Január je mesiacom plným historických udalostí a narodenín mnohých významných osobností, ktoré ovplyvnili svet v rôznych oblastiach - od umenia a vedy, cez politiku až po šport. Ponorte sa s nami do prehľadu najzaujímavejších januárových míľnikov a informácií.
Významné osobnosti narodené v januári
Slovenské osobnosti
Branislav Kriška (7. január 1931 - 1999)
Dňa 7. januára 2021 sme si pripomenuli nedožité 90. narodeniny Branislava Krišku, príslušníka prvej generácie slovenských profesionálnych operných režisérov a pedagóga. Narodil sa v stredoslovenskom meste Tisovec ako starší z dvojice súrodencov. Jeho mladší brat Fedor Kriška (1935 - 2011) bol významným teoretikom výtvarného umenia, galeristom a publicistom. Otec Ján pôsobil ako notár v Tisovci a tak rodina získala prívlastok „Notárove“. Matka Božena bola sestrou významného slovenského politika, právnika, spisovateľa a prekladateľa Vladimíra Clementisa (1902 - 1952).
Branislav Kriška mal v rodine výrazné divadelnícke zázemie. Jeho strýko, Béla Kriška, bol úspešným ochotníckym režisérom (s jeho inscenáciou Tajovského Ženského zákona vďaka víťazstvu v celoštátnej súťaži hosťoval tisovský ochotnícky súbor 25. januára 1936 v SND). Už ako mladý divadelný nadšenec zaštrngal kľúčmi za scénou, keď mal hlavný hrdina hry vstúpiť na javisko. Hudobné vzdelanie nadobudol v Základnej umeleckej škole v Tisovci, kde študoval hru na klavír. Po absolvovaní Evanjelického gymnázia v Tisovci začal študovať hudobnú vedu na Masarykovej univerzite v Brne (1949/1950). Neskôr sa rozhodol pre štúdium opernej réžie na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU), kde bol žiakom Otakara Zítka a Josefa Munclingera. Jeho manželkou sa stala sopranistka Jolana Koronská-Krišková (nar. 7. 4. 1928).
Kriškova spolupráca s Munclingerom na Musorgského opere Boris Godunov (1952) predstavovala prvý kontakt s profesionálnou opernou scénou. Neskôr sa ako spolurežisér Juraja Šeregija podieľal na Auberovej Nemej z Portici (1954). V košickom divadle zotrval až do roku 1965. Jeho pôsobenie na „periférii“ mu umožnilo naplno a slobodne rozvinúť vlastný pohľad na operné divadlo mimo najväčšieho ideologického a štátno-kultúrneho dohľadu, ktorý sa koncentroval na SND. Kriškovo košické obdobie je pozoruhodné nielen z hľadiska jeho osobnej kariéry, ale i z hľadiska slovenskej opernej histórie. Už v roku 1957 na seba mladý režisér upozornil inscenáciou Cikkerovho Bega Bajazida (premiéra 17. 3.), ktorá výrazne kontrovala o mesiac staršiemu bratislavskému uvedeniu. Do tohto obdobia spadá aj Suchoňova Krútňava (1963) v Banskej Bystrici.
Po úspešnej dekáde v Štátnom divadle v Košiciach, kde v roku 1965 zinscenoval Pucciniho Turandot, realizoval Branislav Kriška v tom istom roku „konkurznú“ inscenáciu Pucciniho Turandot v SND. Toto rozhodlo o jeho angažovaní v opere SND na pozíciu operného režiséra a neskôr i dramaturga (1966 - 1971). V rokoch 1972 - 1987 zastával funkciu šéfrežiséra opery SND. Jeho príchodom na post režiséra a neskôr šéfrežiséra opery Slovenského národného divadla sme získali osobnosť, ktorá má celkom osobitý rukopis, a naprieč celou Kriškovou tvorbou nenájdeme pokles pod určitú, ešte vždy vysokú umeleckú úroveň.
Všeobecne najvyzdvihovanejšími sa stali inscenácie diel 20. storočia, ktoré tvoria výraznú časť režisérovho repertoáru. Inscenácie Janáčkových diel pritom zastávajú významné miesto nielen v histórii slovenskej opery (Vec Makropulos sa dodnes považuje za jeden z inscenačných vrcholov storočnej Opery SND), ale i v janáčkovskej interpretácii za hranicami Slovenska. Nespochybniteľné miesto v režisérovej tvorbe má i veristický a romantický repertoár: „dvojičky“ Komedianti a Sedliacka česť (1962), Massenetova Manon (1980) a Pucciniho opery - najmä Madama Butterfly (1971), Tosca (1973) a Bohéma (1977). V rokoch 1993 - 1996 Kriška pôsobil ako umelecký vedúci Štátnej opery v Banskej Bystrici.
