Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo vlastne dostávame darčeky na narodeniny a odkiaľ sa tento milý zvyk vzal? Pre odpoveď musíme zájsť poriadne hlboko do histórie.
História a pôvod osláv narodenín
Prvé zmienky a staroveké kultúry
Predpokladá sa, že akt obdarovávania bol známy už našim predkom žijúcim v jaskyniach, hoci ich dary neboli tým druhom tovaru, ktorý by sme v dnešnej dobe ocenili. Oslavy sviatkov narodenia sa nekonali hneď s príchodom prvých ľudí a prvé zmienky o narodeninách pochádzajú z obdobia starovekého Egypta. Tieto oslavy boli veľkolepé a venované faraónovi a prebiehali ako korunovačné slávnosti oslavujúce narodenie faraóna ako boha. Prvá zmienka o týchto oslavách pochádza z roku 3 000 pred naším letopočtom.
Staroveké národy boli síce (vzhľadom na svoju dobu) vyspelé, no úroveň ich zdravotnej starostlivosti bola žalostne nízka. Aj preto sa považovalo za úspech, keď novorodenec prežil kritický prvý rok svojho života. Každoročná oslava narodenín však bola v tých časoch veľmi zriedkavou záležitosťou.
V piatom storočí pred naším letopočtom grécky historik Herodotos zaznamenal mimoriadne podivnú perzskú tradíciu oslavy narodenín, počas ktorej zámožní oslavujúci hodovali na pečenom ťavom či hovädzom mäse.
Narodeninové oslavy však neboli neznámym pojmom ani pre starých Rimanov. Rímska ríša slávila najmä narodeniny vládnuceho cisára, ktorému jeho poddaní nezabudli priniesť všakovaké darčeky. Podľa historických zmienok sa rímska spoločnosť považuje vôbec za prvú, ktorá začala oslavovať narodeniny pre osoby bez náboženského vyznania, no boli to oslavy len pre mužskú časť populácie. Rimania boli tiež prví, ktorí prostredníctvom svojej vlády nariadili, aby sa zaviedli štátne sviatky, počas ktorých sa oslavovali narodeniny slávnejších občanov. Takisto sa na počesť osláv narodenín dávali oslavujúcemu štedré dary. Ženy v Ríme začali narodeniny oslavovať až v 12. storočí. Po Egypťanoch tieto zvyky prevzali postupne starí Gréci, ktorí rovnako začali oslavovať svojich bohov a vzdávať im tak úctu.
Teórie pôvodu darčekov a tradícií
O pôvode zvyku sláviť deň narodenia a podarovať oslávencovi darček k narodeninám však hovoria aj iné teórie. Tá nasledujúca vychádza z biblického príbehu o troch mudrcoch, ktorí sa prišli pokloniť malému Ježiškovi. Neprišli s prázdnymi rukami, každý priniesol nejaký dar - zlato ako symbol bohatstva, kadidlo ako symbol úcty a myrhu, posvätnú mystickú rastlinu symbolizujúcu zdravie. Doposiaľ najväčšie narodeniny, ktoré sa celosvetovo oslavujú, sú narodeniny Ježiša Krista. V minulosti však neboli oslavy Vianoc vždy povolené a na začiatku zrodu kresťanskej cirkvi boli v prvých rokoch považované za pohanské rituály a až do 4. storočia nášho letopočtu boli považované za zlé.
Ďalšia teória má svoj pôvod priamo v Európe. Pred stovkami rokov ľudia verili, že človeka v deň jeho narodenín prenasledujú zlí duchovia, ktorí mu chcú uškodiť. Aby dotyčného ochránili, zhromaždili sa okolo neho členovia rodiny a priatelia a priniesli so sebou rôzne darčeky, aby pôsobenie zlých duchov odvrátili. Zlých duchov od oslávenca odháňali napríklad aj starí Gréci, ktorí pri tom používali rôzne predmety vydávajúce hluk. Možno práve tu majú svoj pôvod rôzne párty trúbky a píšťalky, ktoré sa pri narodeninových oslavách používajú dnes. Súčasťou modernej oslavy narodenín nie sú len originálne darčeky, ale veľakrát aj narodeninová torta so sviečkami. Aj za tento zvyk pravdepodobne môžeme poďakovať Grékom, ktorí podobnou tradíciou uctievali svoje božstvá. Narodeninový koláč či tortu v podobe, v ktorej ich poznáme dnes, však „vyvinuli“ Nemci koncom 18. storočia.
