Počuli ste už o stromovej jahode? Tento vzácny strom pochádza z Číny, odkiaľ sa rýchlo rozšíril do sveta. U nás je moruša takmer zabudnuté ovocie, ktoré však v minulosti patrilo k pomerne populárnemu ovocnému stromu. Moruše sa vysádzali do alejí v okolí ciest, ale našli ste ich aj v mnohých záhradkách ako solitéry. Dnes sa s nimi stretáme len sporadicky a zväčša sa jedná o staršie stromy. Moruše sú dlhoveké stromy, ktoré sa dožívajú aj 200 rokov. Rod Morus (morušovité) patrí do čeľade morušovníkovité (Moraceae).
Úvod do sveta moruší
Do tohto rodu sa zaraďuje asi 40 druhov, z ktorých do Európy boli zavlečené dva odlišné druhy - moruša biela (Morus alba L.), pôvodom z Číny a Kórejského polostrova, a moruša čierna (Morus nigra L.), pôvodom najskôr z Iránu. U nás sa vyskytujú zástupcovia hlavne týchto dvoch druhov moruší.
Moruša biela a jej historický význam
Moruša biela je strom, ktorý bohato rodí plody bielej, ružovej, červenej, ale i čiernej farby. Majú intenzívnu sladkú chuť a plody dozrievajú naraz. Listy moruše bielej sú veľké, lesklé, na rube len riedko chlpaté a majú tmavšie zelenú farbu. Listami moruše bielej sa živia larvy priadky morušovej, z ktorej kukiel sa získava hodváb.
Moruša biela sa u nás v minulosti vysádzala a pestovala v súvislosti s rozvojom hodvábnictva a chovom „hodvábnika“. Pestovanie moruše bielej a chov hodvábnika v Rakúskej monarchii v 18. storočí podporovala cisárovná Mária Terézia a neskôr aj jej syn Jozef II. O pestovaní moruše bielej v Trnave a okolí v tomto období svedčia aj archívne dokumenty mesta. Mesto kontrolovalo výsadbu, udržiavanie stromov i pestovanie priadky morušovej. Vysádzanie moruší propagoval trnavský pomológ Ján Nepomuk Siebenfreud (1808 - 1886).
Pestovanie moruše bielej ako potravy lariev hodvábnika sa propagovalo aj v období prvej Československej republiky. Záujem o chov hodvábnika najmä po 2. svetovej vojne poklesol v dôsledku výroby umelých vláken a dovozom hodvábu z iných krajín. Pestovanie doznievalo ešte v druhej polovici 20. storočia. V súčasnosti sa pestuje miestami ako ovocný strom so sladkými plodmi, ktoré obľubuje aj domáca hydina.
Moruša čierna a jej odrody
Moruša čierna je u nás zriedkavejšia ako biela odroda. Jej plody majú sladko-kyslú chuť a sú plné šťavy. Plody sú výrazne tmavé a zanechávajú tmavé škvrny. Na rozdiel od moruše bielej dozrievajú postupne a neopadávajú tak intenzívne. Moruša čierna (Morus nigra) je opadavý strom, ktorý sa dorastá do výšky až 10 metrov. Pestuje sa ako strom okrasný aj ovocný.
Moruša čierna sa považuje za zavlečenú rastlinu (archeofyt), ktorá sa v Európe pravdepodobne pestuje už veľmi dávno pod názvom stromová malina. Maďarská literatúra z čias rakúsko-uhorskej monarchie spomína takúto morušu pod názvom turecká kyslá moruša. Ako teplomilná rastlina sa pestovala vo vinohradníckych oblastiach a na južnom Slovensku ako ovocný strom.
