Počiatky osídlenia a prvé písomné zmienky
Prvá písomná zmienka o obciach Ladce a Tunežice pochádza z prvej polovice 15. storočia. Prvá zmienka o Ladciach je z roku 1469 a je zaznamenaná v listine kráľa Mateja Korvína. V Budapešti sa pod číslom DL 15772 nachádza listina z roku 1406, ktorá sa týka vlastníctva majetkov.
Územie dnešných Ladiec a Tunežíc bolo osídlené už v dávnejších obdobiach. Archeologické nálezy z okolia Košece, Hlože a Podchovie siahajú až do obdobia 15 000 - 3 000 rokov pred naším letopočtom. V bronzovej a zlatej dobe, približne od 1500 do 700 rokov pred naším letopočtom, sa na tomto území nachádzali sídliská a pohrebiská. V tomto období bolo pochovávanie mŕtvych pod mohylami, preto sa toto obdobie nazýva aj obdobím mohylového ľudu.
V období od 1. do 4. storočia nášho letopočtu územia dnešných Ladiec a okolia obývali kmene germánskeho pôvodu, pravdepodobne kmene Kvádov. Stopy po ich osídlení sa našli v Púchove, ktorý patrí do okresu Považská Bystrica. Sledovať možno aj vplyv iných kmeňov, napríklad markomanských a germánskych kmeňov, ktoré sa usadili na území dnešného Slovenska.
Vývoj osídlenia v okrese Považská Bystrica možno sledovať už od 7. storočia nášho letopočtu. Toto obdobie sa však začalo už skôr, koncom 5. a začiatkom 6. storočia, s príchodom kočovných kmeňov. V 6. storočí Avari vytvorili na Dunaji mocnú ríšu. Po ich porážke na konci 8. storočia sa začali formovať základy pre organizovanie Slovanov v samostatnej ríši.
Stredovek a raný novovek: Majetkové zmeny a hradné panstvá
V druhej polovici 15. storočia patrili Ladce a Tunežice spolu s mnohými ďalšími obcami do panstva Košeckého hradu. Majiteľom Kočece bol v tomto období gróf Smaragdus. Názov obce Ladce sa už od polovice 15. storočia spomína v súvislosti s hradom Košeca. Toto postavenie pretrvávalo až do polovice 18. storočia, kedy sa panstvo presídlilo do Ladiec.
Krátko pred rokom 1397 patrilo panstvo Košeca Stiborovi III., trenčianskemu podžupanovi. V roku 1397 sa spomína potvrdenie (konfirmácia) majetkov. Kráľ Matej Korvín dňa 30. augusta 1469 daroval Ladce a ďalšie obce.
V prvej polovici 16. storočia sa objavujú spory medzi rodinami Petrbczi a Rozgoňovci o majetky. Jánovi a Štefanovi Petrbczimu pripadla časť majetku.
Prvý známy názov obce Ladce bol "Ledcze". Názov Tunežice sa v roku 1808 uvádza ako "Tunessice".
V období od 16. do 18. storočia prechádzalo panstvo Košeca pomerne zložitým vývojom vlastníctva. V roku 1676 sa objavujú noví majitelia, ktorí kúpili panstvo za zámok Szaskó vo vtedajšej Tekovskej stolici. V druhej polovici 17. storočia sa majitelia panstva menili. V jednom období patrila časť majetku Pavlovi Motešickému a druhá časť Ilešházyovcom.
V prvej polovici 17. storočia sa začal v Považí šíriť protestantizmus. V tomto období Považie zažilo aj ďalšie pohromy v podobe častých výpadov tureckých tlúp, ktoré rabovali a pálili okolité obce.
V prvej polovici 18. storočia sa zmenilo majiteľstvo Košeckého panstva. Panstvo Košeca sa dostalo do vlastníctva rodiny Lippay.
Správa obcí a život poddaných v 18. a 19. storočí
V roku 1747 boli zriadené župy, ktoré nahradili dovtedajšie stolice. Obce a ich správa sa menili aj počas vlády cisára Jozefa II. v Uhorsku. V tomto období boli vydané nariadenia týkajúce sa správy obcí a ich obyvateľov.
Tereziánsky urbár, vydaný Máriou Teréziou, upravoval povinnosti poddaných voči zemepánom. Určoval výšku dávok v naturáliách aj peniazoch. Podľa urbára poddaní odovzdávali desiatok úrody, jedno teľa, sliepky a husi. Okrem toho platili aj peňažné povinnosti.
Život poddaných bol náročný. Ich povinnosti boli viazané na pôdu a hospodárenie. Sedliaci obhospodarovali svoje usadlosti, ktoré boli väčšie ako záhrady želiarov. Pri práci si často najímali pomocníkov.
V druhej polovici 18. storočia sa v Ladcoch nachádzalo 97 domov, 112 rodín a 574 obyvateľov. V tom istom období malo Podhorie 43 domov a 426 obyvateľov.
V 19. storočí došlo k zrušeniu poddanstva. V roku 1848 boli zrušené všetky poddanské povinnosti. V tomto období sa v obciach začali formovať nové formy samosprávy.
V roku 1868 bol vydaný zákon o obecnom zriadení. Obce patrili do obvodných notárskych úradov. Ladce a Tunežice patrili do obvodu Košeca.
V roku 1872 mal obecný rozpočet čistý zisk 2 000 zlatých. Hlavnými príjmami obce boli obecné role.
V druhej polovici 19. storočia sa začali stavať prvé školy a verejné budovy. V roku 1883 bol založený hasičský zbor v Ladcoch.
Vývoj obcí v 20. storočí a súčasnosť
Začiatkom 20. storočia sa v obciach začali rozvíjať nové formy podnikania. V roku 1910 bola založená vápenka a v roku 1889 cementáreň.
V roku 1913 bol v Ladcoch postavený poschodový hostinec.
Počas prvej svetovej vojny došlo k zastaveniu výroby v niektorých podnikoch. V roku 1917 bolo zakázané organizovanie akýchkoľvek sprievodov a zhromaždení.
V medzivojnovom období sa v obciach rozvíjal obchod a živnosti. V Ladcoch pôsobil Adolf Lippe, obchodník a mäsiar.
V roku 1882 postihol Ladce ďalší veľký požiar. V roku 1883 bol založený hasičský zbor, ktorý mal k dispozícii základné vybavenie, ako napríklad džbán na kolesách s pumpou, dve trúby a hadice.
V roku 1907 sa veliteľom hasičského zboru stal Artur Klopstock.
Po druhej svetovej vojne sa začala obnova a rozvoj obcí. V obciach sa rozvíjala poľnohospodárska výroba a priemysel.
V súčasnosti sú Ladce a Tunežice moderné obce s rozvinutou infraštruktúrou. Sú súčasťou okresu Púchov.
Kultúrne a prírodné dedičstvo
V obci Ladce sa nachádza park, ktorý založil Motešický. V parku rastie 23 líp, zväčša malolistých, s obvodom až 316 cm. Medzi lipami rastie aj agát biely.
V okolí obcí sa nachádzajú prírodné zaujímavosti, ako napríklad lesy a potoky. Rieka Váh, ktorá preteká v blízkosti obcí, bola v minulosti zdrojom povodní.
V obci sa nachádza pamätná sieň, kde sú uložené archívne dokumenty a predmety týkajúce sa histórie obce.