Moderné oslavy a ich rozmach
Prvé moderné oslavy narodenín možno situovať do Nemecka na koniec 18. storočia. Tu sa stali oslavy narodenín oveľa rozšírenejšie, a to vďaka pravidelne realizovaným podujatiam s názvom Kinderfeste, čo boli detské oslavy. Práve v Nemecku sa narodeniny oslavovali so všetkým, čo k tomu patrí. Takéto oslavy však boli nákladné a mohla si ich dovoliť iba zámožnejšia rodina. Príchodom priemyselnej revolúcie sa však náklady znižovali, čo sa priaznivo odrazilo aj na cenách surovín a oslavy boli dostupnejšie pre väčšiu časť obyvateľov.
Dôvody, prečo niektorí narodeniny neoslavujú
Zatiaľ čo niektorí očakávajú svoj „deň D“ s nadšením a starostlivo plánujú každý detail, iní by ho najradšej prespali. Nepáči sa im fakt, že sú o rok starší, alebo im jednoducho nevyhovuje prehnaná pozornosť okolia, ktoré automaticky očakáva oslavu.
Tlak okolia a sociálna úzkosť
Narodeniny kladú tlak na oslávenca. Narodeninové oslavy nás často stavajú do centra pozornosti proti našej vôli. Kolotoč gratulácií, darčekov a fotenia môže byť pre introvertov alebo ľudí so sociálnou úzkosťou nesmierne stresujúci. Už len samotné pomyslenie na to, že sa musia tváriť šťastne alebo baviť hostí, na nich kladie obrovský tlak.
Mnohí z tých, ktorí neradi oslavujú narodeniny, nemajú problém s ľuďmi ako takými, ale s rituálmi, ktoré považujú za povrchné a neautentické, uvádza lifestylový portál Desired.de. Ak si ceníte skutočnú blízkosť a pravé priateľstvá, plná obývačka hostí, zdvorilostné debaty, starosti o dostatok jedla a pitia na vás môžu pôsobiť povrchne. Dôležitejšie sú vzťahy, ktoré budujete a udržiavate každý deň, nielen počas jedného dňa v roku.
Emocionálna sebaobrana a strach zo starnutia
Veľké oslavy prinášajú aj veľké starosti. Aj keď sa im chceme vyhnúť, v hlave nám víria otázky, kto príde, aká bude atmosféra a či všetko dobre dopadne. Tento stres vedie introvertov k tomu, že radšej zvolia pokojnejšiu, intímnejšiu oslavu s najbližšími. Podľa psychológov to nie je znak slabosti, ale forma emocionálnej sebaobrany. Dôvody, prečo nie ste naladení na oslavu, môžu byť rôzne. Možno ste nedávno zažili stratu, v niekom ste sa sklamali alebo prechádzate náročným obdobím po hádke či inej stresujúcej udalosti. Nech je to čokoľvek, deň svojich narodenín máte právo stráviť podľa seba, aj keď vás rodina a priatelia zasypávajú pozornosťou, darčekmi a gratuláciami.
Ďalším faktorom môže byť strach zo starnutia, či už podvedomý, alebo nie. Dnešná spoločnosť preceňuje význam mladosti a krásy ako kritérií hodnoty človeka. A práve narodeniny sú najväčšou pripomienkou toho, že starneme, čo u mnohých vyvoláva úzkosť. Tá je navyše často umocnená očakávaniami, čo by sme mali do určitého veku dosiahnuť.
Tlak sociálnych médií
V dnešnom digitálnom svete navyše platí neoficiálne pravidlo: ak sa niečo neobjaví na sociálnych sieťach, akoby sa to ani nestalo. Toto pravidlo súčasnej doby, posadnutej sebapropagáciou, nás núti k tomu, aby boli narodeniny „dokonalým momentom“. To opäť vytvára bremeno, ktoré môže viesť k stiahnutiu sa do ústrania. Osláviť narodeniny stačí v úzkom kruhu svojich najbližších. Je úplne v poriadku, ak vaše narodeniny prebehnú bez torty a oslavy.
