Čo je Sviatok Všetkých svätých?
Sviatok Všetkých svätých (iné tvary: Všetkých svätých, Všech svätých alebo Všechsvätých) je kresťanský sviatok pripadajúci na 1. novembra. Je venovaný všetkým svätcom, známym aj neznámym, ktorí už dosiahli večný život v nebi. Pre katolíkov je tento sviatok dňom radosti a nádeje, kedy sa oslavuje víťazstvo svätých nad smrťou a ich vstup do večného života. Sviatok pripomína všetkých, ktorí v živote prejavili príkladnú vieru a lásku, dosiahli spásu a stali sa vzorom pre veriacich. Cieľom sviatku je uctievať svätcov a vyjadriť vďaku za ich príklad a prítomnosť v živote cirkvi. Sviatok Všetkých svätých má pre veriacich aj duchovný význam, ktorý sa sústreďuje na nádej vo večný život.
Historické korene a vývoj sviatku
Presný pôvod sviatku Všetkých svätých nie je známy. Jeho korene siahajú do raného kresťanstva, keď sa začali uctievať mučeníci a neskôr aj svätí, ktorí boli príkladom viery a spravodlivého života.
Prvá zmienka o sviatku podobného charakteru pochádza zo 4. storočia z hymny Efréma Sýrskeho, v ktorej píše o oslavovaní mučeníkov z Edessy - toto oslavovanie pripadalo na 13. mája. V tom čase bolo veľké množstvo svätých a nie na všetkých zostalo miesto v kalendári. Bol v tom veľký chaos a neporiadok a tak vznikol prvý spoločný Sviatok všetkých svätých mučeníkov. Neskoršie zmienky z rôznych iných miest (i z Východu, i zo Západu) hovoria už o oslavovaní všetkých mučeníkov - tieto sviatky sa slávili v nedeľu po Turícoch.
V Ríme je zo 7. storočia doložené oslavovanie všetkých mučeníkov, ktoré pripadalo na 13. mája. Pápež Bonifác IV. ustanovil v 7. storočí, konkrétne 13. mája 609, za Sviatok všetkých mučeníkov, keď prebral od byzantského cisára Fokasa pohanský Chrám všetkých bohov (Panteón) a zasvätil ho Preblahoslavenej Panne Márii a všetkým svätým mučeníkom. Spájal sa s posviackou chrámu Panteón, z ktorého sa stal chrám, zasvätený Panne Márii a je tu uložených množstvo relikvií svätých mučeníkov. Pôvodne pohanský sviatok a pohanský chrám tak získal nový, kresťanský rozmer. Priblíženie sa k dátumu 1. novembra podľa niektorých zdrojov nastalo za pontifikátu pápeža Gregora III. (731 - 744), ktorý 1. novembra dal v Bazilike svätého Petra zasvätiť kaplnku na počesť „všetkých svätcov“ a ustanovil tento sviatok ako deň venovaný všetkým svätým, ktorí neboli zvlášť uctievaní na iné dni. Podľa odlišných zdrojov presný dátum zasvätenia však známy nie je, iné zdroje hovoria o 12. apríli.
Definitívny presun sviatku na 1. novembra sa udial až za pontifikátu pápeža Gregora IV. v roku 844.
Sviatok má však tradíciu hlboko v minulosti. Viaže sa na starodávny keltský pohanský sviatok Samhain, ktorý bol v ranom kresťanstve pokresťančený. Samhain bol pre keltské národy pohanský sviatok, znamenal začiatok keltského Nového roka, ktorý sa slávil 1. novembra. Bol oslavou konca leta a znamenal ukladanie prírody na zimný spánok. Noc na prelome októbra a novembra je magická - podľa mnohých tradícií sa vtedy prelínajú svety živých a mŕtvych. Už v tejto keltskej tradícii mali ľudia vo zvyku navštevovať cintoríny, zdobiť hrobky a páliť sviece. Neodmysliteľnou súčasťou sviatku sa stalo „živé svetlo“ v podobe plameňa - aby mŕtve duše našli cestu do príbytkov živých, mohli sa zohriať a stráviť noc s pozostalými. Tak o tom hovorila keltská tradícia.
