I taká bežná vec, akou je pozdrav, má svoj svetový deň, ktorý pripadá práve na 21. novembra. Pripomína, prečo je dôležité sa zdraviť. Podľa lingvistky Barbory Martinkovičovej z Ústavu pre jazyk český, si ľudia pri stretnutí najčastejšie hovoria slová, ktoré pochádzajú z angličtiny a taliančiny.
Tisíce rôznych tvarov, ale význam podobný. Nejaký pozdrav má každá kultúra a každý jazyk hneď v niekoľkých podobách. Pozdravy sú neoddeliteľnou súčasťou nášho života, takpovediac už od úsvitu vekov. V Česku sa ľudia najčastejšie zdravia oslovením „ahoj“ alebo „čau“. Tak samozrejmé slová pritom majú v sebe kus zaujímavej histórie.
Pôvod a etymológia najpoužívanejších pozdravov
V slovenčine, ako i v iných rečiach, jestvujú mnohé slová a frázy, ktorými môžeme niekoho pozdraviť, alebo sa s niekým rozlúčiť. Väčšina našich pozdravov vychádza priamo zo slovenského jazyka, a preto je ich význam takpovediac očividný. Napríklad, pozdravom Dobrým dňom niekomu prajeme, prirodzene, dobrý deň, pričom môžeme obmieňať buď časť dňa (ráno, večer, poludnie...) alebo samotné prídavné meno (pekný, príjemný...). Podobne sú očividné aj ďalšie pozdravy, ako napríklad zdravím a zdar. Existujú aj staršieho rázu či užšieho využitia, napríklad česť práci, ruky bozkávam, k službám, na stráž, zdar Boh, pozdrav Pánboh a iné.
Medzi najpoužívanejšie slovenské pozdravy však patria aj slová, ktorých pôvod nie je hneď zrejmý. Čau, servus alebo ahoj (i v rôznych obmenách) majú totiž pôvod v cudzích jazykoch. Aj pozdrav nazdar, hoci sa zdá byť očividný, má špecifickú históriu.
Ahoj: Od vodáckeho zvolania k bežnému pozdravu
Slovo ahoj k nám prišlo z angličtiny, ale je všeobecnejšie, pochádza z citoslovečného „hoj“, „hej“. Úspech tohto pozdravu spočíva v tom, že už predtým malo mnoho jazykov také zvolania, ako uviedla lingvistka Martinkovičová. Slovo ahoj prešlo do slovenčiny z anglického ahoy, zrejme skrz češtinu. Pôvodne išlo o vodácky pozdrav, ktorý sa u nás rozšíril v 20. storočí. Jeho význam je vcelku priamy - vychádza z bežného citoslovného zvolania v snahe získať niečiu pozornosť, ako „hej“, „hoj“. Výraz ‚a hoj‘ sa v českých krajinách používal na zvolávanie zvierat domov ešte predtým, než k nám došlo slovo ‚ahoj‘ ako pozdrav.
U „ahoj“ sa uvádza aj iná verzia vzniku, a síce od latinského Ad honorem Jesu, teda „Ku sláve Ježiša“. „Je to jedna z variant, o ktorej sa špekuluje, ale nie je príliš pravdepodobná,“ dodala Martinkovičová. Traduje sa aj alternatívny pôvod vzniku, a teda, že ahoj je skratkou vety Ad Honorem Jesu - Na slávu Ježišovu. Tento výklad je však v odborných kruhoch všeobecne odmietaný.
Zaujímavosťou je, že v bratislavskom Novom Meste nájdeme neoficiálnu štvrť zvanú Ahoj. Za prvej Česko-slovenskej republiky sa tu totiž stretávali mládežníci.
Čau a Servus: História „sluhu“
Pozdravy čau a servus sú v zásade totožné, aj keď to tak na prvý pohľad nevyzerá. Slovo servus znamená v latinčine sluha, služobník, prípadne otrok. Samotný pozdrav vznikol asi skrátením vety Servus humillimus, domine spectabilis, čo znamená „(váš) skromný služobník, vážený pane“. Ten, čo zdraví, teda dáva najavo, že je dotyčnému „k službám“, avšak v súčasnosti pozdrav nenesie žiadne stopy podradenosti. Všeobecne je dnes slovo servus ako pozdrav rozšírené v krajinách bývalého Rakúskeho cisárstva.
