, kniha, mučenícka palma, oči na miske, meč v hrdle a lampa ako alúzia jej mena.
Lucia v ľudovej tradícii: Od svätice k "bosorke"
Je paradoxné, že napriek jej svätému životu a obetavosti sa v slovenských ľudových poverách Lucia považovala za najväčšiu z bosoriek. Hovorilo sa, že ju neusmrtili ani silné plamene ohňa. Deň svätej Lucie bol preto jedným z najvýznamnejších zo „strídžích dní“ - období, kedy sa verilo v zvýšenú aktivitu zlých síl, stríg a čarodejníc. Tento posun od svätice k démonickej bytosti odráža prelínanie sa predkresťanských (pohanských) povier s kresťanskými rituálmi v ľudovej kultúre.
zvyky na Luciu
Ochrana pred zlými silami a bosorkami
Ľudia sa v tento deň a noc snažili všemožne odohnať bosorky a zabrániť im v ich prípadných čaroch. Verili, že ak ich odhalia, prestanú škodiť.
Cesnak ako ochranný prostriedok
- V predvečer Lucie sa jedol surový cesnak, často s chlebom alebo hriankami, aby ochránil všetkých členov rodiny pred zlými silami.
- Cesnakom si ľudia robili krížiky na čelo, sluchy, bradu a zápästie, čím zvyšovali jeho ochranný účinok.
- Gazdiné robili kríže na veraje dverí (cesnakom alebo posvätenou trojkráľovou kriedou), aby zabezpečili vstup do príbytku pred bosorkami. V Honte pri tom odriekavali modlitby.
- Na ochranu dobytka sa cesnak a cibuľa rozvešali do maštale a primiešali aj do krmiva. Kravy a kozy boli tiež okiadzane dymom z posvätných rastlín.
- V okolí Trenčína sa do dverí stajne dával snop slamy, aby striga musela spočítať všetky slamky. Inde sa nad dvere vešala cibuľa, verilo sa, že cez jej deväť šupiek striga neprejde.
Hluk a lomozenie
Na odháňanie zlých síl sa používal aj hlasný buchot a lomozenie. Verilo sa, že strigy sa takého hluku zľaknú a utečú.
- Obecní pastieri obchádzali chotár a hlasno trúbili na trúbach a rohoch.
- Mládenci práskali korbáčmi, cengali zvoncami, pískali na píšťalách aj prstoch.
- Chlapci hádzali staré hrnce a črepy do vrát a dverí na maštaliach, hrmotalo sa nádobami.
- Tento hluk a hurhaj sa inscenoval aj na krížnych cestách, kde sa vraj najčastejšie v nočných hodinách spolčovali strigy a bosorky.
Zákazy a obmedzenia
- Na Luciu sa z domu nič nedávalo ani nepožičiavalo (ani jedno vajce, mlieko, oheň), aby sa predišlo prenosu nešťastia alebo čarov. Cudzie ženy neboli vítané.
- Ženy nesmeli priasť, tkať ani vykonávať iné domáce práce. Žene, ktorá by zákaz porušila, by sa vraj naplnila miestnosť prázdnymi vretienkami, ktoré by musela napriasť. Preto sa v niektorých regiónoch kolovrátky odkladali na povalu.
- Bolo zakázané túlať sa po poli alebo rúbať drevo v hore, aby ľudí nestihlo nešťastie.
Luciin stolček: Odhalenie bosoriek
Jedným z najrozšírenejších a najpopulárnejších prostriedkov na odhalenie bosoriek bol známy luciin stolček (alebo lucijný stolček). Gazda ho začal robiť na Luciu a každý deň mal na ňom niečo spraviť, ale len toľko, aby bol hotový presne na Vianoce. Musel byť zhotovený celý z dreva, bez jediného klinca či železnej svorky (najmä zo smrekového dreva). Odporúčalo sa, aby bol čo najjednoduchší, najlepšie trojnohý, keďže každý deň sa do dreva smelo zaťať len raz. Ten, kto stolček zhotovil, si naň mal sadnúť na Štedrý večer v kostole (pri polnočnej omši). Vtedy vraj uvidel všetky dedinské strigy sedieť obrátené chrbtom k oltáru. Kňaz ich údajne tiež videl, ale nesmel nič prezradiť.
Na Liptove či v Turci sa verilo, že o polnoci na Luciu musel odtrhnúť dosku z truhly na cintoríne. Alternatívou bolo odniesť stolček ku krížu a urobiť si posvätenou kriedou kruh, v ktorom sa strigy ukážu. Strigy so sebou nosili charakteristické nástroje svojej činnosti: šechtár na dojenie, maselnicu, batoh trávy, vreteno alebo lopatu na chlieb. Aby sa dotyčný pred strigami zachránil, musel rýchlo utekať domov a použiť magické ochranné triky:
- Hádzať za sebou mak, obilné zrno alebo šošovicu - strigy ich museli do posledného zrnka zozbierať.
- Sypať ihly, cez ktorých ušká sa strigy vraj museli pretiahnuť.
- Nakresliť si okolo seba ochranný kruh trojkráľovou kriedou, keď bol v bezpečí pod vlastnou strechou.
Ak by sa útek nepodaril, strigy by mu vraj priložili žeravý uhlík na pupok. Alternatívou k stolčeku bol bič, pletený od Lucie do Vianoc, ktorý sa tiež používal s podobnými ochrannými prostriedkami pri polnočnej omši.