Moruša Trnavská: Pôvod a Taxonómia
Na Slovensku sa šľachtením moruše čiernej získala odolnejšia odroda, známa pod názvom moruša trnavská. Moruša veľkoplodá ‘Trnavská’ je slovenská odroda moruše, ktorá je známa svojimi veľkými a chutnými plodmi. Táto odroda bola vyšľachtená na Slovensku a je obľúbená vďaka svojej vysokej úrode, odolnosti a nenáročnosti na pestovanie.
Taxonomická diskusia
Na Slovensku a južnej Morave rastie morfologicky výrazný typ moruše s väčšími tmavočiernymi plodmi, ktorý známy významný český botanik Karel Domin opísal v časopise Slovenské ovocinárstvo v roku 1948 ako nový hybridný taxón moruša trnavská. Okolie Trnavy poznal, pretože sa liečil v neďalekých termálnych kúpeľoch Piešťany.
Neskôr niektorí pomológovia či dendrológovia spochybňovali oprávnenosť opisu a dokonca písali o chybe slávneho profesora. Spochybňovali aj jeho predpoklad, že je to kríženec medzi morušou čiernou a morušou ružovou. Známy slovenský botanik docent Jozef Májovský tento typ moruše označil menom poddruhu Morus nigra subsp. tirnaviensis Domin.
Bývalý riaditeľ Ústavu dendrobiológie Slovenskej akadémie vied v Arboréte Mlyňany František Benčať, ktorý skúmal výskyt a rozšírenie starých ovocných stromov v malokarpatskej vinohradníckej oblasti, odporúčal hodnotiť tieto moruše ako pestovanú odrodu (kultivar) „Trnavská“ - Morus nigra cv. Trnaviensis. Prihliadal pritom na vplyv špecifických ekologických podmienok južného Slovenska (oproti pôvodnému areálu) a selekčného výberu ovocinárov. Rozdiely sú v taxonomickom hodnotení (druh, poddruh, odroda) tohto výrazného morfologického typu, čo nám ako pestovateľom a konzumentom nemusí prekážať.
Spor o názov a Pukanské moruše
Tradícia pestovania moruše čiernej je doložená v okolí Pukanca a jej obyvatelia namietali pomenovanie moruše „trnavská“ ako neoprávnené. Skôr by prijali meno „moruša pukanská“. Na webovej stránke obce Pukanec nájdeme článok o chránenom prírodnom výtvore Pukanské moruše čierne, ktorý so svojimi približne 500 rodiacimi stromami, väčšinou už vysokého veku 200 - 350 rokov, predstavoval v čase vyhlásenia v roku 1988 najväčšiu lokalitu tohto druhu na území Československa. Najväčší výskyt moruší je aj dnes v okolí obce Pukanec. V Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre sa skúmali prírodné populácie (genotypy) tejto zaujímavej a ekonomicky významnej ovocnej dreviny v Štiavnických vrchoch.
Významný slovenský pomológ Ivan Hričovský vysoko hodnotil kvality trnavskej moruše a odporúčal jej pestovanie. Uvádzal, že moruša trnavská je najobľúbenejšia, pretože má najväčšie plody, navyše, dobrej chuti. Aj jeho pokračovateľ vo vysielaní Farmárskej revue Ľudovít Vašš demonštroval pravú slovenskú morušu čiernu trnavskú.
Charakteristika a Vlastnosti Plodov Moruše Trnavskej
Plody moruše ´TRNAVSKEJ´ sú veľké, tmavo červené až čierne, 3 - 5 cm dlhé, chuť je vynikajúca, vyrovnaná sladkokyslá. Svojím vzhľadom sa podobajú maline, ibaže sú tmavšie a dlhšie. Plody dozrievajú postupne od polovice júla až do augusta. Konzumujú sa v čerstvom stave. Sladkokyslé moruše sú vhodné ako čerstvé ovocie i na prípravu lekvárov a vína.
