Ľuboš Zeman, narodený 2. júna 1949, je významný slovenský básnik, textár, novinár a publicista. Jeho bohatá kariéra zasahuje do viacerých umeleckých oblastí, pričom sa stal autorom približne 500 piesňových textov pre mnohých známych spevákov a hudobné skupiny.
Život a profesijná dráha Ľuboša Zemana
Rané roky a hudobné začiatky
Už v roku 1966, počas štúdia na gymnáziu, hral Ľuboš Zeman na bicie nástroje v školskej kapele Monzún. V tom istom období začal písať slovenské texty k slovenským cover verziám skladieb zahraničných skupín, ako boli napríklad The Animals či The Beatles. Svoje rané novinárske skúsenosti získal písaním hudobných recenzií do novín.
Pôsobenie v Slovenskom rozhlase a vzdelanie
V roku 1969 začal Ľuboš Zeman pracovať v Slovenskom rozhlase, kde bol zamestnaný celých tridsaťšesť rokov. Neskôr absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorú v roku 1983 ukončil s doktorantským titulom. V roku 1985 sa v rozhlase stal vedúcim redakcie populárnej hudby a do roku 2005 pôsobil ako riaditeľ marketingu Slovenského rozhlasu. V roku 2005 sa stal výkonným riaditeľom súkromnej reklamnej televízie TVA a bol tiež producentom. Od marca 2006 bol členom Rozhlasovej rady Slovenského rozhlase, kde do 29. októbra 2007 pôsobil ako druhý podpredseda.
Textárske úspechy a spolupráce
Ľuboš Zeman je známy predovšetkým ako úspešný textár. Jeho prvý text, pieseň „V storočnej aleji“, bol nahraný na album v roku 1971. V roku 1975 sa pieseň „Čardáš dvoch sŕdc“, ktorú otextoval, s hudbou Petra Hanzelyho a v podaní Karola Duchoňa, stala úspešnou na festivale v Tokiu. Ľuboš Zeman bol prítomný na súťaži spolu s Karolom Duchoňom ako jeden z autorov. Za tento text získal cenu na svetovom festivale Yamaha v Japonsku.
Napísal takmer 500 textov k piesňam, ktoré si obľúbili celé generácie. Medzi jeho legendárne otextované skladby patria „V slovenských dolinách“ pre Karola Duchoňa, „Kaskadér“, „Zlodej slnečníc“, „Život a iné“ pre skupinu Elán, „Nepriznaná“, „Voňavky dievčat a iné“ pre Vaša Patejdla, „Monika a iné“ pre Roba Grigorova, „Drahá“ pre Mira Žbirku, lýrové „Lúčenie“ pre Věru Špinarovú, „Pár nôt“ pre Janu Kocianovú a „Taliansky muzikál“ pre Júliu Hečkovú. Niektoré z hitov napísal aj po česky pre Věru Špinarovú či Karla Gotta. Je majiteľom deviatich Bratislavských lýr.
Objaviteľ talentov: Beáta Dubasová
Ľuboš Zeman pred rokmi objavil ako mladý talent speváčku Beátu Dubasovú. Považuje sa za jej „krstného otca“ štyridsaťjeden rokov, keďže ju objavil na festivale Košický zlatý poklad v roku 1982. Spolu s Paľom Danišovičom v porote vycítil, že táto žena môže v slovenskej populárnej hudbe niečo znamenať. Ako hudobní redaktori ju dostali do nahrávacieho štúdia, zoznámil ju s textárom Romanom Spišiakom, ktorý bol neskôr aj jej životným partnerom, a spolu s kolegom Paľom Danišovičom vytvorili autorskú trojicu, ktorá stála za desiatkami pesničiek, ktoré sa dodnes hrajú v rádiách.