Kde je Sviatok Všetkých svätých dňom pracovného pokoja?
Sviatok Všetkých svätých je štátnym sviatkom alebo dňom pracovného pokoja v mnohých krajinách, najmä v krajinách Západu. Medzi takéto krajiny patria napríklad Francúzsko, Rakúsko, Belgicko a Slovensko. Oslavuje sa ale aj v niektorých afrických krajinách. Na Slovensku je 1. november dňom pracovného pokoja od roku 1994. V Rímskokatolíckej cirkvi je Sviatok všetkých svätých slávnosťou a súčasne prikázaným sviatkom.
Sviatok Všetkých svätých vs. Pamiatka zosnulých (Dušičky)
Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých, ľudovo známa ako Dušičky, sú dva dni, ktoré sa úzko viažu k spomienke na zosnulých, no každý z nich má svoj špecifický význam a tradície. Hoci oba dni veriaci často spájajú návštevou cintorínov a modlitbami za tých, ktorí nás opustili, Sviatok všetkých svätých (1. november) a Dušičky (2. november) majú odlišnú symboliku a zameranie.
Sviatok všetkých svätých (1. november)
Sviatok všetkých svätých je dňom, keď katolícka cirkev oslavuje všetkých svätých - známych aj neznámych, ktorí dosiahli večný pokoj a spojenie s Bohom. Tento sviatok pripomína všetkých, ktorí v živote prejavili príkladnú vieru a lásku, dosiahli spásu a stali sa vzorom pre veriacich.
Dušičky (2. november) - Spomienka na všetkých verných zosnulých
Deň po Sviatku všetkých svätých, teda 2. novembra, sa slávi „Pamiatka zosnulých“, známa aj ako Dušičky. Tento deň je venovaný modlitbám za duše zosnulých, ktorí ešte potrebujú očistenie predtým, než dosiahnu večný pokoj. Dušičky sú dňom, kedy sa veriaci modlia za tých, ktorí sa ešte nachádzajú v očistci a potrebujú duchovnú pomoc, aby mohli dosiahnuť nebo. Dušičky sú dňom spomienky na rodinu, priateľov a všetkých verných zosnulých. Je to čas, kedy si ľudia pripomínajú zosnulých blízkych a modlia sa za ich duše, aby našli večerný pokoj.
História sviatku Pamiatky zosnulých siaha do stredoveku, keď ho cirkev zaviedla ako reakciu na pohanské obrady. Druhý sviatok, Pamiatka zosnulých, sa vyvinul v stredoveku, keď v roku 998 svätý Odilo, ktorý bol opátom v benediktínskom kláštore v Cluny, určil, aby sa pamiatka na zosnulých slávila vždy 2. novembra, čiže deň po Sviatku všetkých svätých, a to vo všetkých kláštoroch jeho rehole. Kláštor v Cluny bol vtedy kultúrnym a duchovným centrom v západnej Európe a miestni mnísi sa tešili veľkej autorite. Tento zvyk sa v priebehu 11. storočia rozšíril v celej západnej cirkvi. V tomto období sa vykryštalizovala viera v očistec - prechodné miesto na ceste do Raja, či do Pekla. Práve očistec sa stal miestom pre dušičky, kde sa majú očistiť duše hriešnikov. A im bol venovaný sviatok Pamiatky zosnulých, kedy bolo dušiam, uviaznutým v očistci umožnené vrátiť sa na jednu noc do sveta živých a uľaviť si od nepohodlia, kam sa ráno zas museli vrátiť.
Spoločné a odlišné prvky Sviatku všetkých svätých a Dušičiek
- Spoločné prvky:
- Oba dni sú spojené s návštevou cintorínov, úpravou hrobov, zapaľovaním sviečok a položením kvetov na hroby blízkych.