Nutričné hodnoty a zdravotné benefity
Plody moruše sú doslova nabité živinami. Okrem vysokého obsahu vitamínu C obsahujú aj veľké množstvo vlákniny, vitamínu K, vitamínov zo skupiny B, železa, vápnika, fosforu, draslíka, horčíka aj zinku - skrátka prírodný vitamínový komplex. Plody obsahujú 8% cukrov, organické kyseliny, vitamín C, minerálne a bioaktívne látky s protizápalovými a dezinfekčnými účinkami horných dýchacích ciest.
Listy moruše sa používajú na prípravu liečivých čajov, najmä pri vysokom krvnom tlaku. Listy sa používajú sušené, zberáme ich v júli. U nás sa listy tiež používajú na sušenie a sú veľmi účinným doplnkom výživy pre diabetikov.
Využitie plodov
Moruše sú vhodné ako kvalitné ovocie na priamy konzum, hlavne plody moruše čiernej. Ďalej ich môžeme spracovávať na kompóty, šťavy, vína, sirupy, džemy a podobne. Využívajú sa na prípravu kompótov, džemov a sirupov. Keďže plody dozrievajú vo veľkom množstve a pomerne rýchlo podliehajú skaze, je potrebné ich ihneď spracovať. Dajú sa tiež vysušiť, zamraziť, či použiť na výrobu džemov, sirupov, likérov i vína.
Recept na morušový džem (3 ingrediencie) - bez pektínu
Pestovanie a Starostlivosť o Morušu Trnavskú
Moruša je nenáročný strom, ktorý sa vám za trochu starostlivosti odvďačí bohatou úrodou. Jedná sa o teplomilný druh, ktorému vyhovujú teplé oblasti nížin. Stromy sú opadavé stromy, ktorých plody sú drobné a veľmi chutné súplodie nažiek, ktorým hovoríme moruše. Morušovníky sú tiež veľmi úzko späté s výrobou hodvábu. Moruše sú teplomilné a dobre sa im darí v južnejších častiach Slovenska.
Nároky na stanovište a pôdu
Tento teplomilný strom si vyžaduje dobre priepustnú vápenatú pôdu a dostatok vlahy. Moruše sú teplomilná drevina, vhodné je pestovať ju v južnejších, teplejších oblastiach, s výživnými pôdami. Morušovníky potrebujú plne slnečné stanovište. Tieň im nerobí dobre, plody zle dozrievajú a nie sú tak sladké. Dôležitý je aj správny typ pôdy. Musí byť dostatočne výživná, hlinitá, aby dobre udržovala teplo. Morušovníky neznášajú trvalé zamokrenie, preto by mal byť substrát tiež dobre priepustný.
Na pôdu nie sú moruše príliš náročné, ale najvhodnejšie sú výhrevné, dostatočne priepustné pôdy dostatočne zásobené vodou. Moruša korení hlboko, takže si dokáže zabezpečiť živiny a vlahu z väčšej hĺbky. Moruše dosahujú výšku 6 - 8 m a šírku koruny 3 - 5 m. Keďže sa jedná o pomerne vzrastlé stromy, už pri výsadbe myslíme na to, že strom bude potrebovať pomerne veľký priestor. Zvykne sa vysádzať ako solitér.
Výsadba
Morušu si zaobstaráme ideálne na jar či na jeseň, kedy je tiež najlepší čas na jeho výsadbu v období vegetačného pokoja. Pred výsadbou ponoríme korene mladého stromčeka do vedra s odstátou, ideálne dažďovou vodou na niekoľko hodín. Ďalej postupujeme tak, ako je bežné - k mladému stromčeku umiestnime kôl ako oporu a koreňový systém rastliny dôkladne prisypeme kyprou zeminou. Do voľnej pôdy sadíme až dobre prekorenené rastliny vo veku 2-3 roky.
Zálievka a hnojenie
Zálievkou sa zaoberáme iba v prvom roku po výsadbe, kým sa strom dobre uchytí. Korene morušovníkov sú veľmi rozrastené a siahajú hlboko, takže si strom vodu dobre nájde aj sám. Počas suchšieho obdobia môžeme poliať a pridať hnojivovú výživu.