Pred Bratislavskou lýrou Ľuboš Zeman upozornil Vaša Patejdla na Beátu, keď hľadal speváčku. Pieseň „Muzikantské byty“ získala Cenu novinárov a Beáta ukázala, že je ostrieľaná speváčka, ktorá sa nebojí televíznych kamier ani veľkého počtu divákov. Nedávno sa stal krstným otcom jej výberovej platne a autorom textu jej najnovšej pesničky „Pierko pravdy“. Impulzom k jej napísaniu bolo rúško, ktoré mu Beáta ušila počas pandémie. V texte piesne je jej život a svetonázor. Vychádza z egyptskej mytológie, kde váha rozhodovala o osude duše: ak bolo srdce ľahšie ako pierko pravdy, človek šiel do neba. Zeman zdôrazňuje, že Beáta je naozaj čistá osobnosť a v mytologickom svete by určite obstála.
Předvánoční rozhovor s Milošem Zemanem o nové vládě
Ľuboš Zeman vo svete kníh a krstov
Krst zbierky básní „Plač vo vetre“
Textár a publicista Ľuboš Zeman vydal aj zbierku básní s názvom „Plač vo vetre“. Niektorí z interpretov, pre ktorých písal texty, ho prišli pozdraviť na krst tejto zbierky. Medzi nimi boli Vašo Patejdl či Jana Kocianová. Krst odštartoval Robo Grigorov skladbou „Mám 300 mesiacov“, ku ktorej Ľuboš Zeman napísal text. Na pódiu ho potom vystriedal Dušan Jamrich.
Kamil Peteraj, ktorý zbierku pokrstil parfémom s balónikom, sa usmieval, keď spomínal, že z vydavateľstva mu napísali, aby predniesol tri básničky, autor mu napísal štyri a poslal mu päť. Herec Dušan Jamrich svojím prednesom strhol desiatky hostí. Ľuboš Zeman sa vyznal, že týmito básňami sa „vinie žena ako červená niť, pretože ona je to najkrajšie, čo nás môže stretnúť.“ Chcel svojou zbierkou pootvoriť akúsi trinástu komnatu. Dodáva, že ide o intímnu lyriku, básničky o láske, možno až trošku erotické, ale sú tam aj filozofické otázniky o zmysle života, o hodnote človeka ako takého, o žene v ľudskom živote a o žene ako takej. Ide o útlejšiu zbierku 30 básní, ktoré však skrývajú mimoriadnu hĺbku.
„Je neuveriteľné, ako vedia profesionáli vtlačiť do pár slov a viet také nádherné pravdy a hlboké myšlienky,“ prikyvuje Dušan Jamrich. Zbierku básní „Plač vo vetre“ ilustroval Ján Kelemen, ktorý študoval v ateliéri profesora Albína Brunovského a v súčasnosti sa venuje maľbe, grafike a kresbe. Kamil Peteraj a Ľuboš Zeman sa zhodli, že vôňa, najmä vôňa ženy, je úžasná inšpirácia, preto bol krst vykonaný parfémom. Kamil Peteraj dodal: „Ľuboša som vždy považoval za dobre utajeného básnika, takže je zvláštne, že vyštartoval s básňami až teraz. Ale o to radšej som, že vydáva knižku veršov Plač vo vetre.“
Účasť na krste knihy „Krása nemá vek 2“ Alexandry Novotnej
V utorok 12. novembra sa v bratislavskej kaviarni Urban Space na Námestí SNP konal slávnostný krst knihy „Krása nemá vek 2“, ktorú napísala známa slovenská lekárka, dermatologička Alexandra Novotná. Knihu pokrstili pramenitou vodou Erika Judínyová a Štefan Skrúcaný.
Na krste sa zúčastnili priatelia, známi a ďalší osobní hostia doktorky Novotnej, medzi ktorými nechýbali ani Marcella Molnárová, manželka Borisa Filana herečka Ingrid Filanová, hlavný hygienik SR Ivan Rovný, básnik Ľuboš Zeman, manželka slovenského veľvyslanca v Prahe Jana Weissová a dokonca aj Mikuláš Dzurinda či Milan Kňažko. Hostia si pochutili okrem iného na vegetariánskych a bezlepkových dobrotách z chránenej kaviarne Zrnko a pripíjali si vodou namiesto šampanského.