Psychológia ľudí, ktorí berú svoje narodeniny ako bežný deň
Význam oslavy narodenín podľa psychológov a osobného prežitia
Dalo by sa povedať, že dôvod oslavy narodenín a darovania darčekov začína už pri narodení a pokračuje počas života každého jednotlivca. Ako rastieme, potrebujeme neustále nové a odlišné veci a podnety, aby sme v spoločnosti mohli plnohodnotne fungovať. Nejde len o nové oblečenie či obuv. Menia sa aj naše záujmy, záľuby a potreby; zdá sa, že na ceste do dospelosti nikdy nie je čas, kedy by sme nepotrebovali niečo nové.
Podľa psychológov môžu byť narodeniny ideálnym časom na krátke zastavenie a sebareflexiu. Raz za rok je užitočné položiť si otázku, kam smerujeme, v čom sa nám darí a ktoré oblasti nášho života by sme chceli vylepšiť, aby sme sa cítili spokojnejšie.
Viacerí dospelí by povedali, že narodeniny nie sú dôležité, lebo veď už nie sme deti. Lenže ako rastieme, deň, kedy si pripomíname svoj príchod na svet, je menej krikľavý. Chodíme do práce, plníme si povinnosti a akosi niet času na radosť. A tiež možno kdesi v hĺbke srdca máme zakorenený pocit, že sa nepatrí sa dajako obzvlášť vytešovať z narodenín. Česť výnimkám, pravdaže, lebo sú aj takí, ktorí sa tešia a vedia, prečo by sme mali oslavovať narodeniny.
Príbeh Elišky, ktorá ako dieťa pochádzala z chudobnejších pomerov a narodeniny nikdy „nerobila parády“, sa zmenil po strate babky. Vtedy si prvý raz uvedomila, že aj k svojim vlastným narodeninám by mala pristupovať ináč. Napadlo jej, že Boh ju stvoril, a tak oslavovať narodeniny znamená:
- Je to úcta voči Bohu. Vyjadrenie vďaky, že tu vôbec sme. Je to vďaka, že nás predivne utvoril, naše telo a jedinečnú osobnosť.
- Je to oslava minulosti. Pripomenutie si, kam až sme sa dostali, čo všetko sme dosiahli a čo sme sa naučili. Aj to, čo sme opustili a koľkí opustili nás, patrí k žitiu.
- Je to zároveň oslava našej budúcnosti. Viera, že Boh pre nás napísal príbeh a čakajú nás aj krásne stránky, hodné prežitia.
Pre Josého a Scierru sa narodeniny stali symbolom šťastia, keď sa ich dieťa narodilo v deň jeho narodenín. José to vnímal ako požehnanie od Boha a najoriginálnejší darček, aký si vedeli predstaviť.
Ak netúžite po hlučnej spoločnosti, váš deň nemusí byť prázdny. Skúste ho stráviť prechádzkou v prírode, digitálnym detoxom (vypnite mobil a zabudnite na sociálne siete), návštevou wellness centra s masážou, nákupom alebo obedom či večerou v reštaurácii. Tiež si môžete pozrieť film doma alebo v kine. Odmietanie osláv neznamená, že ste asociálni, nevďační alebo čudní. Znamená to, že žijete v súlade so sebou, rešpektujete svoje potreby a nepodliehate tlaku okolia.
Špecifiká osláv v rôznych kultúrach a u ľudí narodených 29. februára
Medzinárodné rozdiely v oslavách
V Latinskej Amerike sú dievčatá, ktoré dosiahnu pätnásty rok svojho života, považované za vyzretejšie, čo sa často oslavuje pompéznou Quinceañera. V Španielsku zas oslávenca ťahajú za ucho toľkokrát, koľko rokov dovŕšil. Pre niekoho asi ťažko predstaviteľné, no vo Vietname ľudia svoje vlastné narodeniny neoslavujú vôbec. V Číne zas na svoje narodeniny ľudia jedia extrémne dlhé rezance, ktoré majú symbolizovať dlhovekosť.
Fenomén 29. februára
Prečo je 29. február taký špeciálny? Priestupný rok má o jeden deň navyše, aby sa skorigoval rozdiel, ktorý vzniká medzi skutočnou dĺžkou roka a 365 dňami (24 hodín). K najkratšiemu mesiacu sa pridáva 29. deň.