Rez moruše
Tento strom nie je náročný na rez. Na jar po vysadení zrežeme a v ďalších rokoch necháme voľne rásť. Občas možno korunu rezom presvetliť a omladiť, podporíte tak štedrú úrodu. Rez moruše sa vykonáva na jar pred začiatkom vegetačného obdobia. Dobre znáša presvetľovací rez počas vegetácie, najlepšie počas augusta. Keď stromček vysadíme a začne sa nám pomaly rozrastať, je potrebné prvé výhony strechovito skrátiť, aby sme docielili pravidelný rast vetiev. Výchovný rez vykonávame v dobe vegetačného pokoja, asi mesiac po zhodení listov. Nemali by sme ho vykonávať v mrazoch. Ďalšou možnosťou je zrezať stromček v predjarí, ešte pred nasadením púčikov. Režeme iba vetvy s priemerom menším ako 5 centimetrov, v opačnom prípade strom stráca príliš veľa miazgy.
Rozmnožovanie
Rozmnožovať môžeme rôznymi spôsobmi. Zo semien vypestované rastliny si nezachovávajú vlastnosti rodičovských rastlín, preto semenáče, hlavne moruše bielej, používame ako podpník pre naštepenie ušľachtilej odrody. Odporúčaným spôsobom rozmnožovania je potápanie alebo zakorenenie odrezkov. Potápanie konárikov rastúcich pri zemi, prípadne náročnejšie vzdušné potápanie. Ďalej môžeme kopcovať a následne po dokonalom zakorenení odsádzať koreňové výhonky. Pre zakorenenie používame bylinné, prípadne polodrevnaté konáriky. Najvhodnejšie je zakoreňovať mladé výhonky počas júna. Výhonky udržiavame vo vysokej vzdušnej vlhkosti, pokiaľ nezakorenia. Do voľnej pôdy sadíme až dobre prekorenené rastliny vo veku 2-3 roky.
Odolnosť voči chorobám a škodcom
Moruša je odolný strom, ktorý netrpí bežnými bakteriálnymi ani hubovými chorobami. Nemá prirodzených škodcov, ktorých by sa bolo treba obávať. Je ideálna pre bio pestovanie, keďže netrpí chorobami ani škodcami. Rastliny zväčša netrpia škodcami ani chorobami, takže sú veľmi vhodné pre ekologické pestovanie, bez použitia chemickej ochrany.
Úroda a zber
Stromy rodia bohato a pravidelne. Z jedného stromu v plnej rodivosti môžeme získať 100-200 kg kvalitných plodov. Skôr než zrelé plody začnú opadávať, je potrebné ich obrať. Najjednoduchším spôsobom je striasť ich do plachiet a čím skôr spracovať, keďže pomerne rýchlo podliehajú skaze. Stromy podľa oblasti začínajú rašiť zväčša v polovici apríla, kvitnutie nastáva v polovici mája. Stromy sú opelivé vetrom a zväčša sú na jednom strome samčie aj samičie kvety. Po opelení sa vytvárajú valcovité plody dlhé 2-4 cm s priemerom 2-2,5 cm.
Moruša ako zabudnuté ovocie a jej budúcnosť
Dnes už tieto mohutné stromy vidno pomenej, no naši starí rodičia si ich isto veľmi dobre pamätajú. Kvalitné rastliny moruše je možné kúpiť vo viacerých záhradkárstvach. Predávajú niekoľko overených odrôd moruše, a to hlavne už spomínanú morušu "trnavskú", ale aj previslú odrodu moruše a to "pendula". Napriek tomu, že jeho taxonomické hodnotenie odborníkmi nie je jednotné, teplomilnú morušu trnavskú by sme mali pestovať v našich záhradkách ako zaujímavý ovocný strom s chutnými plodmi.