- Sviečky a kvety symbolizujú nádej na večný život a pripomínajú, že zosnulí zostávajú v mysliach a srdciach svojich blízkych.
- Odlišné prvky:
- Zameranie: Sviatok všetkých svätých je venovaný tým, ktorí už dosiahli večný život, zatiaľ čo Dušičky sú venované modlitbám za tých, ktorí ešte potrebujú očistenie.
- Duchovný význam: Sviatok všetkých svätých oslavuje víťazstvo svätcov nad smrťou a ich spojenie s Bohom. Dušičky sú dňom, kedy sa veriaci modlia nielen za všetkých svätých, ale aj za predkov, ktorí neboli vyhlásení za svätých, ale žili statočným a čestným životom, a za duše, ktoré ešte čakajú na vstup do neba. Cirkev oddávna spája s týmto sviatkom nádej na vzkriesenie.
Tieto dva dni sú úzko prepojené. Kým Sviatok všetkých svätých oslavuje tých, ktorí už dosiahli nebeskú slávu, Dušičky sú venované dušiam, ktoré ešte čakajú na vstup do neba.
Tradície a zvyky spojené so sviatkami
V mnohých európskych krajinách vrátane Slovenska sa za stáročia ustálil zvyk, že ľudia na Sviatok všetkých svätých a na Pamiatku zosnulých navštevujú a upravujú hroby zosnulých príbuzných, prinášajú kvety a zapaľujú sviečky a svietniky. Sviečky, ktoré sa počas týchto dní zapaľujú na hroboch, sú hlavným symbolom nádeje a svetla pre duše zosnulých. Ich plamene predstavujú večné svetlo a nádej na spásu. Vence a kvety vyjadrujú úctu a uznanie životu tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Ľudovo tieto sviatky nazývame "Dušičkami", no v skutočnosti ide o dva sviatky, ktoré majú rozdielne korene i pôvod. Jeden pochádza z obdobia kresťanstva a mal dokonca aj iný dátum, druhý pochádza prinajmenšom z tradície pradávnych Keltov a Slovanov.
V minulosti sa dodržiavalo viacero tradícií. Pohania si na prelome októbra a novembra pripomínali duše zomrelých a verili, že sa počas týchto dní vracajú do sveta živých. Vtedy zosnulým žijúci nosili na hroby nápoje a koláče a zostávali tam s nimi po celú noc. Na Dušičky sa lampy plnili maslom alebo olejom, aby si mŕtvi, ktorí prišli navštíviť svojich živých blízkych, mohli pomazať rany z očistca a vyliečiť ich. Sypala sa tiež múka do ohňa, aby vyhladované duše nezostali hladné. Gazdiné piekli koláčiky z bielej a tmavej múky - prvé sa dávali na stôl pánom, druhé poddaným. Pečivo sa pieklo v tvare kríža a označovalo sa ako „kosti svätých“. Na Dušičky sa robili malé žemličky, ktoré sa plnili sladkými plnkami a predstavovali dušičky našich zomrelých. Večer nechávali zvyčajne prestreté, ak by sa niektorý z mŕtvych ešte chcel zasýtiť.
Do polovice 20. storočia boli hroby na vidieku veľmi jednoduché. Na jeseň sa prikrývali čečinou a dávala sa tam jedna až dve sviečky. Mešťania a šľachtici si budovali mohutnejšie hroby a aj ich výzdoba bola bohatšia. Zdobenie hrobov kvetmi, či vencami, je tradíciou, ktorá sa v svojej dnešnej podobe ujala výraznejšie až na konci 19. storočia, hoci prvky výzdoby sa objavovali už v keltských zvykoch.