Čau pochádza z talianskeho slova ciao, ktoré zasa podľa všetkého vychádza z benátskeho pozdravu vostro schiavo, čo tiež znamená „váš služobník/sluha“. Málokoho asi tiež napadne súvislosť medzi pozdravom „čau“ a latinským prekladom pozdravu „servus“, ktoré sú vlastne významom totožné.
Nazdar: Symbol národnej spolupatričnosti
Nazdar je pôvodný český pozdrav, ktorý sa začal užívať od 14. apríla 1851. Vtedy bola vyhlásená zbierka na vybudovanie Národného divadla a po Prahe a ďalších českých mestách začali chodiť výberčí s pokladničkami a nápisom „Na zdar Národního divadla.“ Vďaka rozsiahlej zbierke sa pozdrav rozšíril po celých Čechách a ujal sa aj na Slovensku. Po vzniku pražského Sokola bol súčasne s práporom schválený aj pozdrav „Nazdar!“. Neskôr sa tento pozdrav preslávil v prvej svetovej vojne najmä vďaka rote českých dobrovoľníkov (vtedy pomenovanej NA ZDAR), ktorá tvorila základ československých légií vo Francúzsku a slávne zvíťazila v bitke pri Arrase.
„Ten [nazdar] ale už vtedy bol typický iba pre neformálne oslovenie,“ dodala Martinkovičová.
Pozdravy ako odraz vývoja spoločnosti
Zdravenie medzi ľuďmi pritom je obrazom doby, v ktorej žijú. Pozdravy kopírujú vývoj spoločnosti. Už od Rakúsko-Uhorska možno na pozdravoch vidieť posun doby.
Historické transformácie pozdravov
„V dobe Rakúsko-Uhorska a ešte vo starších dobách sa stretneme s pozdravmi, ktoré pochádzajú z oblasti náboženstva, napríklad na ‚Pozdrav pánbůh‘ sa odpovedalo ‚Dejžto pánbůh‘,“ uviedla Martinkovičová.
Za prvej republiky tieto pozdravy postupne ustupovali a objavovali sa len u staršej generácie. Nahrádzali ich výrazy zachytené aj vo filmoch pre pamätníkov, napríklad „ruku líbám“. Tiež sa v období medzi dvoma svetovými vojnami v Československu rozšíril pozdrav „nazdar“. Nie je to tak dávno, keď v socialistickom Československu bol rozšírený pozdrav „Česť práci“.
Špecifické pozdravy a sounáležitosť
Zvoleným pozdravom sa tiež ľudia zaraďujú medzi „svojich“. Špecifické pozdravy používajú napríklad vodáci či baníci. „Vyjadrujú tým sounáležitosť, že patria sebe. Keď napríklad na vode pozdravíte vodákov čau, ukážete tým všetkým, že ste na vode úplný zelenáč,“ zmienila známu vec Martinkovičová.
Evolúcia pozdravov nad rámec ľudstva
Pozdravy v živočíšnej ríši
Podľa Martinkovičovej pozdravy pochádzajú z doby, keď ľudia ešte neboli ľuďmi. „Pozdravy nie sú len ľudská záležitosť, pozdravy používajú aj zvieratá. Zdravenie sme si preniesli z doby pred evolúciou človeka,“ povedala s tým, že v živočíšnej ríši majú kontaktnú funkciu, keď zvieratá ohlasujú „ja som tu“.
Vo svete ľudia používajú aj rôzne neverbálne pozdravy. Niektoré tie zvieracie skutočne pripomínajú - napríklad Maorovia a ich známe trenie nosov o seba. „To má znamenať, že si navzájom predávajú dych života,“ doplnila zaujímavosť Martinkovičová.
Online Škola komunikácie
Pozdravy v digitálnom veku
Typickým príznakom dnešnej doby je naopak ubúdanie pozdravov. Aspoň vo virtuálnom priestore na chatoch - on-line rozhovoroch prostredníctvom komunikačných sietí - a na sociálnych sieťach. „Pozdravy v tomto prostredí často miznú, kvôli úspore času i dojmu kontinuity chatu. Keď už pozdravíme, sú pozdravy kratšie a objavuje sa v nich angličtina,“ dodala lingvistka.