Impulzom k vydaniu pokračovania úspešnej knihy bolo podľa doktorky Novotnej to, že jej prvá kniha zaujala nielen laickú verejnosť, ale aj profesionálov pracujúcich vo svete krásy a zdravia. „Jej úspech ma nesmierne potešil,“ uviedla. Nové, 215-stranové dielo vychádza s odstupom šiestich rokov. Za ten čas sa v plastickej chirurgii a estetickej medicíne mnohé zmenilo. Kniha je plná nových metód a poznatkov. Dnes vo svete krásy dominujú bezpečnosť a zníženie rizika, neinvazívnosť, ale najmagickejším slovíčkom je - prirodzenosť. Doktorka Novotná dodáva: „O prirodzenosti sú dnes hádam všetky kongresy týkajúce sa estetickej medicíny a po prirodzenosti túžia aj všetci tí, ktorí siahnu na kľučku na vchodových dverách našej Kliniky Esthetic. Prirodzenosť je cieľ, ktorý som opakovala aj lekárom, ktorých som za tie roky školila a bolo ich desiatky.“
Na vzniku publikácie sa okrem Alexandry Novotnej podieľali aj ďalší odborníci z lekárskeho prostredia. Jej klientmi sú nielen známe osobnosti ako Adriana Kmotríková, Marcella Molnárová, Erika Judínyová či Štefan Skrúcaný, ale aj bežní ľudia s trápeniami. Kniha na pozadí skutočných príbehov odhalí čitateľom mnohé zaujímavosti z oblasti plastickej chirurgie a estetickej medicíny. Za všetky spomeňme napríklad zásady, ktoré treba dodržiavať pri zväčšovaní prsníkov, alebo informácie o tom, pre koho je úprava ženských predností vhodná a podľa čoho si vyberať správnu veľkosť implantátov. Kniha je dostupná v internetovom kníhkupectve ipark.sk.
Ľuboš Zeman a jeho vzťah ku knihám
Rozhovor o čítaní a knižnej tvorbe
V marci, ktorý je mesiacom knihy, prezradil básnik a textár Ľuboš Zeman (76) v "literárnom" rozhovore pre denník Plus JEDEN DEŇ a web pluska.sk, čo číta, ktoré knihy odporúča a ako vidí budúcnosť knižnej tvorby. Známy básnik a textár, autor takmer 500 piesňových textov, sám napísal štyri knihy textov a básní. On sám je, navonok búrlivák, no v duši hĺbavý filozof a výborný básnik.
Na otázku, kedy sa pre neho čítanie stalo skôr pôžitkom než len školskou povinnosťou, Ľuboš Zeman odpovedal, že to bolo už na základnej škole. „Doma sme mali množstvo kníh a mama bola vášnivá čitateľka, tak to prešlo aj na mňa,“ vysvetlil. Spomína na autorov ako Cronin, Waltari, Verne a May, ktorých čítanie bolo podľa neho lepšie ako vtedajšia čiernobiela televízia s dvomi programami a ruskými filmami v kinách. Zároveň počúval aj čítanie na pokračovanie v rozhlase.
Prvou knihou, ktorá na neho urobila hlboký dojem, boli Dumasovi Traja mušketieri. „Páčilo sa mi, ako vždy vyhrávalo dobro nad zlom a že občas zvíťazili aj slabší. História ma už vtedy zaujala, a keď je to beletristicky spracované, tak to človek ľahšie pochopí,“ dodal. Svoju prvú knihu za vlastné peniaze si kúpil neskôr, keďže v detstve mali čitateľský preukaz do knižnice a peňazí nebolo veľa. Bola to v čiernej koži viazaný Villonov Testament - stredoveké balady s troškou irónie.
Jeho najobľúbenejšou knihou v detstve bol pravdepodobne Maroško od Martina Rázusa a neskôr Zbojnícka mladosť od Ľuda Ondrejova. Potom prišli mayovky, verneovky a scifi romány. V súčasnosti je to kniha Katedrála mora, ktorú napísal Ildefonso Falcones. Najradšej číta historické romány, rodinné ságy, ktoré prekladá starou poéziou beatnikov. Vzťah k literatúre ho vedie k Ferlinghettimu a Corsovi, ale má rád aj Rúfusa a Peteraja.