Popri inscenáciách v domácich operných súboroch režíroval Branislav Kriška v divadle v Novom Sade Suchoňovu Krútňavu (1968), Cimarosovo Tajné manželstvo (1970), Donizettiho Luciu z Lammermooru (1971) a Belliniho Normu (1972). V Ľubľane naštudoval Čajkovského Eugena Onegina (1978) a Dvořákovej Rusalky (1979). Režijno-dramaturgicky sa podieľal na výslednej podobe viacerých pôvodných slovenských diel, napr. Peter a Lucia (Miroslav Bázlik), Udatný kráľ (Alexander Moyzes), Skamenený (Juraj Beneš) či Rozsudok (Ján Cikker).
Mimoriadne významná bola Kriškova pedagogická činnosť. V rokoch 1959 - 1964 externe pôsobil na Konzervatóriu v Košiciach. Od roku 1972 začal vyučovať na Hudobnej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave, kde sa režijne i pedagogicky podieľal na vytvorení vyše tridsiatich inscenácií. Bol autorom monografie Giacomo Puccini (Supraphon, 1970) a viacerých článkov. Spolupracoval tiež s televíziou a rozhlasom. Zomrel 30. apríla 1999 v Bratislave na následky dlhodobej choroby, s presvedčením, že podstatné je, aby sa divadlo robilo poctivo a úprimne, a profesionálne.
Prehľad ďalších slovenských osobností narodených 4. januára
- 1760: DANIEL TÁLLAI (Tállayi) - redaktor, novinár a vydavateľ z Levoče, ktorý viedol redakciu známych bratislavských nemeckých novín Pressburger Zeitung.
- 1818: GUSTÁV REUSS - lekár, botanik a spisovateľ z Revúcej, autor diela Květena Slovenska.
- 1876: EMANUEL LEHOCKÝ - priekopník slovenského robotníckeho hnutia z Osuského, spoluzakladateľ Slovenskej sociálnodemokratickej strany.
- 1877: FEDOR HOUDEK - podnikateľ, politik a publicista z Ružomberka, stál na čele Ústredného družstva.
- 1896: JAROSLAV SIAKEĽ - prvý slovenský filmový režisér z Blatnice, spolu s bratom nakrútil prvý hraný slovenský film Jánošík v Chicagu.
- 1904: MILOŠ DOHNÁNY - fotograf z Linzi, najdôslednejší zástanca modernej fotografie na Slovensku a jeden z prvých kritikov fotografie.
- 1905: JÁN IGOR HAMALIAR - literárny kritik a publicista z Bátoviec.
- 1906: ALEXANDER HÚŠČAVA - univerzitný profesor, paleograf a historik z Lamača, priekopník pomocných vied historických.
- 1907: TEODOR ZVARA - bábkar, režisér a výtvarník z Čadce.
- 1934: RUDOLF SCHUSTER - spisovateľ, verejný činiteľ, diplomat, politik a prezident SR z Košíc. Prvý predseda Slovenskej národnej rady po Novembri 89 a prvý priamo zvolený prezident SR (1999).
- 1946: DUŠAN DUŠEK - spisovateľ, publicista, filmový scenárista a vysokoškolský pedagóg z Gbeliec.
- 1952: ARNE MANN - etnograf a odborný publicista z Bratislavy, zaoberajúci sa problematikou tradičnej kultúry Rómov.
- 1965: JERGUŠ BAČA - bývalý hokejista (obranca) z Liptovského Mikuláša, reprezentant Československa (bronz na MS 1989, 1990) a Slovenska (zlato na MS 2002).
- 1973: JOZEF KABAŇ - svetoznámy dizajnér automobilov z Námestova, navrhol napríklad dizajn superšportového automobilu Bugatti Veyron.
- 1975: ANDREJ BIČAN - populárny televízny moderátor z Bratislavy.
- 1978: DOMINIK HRBATÝ - bývalý úspešný profesionálny tenista z Bratislavy.
