Les Républicains (česky Republikáni, anglicky Republicans) je francúzska stredopravicová politická strana. Vznikla v máji roku 2015 ako nástupnícka strana Únie pre ľudové hnutie (Union pour un Mouvement Populaire, UMP), ktorá vznikla v roku 2002 pod vedením bývalého francúzskeho prezidenta Jacquese Chiraca. V súčasnosti je spolu s prezidentskou stranou La République en marche (neskôr premenovanou na Renaissance) jednou z hlavných politických strán vo Francúzsku, hoci bola v posledných rokoch zatienená Národným zjednotením (Rassemblement National) a Renaissance.
História a vznik
UMP bola kedysi jednou z dvoch hlavných politických strán v Piatej republike, spolu so stredolavou Socialistickou stranou. V novembri 2014 bol predsedom Únie pre ľudové hnutie zvolený bývalý francúzsky prezident Nicolas Sarkozy. Ten následne predložil generálnemu výboru návrh na zmenu názvu strany na "Republikáni" (Les Républicains) a zmenu stanov. Místopredsedníčka strany Nathalie Kosciusko-Morizet následne Sarkozymu a predsedníctvu strany predložila návrh nových stanov. Kritici Sarkozymu vyčítali názov strany. Podľa nich nebolo nelegálne pomenovať stranu "Republikáni", pretože podľa nich je republikánom každý francúzsky občan, ktorý obhajuje hodnoty a myšlienky Francúzskej republiky, ktoré pochádzajú už z čias Francúzskej revolúcie. Takýto termín je podľa nich niečo viac než len názov nejakej politickej strany.
Nový názov bol prijatý predsedníctvom 5. mája 2015 a po rozhodnutí súdu v prospech Sarkozyho schválený členmi strany online 28. mája 2015. Z celkovej účasti 45,7% bolo 83,3% členov za.
Zmena názvu bola oficiálne prijatá na ustanovujúcom kongrese novej strany 30. mája 2015 v Paris Event Center v Paríži za účasti 10 000 aktivistov. Angela Merkelová, nemecká kancelárka a predsedníčka CDU, poslala kongresu gratulačný list. Organizácia bola vyhlásená v prefektúre v Saône-et-Loire 9. apríla 2015. Na základe tohto vyhlásenia má strana za cieľ "Podporovať myšlienky pravice a stredu, byť otvorená všetkým, čo si želajú stať sa členmi a diskutovať v duchu politickej strany s republikánskymi ideálmi vo Francúzsku alebo mimo neho". Toto ustanovenie bolo publikované v Journal officiel de la République française 25. apríla 2015.
Kľúčové udalosti a volebné výsledky
V novembri 2016 sa uskutočnilo stranícke primárne hlasovanie s cieľom vybrať kandidáta pre prezidentské voľby v roku 2017. Aktívni členovia hnutia si mohli vybrať zo siedmich kandidátov: François Fillon, Alain Juppé, Nicolas Sarkozy, Jean-François Copé, Nathalie Kosciusko-Morizet, Bruno Le Maire a Jean-Frédéric Poisson. V prvom kole prezidentských volieb 23. apríla 2017 sa François Fillon umiestnil na treťom mieste s 20% hlasov, čím nepostúpil do druhého kola. Následne vo svojej koncesnej reči podporil v druhom kole Emmanuela Macrona.
V legislatívnych voľbách v júni 2017 strana oslabila, keď získala iba 112 mandátov, a stala sa tak druhou najväčšou stranou v Národnom zhromaždení, za stranou prezidenta Emmanuela Macrona La République En Marche!.
Po neuspokojivom výsledku vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2019, kde strana získala len 8,48 % hlasov, odstúpil líder strany Laurent Wauquiez. Nahradil ho Christian Jacob, ktorý zotrval vo funkcii do volieb do Národného zhromaždenia v roku 2022. Tieto voľby znamenali ďalšie oslabenie, keď LR stratili polovicu svojich kresiel, hoci sa stali kľúčovým hráčom v nejednoznačnom parlamente.
V prezidentských voľbách v roku 2022 strana nominovala Valérii Pécresse, ktorá v prvom kole získala 4,8 % hlasov. Následne, v legislatívnych voľbách v júni 2022, strana kandidovala v koalícii s Union des démocrates et indépendants a získala 64 mandátov.
V decembri 2022 sa predsedom strany stal Éric Ciotti. V aprílových prezidentských voľbách 2022 kandidátka LR neuspela - Valérie Pécressová získala iba 4,8 percenta hlasov. Ciotti je poslancom za juhofrancúzsky región Prímorské Alpy (Alpes-Maritimes). Keď sa uchádzal o možnosť stať sa prezidentským kandidátom Republikánov v tohtoročných voľbách, prisľúbil, že bude brániť "židovsko-kresťanské" Francúzsko pred "inváziou" migrantov.
Súčasné výzvy a rozkol
V predvečer legislatívnych volieb vo Francúzsku v roku 2024 sa Éric Ciotti vyslovil za volebnú alianciu s Národným združením. Tento krok by znamenal zvrat historického "cordon sanitaire" (ochranného pásu), ktorý mala strana voči tejto skupine. Ciotti bol následne z pozície odstránený, čo viedlo k kríze vedenia.
V máji 2024, po voľbách do Európskeho parlamentu, kde strana získala 7,42 %, boli rýchlo vyhlásené predčasné voľby do Národného zhromaždenia v júni a júli 2024. Predseda Ciotti sa rozhodol kandidovať s nacionalistickým Národným združením. To spôsobilo v strane rozkol, Ciotti bol odvolaný a vylúčený zo strany. Obe rozhodnutia napadol na súde. Vo voľbách potom časť kandidátov kandidovala pod hlavičkou Les Républicains a časť, na čele s Ciottim s podporou Národného združenia, ako Union de l'extrême droite. Prvá časť získala 39 mandátov, druhá potom 17 mandátov.
Napriek týmto neúspechom bola LR stále najväčšou stranou v Senáte a viedla väčšinu regiónov Francúzska. Po Michel Barnierovom odvolaní sa LR pripojili k Bayrouovej vláde.
Comment fonctionnent les élections primaires et caucuses aux États-Unis ?
tags: #lr #party #france #republikani