Ľúbostné veštby a čary
Na Luciu si prišli na svoje aj vydajachtivé dievčatá, pre ktoré bol tento deň priaznivý na ľúbostné veštby. Mnohé boli podobné tým ondrejským:
- Papieriky s menami: Dievčatá si napísali na 12 papierikov mená možných ženíchov (jeden bol prázdny), poskladali ich a zalepili. Každý deň až do Štedrého dňa jeden papierik spálili alebo roztrhali bez toho, aby poznali meno. Na Štedrý deň po večeri rozlepili posledný papierik a tak sa dozvedeli meno svojho budúceho manžela.
- Jablko: Od Lucie každý deň odhryzli z jedného jablka. Na Štedrý večer ho vyšli dojesť pred dom a pozerali, ktorý chlap pôjde okolo nich ako prvý - jeho meno malo byť menom nastávajúceho. Inde si jablko dali do vedra s vodou a každé ráno sa ňou umývali. Ak jablko začalo hniť, symbolizovalo to, že sa dievča vydaja nedožije.
- Voda: Dievčatá si zbierali vodu od Lucie do Štedrého dňa. Pred odchodom na Polnočnú sa v tej vode umyli a čakali, ktorý mládenec sa o ne v kostole kabátom obtrie. Na západnom Slovensku sa umývali v potočnej vode s riekankami.
- Vajíčko: Vajíčko znesené sliepkou na Luciu si dievča odložilo a na Štedrý deň z neho vylialo bielok do vody. Podľa tvaru bielka hádali zamestnanie svojho nastávajúceho.
- Klopanie o studňu: V Honte a Trenčíne dievčatá klopali varechou o studňu a podľa zvuku hádali povolanie svojho budúceho (napr. výstrel znamenal poľovníka).
- Čerešňové vetvičky: Každý člen rodiny mal svoju vetvičku vo vode; čia rozkvitla do Štedrého dňa, ten sa mal dožiť ďalších Vianoc.
- Mlieko: Do pohára s vodou sa kvaplo trošku mlieka z ranného dojenia. Ak mlieko sadlo na dno, mala byť krava teľná.
Chodenie Lucií: Tajuplné obchôdzky
Jedným z najznámejších zvykov boli „chodenie Lucií“. Lucky chodili vo dvojiciach alebo vo väčších skupinách (štyri, päť, šesť). Obliekali sa celé do bieleho (časti kroja, dlhé košele, omotané plachtou). Šatku si stiahli čo najviac na čelo, aby ich nebolo poznať, a tvár si zamúčili, prípadne ju zakryli bielym tylom alebo dokonca mali papierový zobák. Niekde sa objavovali aj čierne Lucie s tvárami začiernenými sadzami (napr. v Kšinnej či okolí Uhrovca).
Ich úlohou bolo vyhnať zlé sily a choroby z domov a dvorov. V rukách nosili rôzne predmety:
- Husacie krídlo alebo metla: Na vymetanie chyže nielen od pavučín, ale aj od biedy a zlých duchov.
- Vedro s vápnom a štetka: Na obielenie stien, symbolické "očistenie" domu.
- Zvonec, vreteno, cesnak, kniha.
- Niekde jedna niesla bábiku predstavujúcu dieťa, iná zase umývala podlahu alebo kropila miestnosti svätenou vodou.
Pôvodne chodili Lucie v tichosti, ako nemé postavy, aby ich nikto nepoznal podľa hlasu. Neskôr sa však luciové obchôdzky stali čoraz väčšou zábavou, najmä pre mládež. Ženy, ktoré boli vtipné a pohotové, zabávali domácich svojimi žartmi. Pri vymetaní kútov nezabudli podpichnúť gazdinú ohľadom zanedbávania domácnosti, chlapom otreli vápno pod nos alebo začiernili tvár sadzami. Niekde Lucky obdarovali deti sladkosťami, ale obvykle im len pohrozili metlou či remeňom. Najčastejšie však boli obdarované práve Lucie malým pohostením alebo drobnou výslužkou.
K bielym Luckám pribúdali aj ďalšie komické masky, ako napríklad cigánka s deckom, smrtka s kosou, alebo "Luciak" okrútený slamou so štrngajúcimi reťazami. Niekedy ich sprevádzal aj harmonikár, kňaz, pustovník, kominár či mäsiar. Títo zasa niekedy biele steny zašpinili sadzami alebo natreli vápnom okná, ak ich dnu nevpustili. Tieto postavy prinášali veselosť do inak smutných zimných večerov.
Lucky tiež kontrolovali domácnosti, či dospievajúce dievčatá vedia udržiavať poriadok a či nepradú. Ak pristihli gazdinú pri pradení, snažili sa dielo pokaziť. Tieto obchôdzky často končili spoločnými hostinami mládencov a dievčat, nazývanými derele. Tento zvyk je dokonca spájaný s tradíciou predvianočného upratovania.
Pranostiky spojené s Luciou a Vianocami
Obdobie od Lucie do Vianoc bolo dôležité aj pre pranostiky. Hovorilo sa, že "Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc". Verilo sa, že každý z dvanástich dní od Lucie do Štedrého dňa symbolizuje jeden z mesiacov nasledujúceho roka. Podľa toho, aké bolo v daný deň počasie, také malo byť aj v príslušnom mesiaci. Ďalšia známa pranostika hovorí: "Lucia noci upíja, ale dňa nepridá". Aj keď po slnovrate sa dni predlžujú, slnko vychádza každý deň o niečo neskôr, čo vytvára dojem dlhších nocí.