Prví kresťania mali cintoríny ako azylové miesta, kde mohli nerušene vykonávať kult. Cintoríny boli chránené štátnym zákonom ako posvätné miesto. Kresťanský spisovateľ Tertulián koncom druhého storočia píše, že kresťania vykonávali výročnú spomienku na zomrelých. Zhromažďovali sa pri výročnej slávnosti smrti mučeníka okolo jeho hrobu ku spoločnej oslave v presvedčení, že mučeník hneď po svojej smrti vstupuje do Božej slávy. Kríž, znak utrpenia a smrti, sa stal znakom víťazstva v Kristovom zmŕtvychvstaní. Znakom kríža označovali hroby svojich blízkych aj prví kresťania. Spočiatku však vychádzali z tradície predkresťanskej, ktorá tiež vyjadrovala istú nádej, že človek žije aj po smrti a že smrťou odchádza do prístavu nového, záhrobného života. Na mnohých hroboch z predkresťanskej éry sa objavuje napríklad znak kotvy, ktorý mal naznačiť, že zosnulý už došiel do prístavu v záhrobnom živote. Kresťania prevzali tento symbol, pričom však urobili malú grafickú úpravu.
V súčasnosti sú tieto sviatky viac než len cirkevné obrady. Stali sa súčasťou kultúry, kde rodiny každoročne navštevujú hroby a spomínajú na svojich blízkych. Je to obdobie, keď sa rodiny stretávajú a delia sa o spomienky na tých, ktorí už nie sú medzi nimi. Obdobie Sviatku všetkých svätých a Dušičiek nám poskytuje príležitosť pozastaviť sa v našom hektickom živote, venovať čas spomienkam na tých, ktorí nás predišli, a zamyslieť sa nad vlastným vzťahom k životu a smrti. S Dušičkami sa spájajú aj viaceré ľudové pranostiky.
Súvisiace sviatky a kultúrne paralely
So zmenou režimu sa na Slovensku objavila aj novinka - obdobie osláv a divokých večierkov známe ako Halloween. Tento moderný sviatok, hoci mnohým nie veľmi po chuti, má prastarý pôvod v keltských tradíciách. Slovo Halloween pochádza z „All Hallows' Eve“ alebo „All Hallows' Evening“, čiže „Predvečer Všetkých Svätých“ (31. október). Slávil sa v Írsku a Škótsku a do Ameriky sa dostal vďaka mnohým imigrantom z týchto krajín v 19. storočí. Neodmysliteľné sú pre Halloween vyrezávané tekvice. Po anglicky sa vyrezávané tekvičky označujú ako „Jack-o'-lantern“ alebo „Will-o'-the-wisp“ a spájajú sa s írskou legendou o Jackovi. V Amerike sa ujalo vyrezávanie tekvíc, ktoré bolo jednoduchšie ako vyrezávanie do repy, či zemiakov. Tekvice so zapálenou sviečkou pôvodne symbolizovali dušu uväznenú v očistci. Halloween sa dodnes oslavuje koledovaním v bláznivých a strašidelných maskách. Koledníci putujú od domu k domu a ohlasujú sa porekadlom „Trick or Treat“, čo vo voľnom preklade znamená „dajte mi odmenu, lebo vám niečo nemilé vykonám“.
Pamiatka zosnulých sa vo viacerých podobách slávi takmer po celom svete. Napríklad v Mexiku sa sviatky zosnulých oslavujú vo veselšom tóne, v znamení pestrých kostýmov, bohatej výzdoby a veselých sprievodov, plných hudby a tanca v uliciach a hodovania v domácnostiach. Mexičania veria, že v tieto dni sa medzi nich vracajú aj duše detí a ich mŕtvych, ktorým nosia na cintorín špeciálne oranžové kvety. V každom dome sa postaví špeciálny oltár, ku ktorému sa nosí jedlo, sladkosti a drobnosti zomrelých, na ktorých takto spomínajú.
Protestantská cirkev neuznáva kult svätých a neoslavuje Sviatok všetkých svätých, no pripomína si Pamiatku zosnulých.