Svetové osobnosti
Wolfgang Amadeus Mozart (27. január 1756 - 1791)
Wolfgang Amadeus Mozart prišiel na svet 27. januára 1756 v Salzburgu ako najmladšie zo siedmich detí. Dospelosti sa dožil iba on a jeho o päť rokov staršia sestra Maria Anna. Už v útlom veku tvoril hudobné diela a nikdy nechodil do školy, základy všeobecného vzdelania mal od rodiny, predovšetkým od otca. Ešte stále len 4-ročný chlapec sedel pri stole, nešikovne namáčal pero do kalamára a komponoval klavírny koncert. Jeho otec, Leopold Mozart, ktorý bol dobovo popredný hudobný skladateľ, huslista a hudobný pedagóg, si pozorne prezeral notový zápis a rozplakal sa nad synovým talentom. Leopold sa chopil hudobnej výchovy svojho syna a obetoval pokračovanie svojej úspešne rozvinutej umeleckej kariéry. Bol Amadeov otec, učiteľ, spolupracovník, tajomník, manažér a dokonca aj opisovač nôt. Jeho „zázračné dieťa“ vo veku troch rokov začalo hrať na klavíri a husliach. Štvorročný Wolfgang Amadeus Mozart skomponoval prvú pieseň a časť koncertu, šesťročný bol už špičkový klavirista.
Už ako 6-ročný cestoval po Európe a svojím hudobným nadaním udivoval kráľovské dvory. Detstvo do značnej miery strávil koncertami a spoznávaním významných hudobných vplyvov. Spoločnosť mu okrem otca robila sestra Anna Maria, nadaná klaviristka. Medzitým Mozartovi vydali prvé sonáty a ako osemročný zložil prvú symfóniu. Keď mal 12 rokov, skomponoval prvú operu a o rok neskôr ho vymenovali za arcibiskupského koncertného majstra. Kým dovŕšil 18 rokov, na svojom konte mal 200 diel. Bol virtuóz nielen na klavíri, ale aj na organe a husliach. Keď mal dvadsať, stal sa cisárskym komorným skladateľom.
Medzitým opäť cestoval po Európe, v Paríži však zomrela jeho matka na týfus. Do Salzburgu sa Mozart vrátil v roku 1779 na miesto organistu. Život v rodnom meste mu nešiel k duhu a chcel sa vymaniť zo služby arcibiskupovi. Napriek jeho nevôli odišiel do Viedne, kde skomponoval svoje vrcholné diela. Začal sa živiť ako slobodný umelec, učil, tvoril a hrával na koncertoch. Na konci roka 1782 Mozart požiadal otca o súhlas na manželstvo s Constanze Weberovou, čo ešte viac prehĺbilo napätie medzi otcom a synom. Po svadbe zažil Mozart v rokoch 1783 - 1786 úspešné obdobie. V tom čase dal svetu aj klavírnu Sonátu č. 11 A dur (K 331) s Rondom „Alla Turca“. Ešte viac si zvýšil renomé ako klavirista a autor klavírnych koncertov.
S libretistom Lorenzom Da Pontem vytvoril operu Figarova svadba v roku 1786 (K 492). Majstrova hudba síce zjemnila politickú satiru predlohy, no odhalila aj napätie medzi spoločenskými vrstvami. Na základe pražskej objednávky vznikol o rok neskôr Don Giovanni (K 527), opera spájajúca komédiu s tragikou. Medzi týmito operami vznikla aj veľká Malá nočná hudba (K 525). V roku 1791 prijal objednávku na singspiel Čarovná flauta (K 620) a krátko nato tajomnú objednávku na Requiem. Čarovná flauta mala premiéru 30. septembra vo Viedni a stala sa jeho najobľúbenejšou operou.
Wolfgang Amadeus Mozart zomrel ako 35-ročný 5. decembra 1791 na následky ničivej choroby. Bol pochovaný do spoločného hrobu pre chudobných. Odkaz dejinného skladateľa desaťročiami rástol a po necelých sto rokoch sa stal aj významným symbolom umeleckej geniality. Počas krátkeho a búrlivého 35-ročného života skomponoval 626 diel, okrem iného 30 klavírnych koncertov a 41 symfónií. V jeho diele cítiť ľahkosť komponovania, hravosť, melodické bohatstvo a dokonalú harmóniu.
Anton Pavlovič Čechov (29. január 1860 - 1904)
Dňa 29. januára 1860 sa v Taganrogu v Rusku narodil Anton Pavlovič Čechov, ruský lekár, spisovateľ a dramatik. Zomrel 15. júla 1904. Vo svojej tvorbe často naráža na tému tzv. „zbytočných ľudí“ - mladých talentovaných šľachticov bez zmyslu života, možnosti uplatnenia a budúcnosti. Najznámejšie Čechovove drámy sú Čajka (Чайка), Ujo Váňa (Дядя Ваня), Tri sestry (Три сестры), Višňový sad (Вишневый сад).
