Legislatívny chaos okolo príplatkov za prácu počas zrušených sviatkov

Slovenská vláda v rámci konsolidačného balíka s názvom „Lex konsolidácia“, schváleného v septembri minulého roka, pristúpila k dočasnému zrušeniu dvoch dní pracovného pokoja: 8. mája (Deň víťazstva nad fašizmom) a 15. septembra (Sviatok Sedembolestnej Panny Márie). Cieľom týchto úsporných opatrení bolo ozdravenie verejných financií. Pri legislatívnom procese však nastala zásadná chyba, ktorá vytvorila právny paradox.

Podstata legislatívneho pochybenia

Hoci zákonodarcovia upravili zákon o štátnych sviatkoch, zabudli túto zmenu preniesť do Zákonníka práce. Pre jeho účely totiž 8. máj a 15. september naďalej zostávajú sviatkami. Podľa názoru odborníka na dane a dôchodky Jozefa Mihála: „Pokiaľ zákonodarca vyslovene neuviedol, že tieto dni sú vyňaté za sviatky a dni pracovného pokoja na účely pracovnoprávnych predpisov, tak by eventuálne za tieto dni, ak pôjdu zamestnanci do práce, mali okrem svojej mzdy dostávať aj mzdové zvýhodnenie za sviatok.“

Právnička Simona Dušeková Schuszteková z Právnickej fakulty UMB potvrdzuje, že v legislatíve absentuje vyslovené ustanovenie, ktoré by hovorilo, že sa tieto dni prestávajú považovať za sviatky aj pre potreby Zákonníka práce. Zamestnanci tak v tieto dni pôjdu do práce, no podľa súčasnej právnej úpravy im zamestnávateľ musí vyplatiť príplatok ako za sviatok - teda 100 percent priemerného zárobku.

Stanoviská zamestnávateľov a odborov

Zástupcovia zamestnávateľov považujú vzniknutú situáciu za zbytočný chaos. Rastislav Machunka, riaditeľ Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, uviedol, že toto opatrenie nie je konsolidačné, pretože znamená náklady na strane štátu, samospráv i firiem. Podľa Martina Hoštáka z Republikovej únie zamestnávateľov ide o výrazný náklad aj pre štát samotný. Zamestnávatelia kritizujú rýchlosť legislatívneho procesu, ktorý prebiehal bez štandardného medzirezortného pripomienkového konania či diskusie v tripartite.

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov SR Monika Uhlerová situáciu označila za úsmevnú: „Dostali sme sa do situácie chaosu, nepochopenia, rôznych právnych výkladov a my môžeme len úsmevne skonštatovať, že keď sa niekto pomýli, tak aj dobre spraví.“ Podľa nej by mali všetci zamestnanci dostať za prácu v tieto dni príplatky, nielen tí, ktorí by v tieto dni bežne pracovali.

Ekonomické dôsledky a postoj vlády

Minister financií Ladislav Kamenický potvrdil, že legislatíva sa meniť nebude a zamestnanci príplatky skutočne dostanú. Náklady na príplatky pre štátnych zamestnancov vyčíslil na približne 10 miliónov eur. Argumentoval tým, že ak budú mať ľudia viac peňazí, viac budú spotrebovávať, čo pomôže ekonomike. Mnohí zamestnávatelia však zvažujú, že radšej nariadia zamestnancom dovolenku, aby sa vyhli plateniu príplatkov, čím sa stratí očakávaný konsolidačný efekt.

Odborník Jozef Mihál upozorňuje, že ak sa chyba neopraví, štát z nej paradoxne profituje prostredníctvom vyšších odvodov a daní z vyšších miezd. Hoci sa minister práce Erik Tomáš pôvodne vyjadril, že ide o chybu, ktorú treba odstrániť, neskorší postoj vládnych predstaviteľov naznačuje, že k zásadným zmenám pravdepodobne nedôjde.

tags: #kto #zrusil #priplatky #za #pracu #vo