Mesto Levice si v tomto roku pripomína významné jubileum - 860. výročie od prvej písomnej zmienky. Pri tejto príležitosti sa samospráva rozhodla pre viaceré aktivity, z ktorých jednou z prvých je vyhotovenie špeciálneho loga. Toto logo bude mesto oficiálne používať od 25. januára.
Nové logo k výročiu
Nové okrúhle logo s dominantným levom vychádza z farebnosti a motívu mestského erbu. Jeho použitie bude rozsiahle; bude sa nachádzať na listinách odchádzajúcich z mestského úradu, kde bude umiestnené v hlavičke listu, a taktiež sa bude používať pri frankovaní obálok. Logo je symbolom prepojenia bohatej histórie mesta so súčasnými aktivitami samosprávy.
Historické korene: Prvá písomná zmienka o Leviciach
Ninive: Ztracené vysuté zahrady Babylónské...Dokument CZ
Hoci sa tvár mesta Levice v priebehu storočí menila, zachovalo si svoju bohatú históriu a kultúru. O minulosti mesta nám dnes rozprávajú historické nálezy a predovšetkým písomné pramene. Ten najstarší, ktorý prináša svedectvo o Leviciach, pochádza z roku 1156. Dejiny miest a dedín sa vynárajú z anonymity dávnej minulosti práve vďaka prvým písomným zmienkam.
Význam písomných zmienok v ranom stredoveku
V období raného stredoveku sú písomné zmienky veľmi skúpe. Objavovali sa len vtedy, ak dochádzalo k výraznejším zmenám v majetkovej držbe. Potrebu spísomňovania majetkoprávnych prevodov ako prví pochopili a realizovali predstavitelia cirkevných inštitúcií. V kláštoroch totiž žili stredovekí vzdelanci, ktorí v časoch všeobecnej negramotnosti dokázali vyhotoviť listiny. Dolné Pohronie patrilo k oblastiam, kde sídlili alebo mali majetky viaceré významné cirkevné inštitúcie.
Vďaka tejto okolnosti pochádzajú najstaršie zmienky o jednotlivých lokalitách v regióne už z druhej polovice 11. storočia. Napríklad, viacero sídiel v bezprostrednej blízkosti Levíc zaznamenáva zakladacia listina benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku z roku 1075, ktorú vydal uhorský kráľ Gejza, zvaný Magnus. Avšak, samotné Levice sa v tejto listine nevyskytujú, pretože sa nestali majetkom opátstva v Hronskom Beňadiku, ani s ním nesusedili. Nepochybne však už vtedy existovali a patrili miestnym šľachticom.
Listina z roku 1156 a dedina Bratka
Dočítame sa to v polovici 12. storočia. Krátko pred rokom 1156 sa šľachtic Euzidinus rozhodol postaviť na svojom majetku v Bratke (dnes v chotári Levíc) farský Kostol sv. Martina. Pri príležitosti jeho vysvätenia v roku 1156 sa Euzidinus rozhodol nový kostol primerane obdarovať. Predovšetkým to bolo všetko vybavenie pre oltáre sv. Kríža, sv. Martina a sv. kráľa Štefana.
Ku každému oltáru bolo potrebné zabezpečiť jedného klerika, bohoslužobné rúcha, bohoslužobné knihy, zvonára a jedného oráča spolu s jeho rodinou. Žena a dcéra oráča sa mali starať o čistotu kostolných rúch. Na zabezpečenie riadneho fungovania fary dal Euzidinus novému farárovi k dispozícii 16 kusov dobytka, z toho 8 volov, a navyše 50 oviec. Ďalej daroval kostolu polovicu zeme, pričom druhá polovica mala zostať Euzidinovým synom. Darovanú zem zároveň nechal ohraničiť. Ako medzníky sa spomínajú potoky Kompuška a Pristuc (dnešný Perec), dva stromy (hruška a topoľ) a údolie, ktoré viedlo k zemi baníkov.
V tejto listine sa píše, že ostrihomský arcibiskup Martirius posvätil v dedine Bratka Kostol svätého Martina. Pri ňom bola zriadená fara, ku ktorej boli pričlenené dediny "Villa Leua" a Vitk.
Ďalšie majetkové prevody a osudy Bratky
Iba niekoľko rokov po vydaní Euzidinovej listiny sa zachovala ďalšia, zrejme z roku 1158, ktorá sa taktiež týka územia dnešných Levíc. Vydal ju Euzidinov brat Štefan, syn Hadriána, ktorý konštatuje, že už zomrel nielen jeho brat, ale aj jeho synovia. Keďže ani Štefan nemal šťastie na potomkov, prostredníctvom tekovského župana Gabriela sa obrátil na kráľa Gejzu II., aby mohol o svojich majetkoch rozhodovať podľa svojho uváženia.
Po získaní kráľovského súhlasu Štefan obdaroval svojimi majetkami kláštor v Hronskom Beňadiku. Prvým z nich bola spomínaná Bratka s kostolom Sv. Martina a 8 usadlosťami libertínov (prepustených nevoľníkov) s ich rodinami a so zemou v rozsahu 5 popluží. Druhý majetok „Santov“ (Zamto), ležiaci v bezprostrednej blízkosti Bratky, bol oveľa väčší. Tu stálo 72 usadlostí, v ktorých bývali hostia (obyvatelia, ktorí sa prisťahovali a žili v osobitnom právnom režime výhodnejšom ako bolo domáce zvykové právo). Hospodárili na 40 poplužiach zeme (okolo 1 600 ha) a k tomu patrili ešte lúky a miesto pre mlyn na riečke Kompe.
Od Bratky k Leviciam: Zmeny v stredovekej krajine
Spomínané stredoveké dediny boli situované južne od starých Levíc a stali sa súčasťou pozemkového vlastníctva kláštora v Hronskom Beňadiku. Naopak, staré Levice aj naďalej zostali v držbe miestnych šľachticov. Preto sa nespomínajú v druhej polovici 12. storočia ani v prvej polovici 13. storočia. Levice sú menovite uvedené iba v roku 1156, a potom fakticky až v roku 1313, už v súvislosti s hradom. Z obdobia 157 rokov chýbajú podrobnejšie písomné pramene.
Stredoveká dedina Bratka definitívne zanikla niekedy v 15. storočí. Centrum života sa presunulo do stredovekých Levíc, ktoré boli v časoch rozkvetu Bratky iba malou dedinou. V novoveku sa Baratka spomína už len ako majer.
Archeologický výskum a súčasný stav Bratky
V rokoch 1958 - 1960 sa pod vedením archeológa A. Fialu uskutočnil archeologický výskum lokality Bratka. V roku 1963 bolo stredoveké sídlo Bratka (dedina, kostol a cintorín) vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti by ste tu však nenašli ani stopy po niekdajšom dedinskom živote. Lokalita bola po ukončení výskumu zasypaná. Cez významné nálezisko dnes prechádzajú železničné trate a pôda je aktívne poľnohospodársky využívaná.