Napriek tomu, že Čechov svoje hry písal ako komédie, v povedomí verejnosti zostáva skôr ako autor melancholických hier, najmä vďaka Stanislavského inscenáciám. Po premiére Troch sestier v januári 1901 napísal A. Tichonovovi: „Povedali ste, že ste nad mojimi hrami plakali. Nie ste jediný. Na to som ich však nenapísal. Stanislavskij z nich spravil sentimentálne hry. Ja som chcel niečo úplne iné. Chcel som len jednoducho a úprimne povedať: Pozrite sa sem, dívajte sa, aký zlý a nudný život vediete! Najdôležitejšie je, aby to ľudia pochopili. Keď to pochopia, budú musieť začať iný, lepší život. (...) Dovtedy však neprestanem ľuďom opakovať: Pozrite sa ako nudne a zle žijete!“ Čechov nezatváral oči pred spoločenskými a rodinnými príčinami krízy identity, ale zodpovednosť pri vytváraní vlastného života prisudzoval každému indivíduu. Témou väčšiny jeho poviedok (napr. Nemocničná izba č. 6 a Priepasť) je život malomeštiakov v Rusku, hriech, zlo, úpadok duchovného života a spoločnosti. V iných, ako sú Študent alebo Step, oslavuje Boha, svet a ľudstvo. V slovenčine vyšiel výber poviedok pod názvom O láske.
Prehľad ďalších svetových osobností narodených 4. januára
- 1643: ISSAC NEWTON - jeden z najuznávanejších fyzikov, matematikov a astronómov. Sformuloval tri základné zákony klasickej mechaniky a objavil gravitačný zákon.
- 1785: JACOB GRIMM - nemecký filológ, literárny vedec, spisovateľ, autor detských rozprávok a folklorista, spoluzakladateľ vedeckej germanistiky.
- 1797: WILHELM BEER - nemecký astronóm a tvorca prvej mapy viditeľnej časti Mesiaca.
- 1809: LOUIS BRAILLE - francúzsky učiteľ a tvorca slepeckého písma.
- 1872: EDMUND RUMPLER - rakúsky letecký konštruktér, autor prvých dvojmotorových lietadiel a prvého lietadla s kabínou.
- 1874: JOSEF SUK - český hudobný skladateľ, huslista a pedagóg.
- 1932: CARLOS SAURA - španielsky filmový režisér (napr. Krvavá svadba, Carmen).
- 1960: MICHAEL STIPE - americký spevák a hudobník, líder skupiny R.E.M.
- 1969: BORIS BEREZOVSKIJ - svetoznámy ruský klavirista.
Osobnosti narodené v iných januárových dňoch
- 1. január 1919: J. D. SALINGER - americký spisovateľ.
- 6. január 1955: ROWAN ATKINSON - britský herec, komik a scenárista, známy ako Mr. Bean.
- 25. január 1978: VOLODYMYR OLEKSANDROVYČ ZELENSKYJ - ukrajinský politik, komik a herec, 6. prezident Ukrajiny.
- 26. január 1906: JÁN GOLIAN - slovenský brigádny generál, veliteľ 1. Československej armády na Slovensku počas SNP.
- 29. január 1843: WILLIAM MCKINLEY - 25. prezident Spojených štátov.
- 30. január 1882: FRANKLIN DELANO ROOSEVELT - americký demokratický politik, 32. prezident Spojených štátov.
Historické udalosti a míľniky v januári
Slovenské dejinné udalosti a meniny
- 4. január 1755: Panovníčka Mária Terézia vydala colné nariadenie, ktorým uvalila 30-percentné clo na tovary dovážané do Uhorska.
- 4. január 1945: Začali sa vykonávať vo vápenke v Nemeckej popravy účastníkov Slovenského národného povstania (SNP), ako aj civilných obyvateľov. Do 11.1.1945 bolo popravených do 900 ľudí.
- 4. január 1960: V Košiciach sa začala výstavba Východoslovenských železiarní (VSŽ).
- 4. január 1996: Ministri vnútra SR a ČR, Ľudovít Hudek a Jan Ruml, podpísali v Židlochoviciach zmluvu o spoločných štátnych hraniciach.
- 4. január 2010: Malí a strední nákladní dopravcovia začali na čerpacích staniciach s protestmi proti novozavedenému mýtnemu systému.
- 4. január: Meniny má Drahoslav.
- 5. január: Meniny má Antónia.
- 24. január: Meniny má Timotej, Timon a Tímea.