Odhaduje, že momentálne vlastní vyše tritisíc kníh a stále pribúdajú. Niektoré má dokonca dvakrát, lebo niekedy je ľahšie knihu znovu kúpiť, ako ju nájsť v knižnici. Okrem pár encyklopédií a slovníkov prečítal všetky knihy zo svojej knižnice, niektoré po rokoch opakovane. Knihy požičiava iba najbližším ľuďom a obvykle si doma necháva prebal diela, aby nezabudol, že kniha je požičaná. V minulosti prišiel o pár cenných kníh a LP platní, takže už si dáva pozor.
Medzi poslednými knihami, ktoré daroval a ktoré podľa neho dokážu zmeniť pohľad na svet, bola skvelá Kniha o penise od píšuceho lekára Aarona Spitza. Popísal ju ako „skvele napísanú poučnú medicínsku beletriu“, ktorú dostal jeden z jeho kamarátov. Chodí na Bibliotéku a „vymetá“ kníhkupectvá, kde to vždy spojí s kávičkou. Čítanie si však necháva na večernú posteľ - každý deň od 22. do 24. hodiny.
Jeho obľúbeným filmom natočeným podľa knihy je Meno ruže podľa románu Umberta Ecca. Páčil sa mu, lebo bol dynamickejší a „instantnejší“, a hral v ňom Sean Connery. Čitateľom by určite odporučil pôvodný slovenský román Amerikáni od Tomáša Hudáka, ktorý ho príjemne prekvapil.
Prečo je podľa neho dôležité čítať aj v dnešnej digitálnej dobe? „Keď vznikol rozhlas, mnohí sa obávali, že s novinami je koniec. Keď prišla televízia, predpovedali zánik rozhlasu. A keď prišiel internet, pochovávali to všetko dokopy. Nič z toho sa, našťastie, nestalo a, naopak, funguje akási synergia medzi médiami,“ vysvetlil. Ani čítačky kníh neodsunuli knihy do úzadia, ale rozšírili ich pôsobnosť. Kníhtlač je symbol humanity a čítanie ucelených diel v papierovej forme je výrazný kultúrny fenomén, ktorý na rozdiel od digitálu dodržiava gramatiku, spisovnosť, poetiku a štylistiku. „To všetko kultivuje rodnú reč a pomáha s formulovaním myšlienok. Knihy sa v ďalekej digitálnej budúcnosti budú vyvažovať zlatom, energiou a sladkou vodou,“ predpovedá Ľuboš Zeman.
Předvánoční rozhovor s Milošem Zemanem o nové vládě
Odkaz a uznanie
Ľuboš Zeman je uznávaný básnik, publicista a textár, ktorého texty si obľúbili celé generácie Slovákov. Medzi jeho najsilnejšiu trojku textárov - Borisa Filana a Kamila Peteraja - sa narodil v Bratislave. Nie je preto náhodné, že všetci traja písali aj pre skupinu Elán, ktorej zakladajúci členovia vyrastali v blízkosti Račianskeho mýta, a všetci traja sa stali predstaviteľmi výsostne mestskej poézie.
Hoci bol v mladosti súčasťou tvorivej bohémy, jeho texty ako „Kaskadér“, „Ulica“, „Tuláci v podchodoch“, „Voňavky dievčat“, „Žuvačka za uchom“, „Taliansky muzikál“ a mnohé z ďalších takmer 500 piesní doteraz vysielajú naše rádiá. Jeho najvyšším ocenením pre tohto v duši veľmi skromného človeka je azda to, že jeho text „V slovenských dolinách“ v podaní skvelého Karola Duchoňa už zľudovel.
Jeho druhá tvár intelektuála, hľadajúceho skutočné hodnoty života a často polemizujúceho s konformizmom, je však aj plná krehkej lyriky a úprimnosti, čo sa v dnešných časoch cení.