- 26. január: Meniny má Tamara.
- 27. január: Meniny má Bohuš.
- 28. január: Meniny má Alfonz.
Svetové dejinné udalosti
Najstaršie januárové záznamy
- 1. január 0153 pred Kr.: Rímski konzuli po prvýkrát začali svoj úradný rok 1. januára.
- 1. január 0045 pred Kr.: Juliánsky kalendár, zavedený Gaiom Iuliom Caesarom, sa stal občianskym kalendárom Rímskej ríše a stanovil 1. január ako dátum nového roka.
Zaujímavosti zo 4. januára
- 1896: Česká filharmónia začala svoju umeleckú činnosť pod taktovkou Antonína Dvořáka.
- 1908: Marockého sultána Abd al-Azíza zosadili z trónu pre jeho ústupčivosť voči Európanom.
- 1923: Vladimír I. Lenin nadiktoval dodatok k listom, ktorý sa neskôr stal známy ako "Leninov závet".
- 1936: Newyorský časopis The Billboard prvýkrát zverejnil rebríček hudobných hitov podľa ich predajnosti.
- 1947: Vyšlo prvé číslo známeho nemeckého spravodajského týždenníka Der Spiegel.
- 1948: Barma (dnes Mjanmarsko) sa stala nezávislou republikou.
- 1958: V atmosfére pri návrate na Zem zhorel prvý umelý satelit sveta Sputnik I.
- 1960: Predstavitelia Spojeného kráľovstva, Dánska, Nórska, Portugalska, Rakúska, Švédska a Švajčiarska podpísali zmluvu o zriadení asociácie voľného obchodu (EFTA).
- 1964: Pavol VI. ako prvý pápež navštívil Svätú zem.
- 2004: Ústavodarné zhromaždenie v Kábule schválilo novú ústavu Afganistanu.
- 2007: Americká demokratka Nancy Pelosiová sa stala prvou ženskou predsedníčkou Snemovne reprezentantov v USA.
Ďalšie významné svetové udalosti v januári
- 9. január 1788: Connecticut sa stal 5. štátom USA.
- 10. január 1901: V Texase bolo objavené prvé ložisko ropy (tzv. Spindletop).
- 13. január 1301: Smrťou uhorského kráľa Ondreja III. vymrela dynastia Arpádovcov po meči.
- 14. január 1943: Franklin D. Roosevelt a Winston Churchill sa stretli v Casablance, aby prediskutovali vojnovú stratégiu.
- 14. január 2024: Dánska kráľovná Margaréta II. abdikovala.
- 18. január 1871: V Zrkadlovej sále vo Versailles bol pruský kráľ Viliam I. vyhlásený za nemeckého cisára.
- 20. január 1961: John F. Kennedy bol inaugurovaný za 35. prezidenta USA.
- 20. január 2021: Joe Biden bol inaugurovaný za 46. prezidenta USA.
- 26. január 1837: Michigan sa stal 26. štátom USA.
- 29. január 1861: Kansas sa stal 34. štátom USA.
- 31. január 1950: Studená vojna: prezident Spojených štátov Harry S. Truman oznámil vývoj vodíkovej bomby.
Úmrtia významných osobností v januári
- 4. január 1960: Zomrel francúzsky spisovateľ, dramatik a filozof existencializmu ALBERT CAMUS, laureát Nobelovej ceny za literatúru (1957).
- 4. január 1965: Zomrel americký spisovateľ, básnik, dramatik THOMAS STEARNS ELIOT, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru (1948).
- 4. január 2010: Zomrel japonský inžinier CUTOMU JAMAGUČI, jediný človek, ktorému oficiálne uznali, že prežil oba útoky atómovou bombou na Hirošimu a Nagasaki.
- 6. január 1919: Zomrel THEODORE ROOSEVELT, americký politik, 26. prezident USA.
- 13. január 2013: Zomrel JAMES M. BUCHANAN, americký ekonóm, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.
- 15. január 1813: Zomrel ANTON BERNOLÁK, slovenský rímskokatolícky kňaz a lingvista, kodifikátor prvej spisovnej slovenčiny.
- 16. január 1458 pred Kr.: Zomrela HATŠEPSUT, egyptská faraónka.
- 17. január 1957: Zomrel ARTURO TOSCANINI, taliansky dirigent, jeden z najuznávanejších hudobníkov konca 19. a začiatku 20. storočia.
- 27. január 2015: Zomrel CHARLES H. TOWNES, americký fyzik, nositeľ Nobelovej ceny za fyziku, objaviteľ princípov laseru a maseru.