Približne 3500 Slovákov bude môcť 29. februára po štyroch rokoch opäť poriadne osláviť svoje narodeniny. Medzi narodených v priestupnom roku, ktorí podľa kalendára starnú pomalšie, patrí aj minister výstavby Marian Janušek. "Vnímam to tak trošku žartovne väčšinou, že mám 12 rokov a som ministrom," prezradil Janušek, ktorý je podľa kalendára ešte dieťa, hoci prišiel na svet v roku 1960. Priznal, že oslava v roku, v ktorom nechýba 29. február, býva bohatšia ako inokedy. "V takom väčšom spolku ľudí, mojich priateľov sa stretávame a trošku si pripijeme, podebatujeme, prípadne zaspievame," povedal rodený Žilinčan.
Podľa registra obyvateľov by na Slovensku malo žiť 1835 žien a 1664 mužov, ktorí sa narodili 29. februára. Toto číslo však nemusí byť úplne presné, pretože v registri nemusia byť zaznamenané všetky úmrtia. Darčeky dostáva každý rok napriek svojmu dátumu narodenia aj Marek Lukáč, ktorý sa narodil v roku 1972. "Stalo sa aj, že som oslavoval od 28. februára do 1. marca od večera do rána, mysliac si, že tam niekde uprostred je ten 29. február. Keď je priestupný rok a mám narodeniny, volám ich 'veľké narodeniny'," povedal. Prezradil, že nezvyčajným darčekom ho prekvapil na šestnáste narodeniny kamarát, ktorý ho pozval do cukrárne, kde ho čakala torta so štyrmi sviečkami.
Janko (20) a Milan (20), dvojičky z Popradu, sa narodili 29. februára 1988. Aj keď dátum ich narodenia je v kalendári len raz za štyri roky, narodeniny oslavujú každý rok. "Nepociťujem to ako hendikep, mamka nám vždy vystrojila pekné narodeniny. Spolužiaci sa spočiatku smiali, že nedostanem darček každý rok, no bola to hlúposť," povedal Janko. "Budem sa cítiť večne mladý, v päťdesiatke oslávim len 10 rokov," doplnil Milan.
Spolužiačky Žaneta (16) a František (16) z Košíc, narodené tiež v tento netradičný dátum, dostávajú aj detské darčeky. "Máme len štyri roky," zhodli sa obaja, pričom svoj dátum narodenia považujú za výnimočný. "Som rada, že som sa takto narodila," konštatovala Žaneta, ktorá s rodinou svoje narodeniny v iné roky oslavuje 28. februára. Stalo sa jej, že dostala aj vtipné darčeky - cumlík alebo bábiky. "Vážim si svoj dátum narodenia a hoci nie je každý rok tento deň v kalendári, doteraz nikto na mňa nezabudol," povedal František.
Ľudia narodení 29. februára však musia niekedy čeliť aj nezvyčajným ohlasom okolia. "Väčšinou mi hovoria, že ty si mladá, ty máš len štyri-päť rokov. Ale potom poviem, že takisto starnem ako ostatní, len tie narodeniny mám pomenej ako ostatní," prezradila Bratislavčanka Dagmar Ištenešová.
Podľa numerológa Juraja Chrastinu, piatok je zasvätený Venuši, ktorá predstavuje harmóniu, krásu a lásku. Deti, ktoré sa v tento deň narodia (ak 29. február pripadne na piatok), budú „privilegovanými deťmi lásky“. Čaká ich úspešná budúcnosť v diplomacii, divadle a filme. Bez námahy sa budú môcť dostať na vedúce pozície. V medziľudských vzťahoch vynikajú priateľskosťou a sú výnimoční rozhodnosťou a kreatívnym vyjadrením.
Oslavy menín: Ďalšia tradícia v kalendári
Viete, prečo vôbec oslavujeme meniny a kde táto tradícia vznikla? Hovorí sa, že dôvod na oslavu sa nájde vždy. Ak máte radi príležitosti na oslavy, tak dôvody máte aspoň dvakrát do roka, ak oslavujete aj meniny. Pôvod osláv mien siaha do stredoveku a je spojený s kresťanskou cirkvou, ktorá každému dňu v kalendári priraďovala mená rôznych svätcov. V daný deň sa potom oslavovali činy a život konkrétneho svätca. Často sa na jeden deň priraďovali aj viacerí svätci. Tradícia oslavovania mien siaha niekoľko stoviek rokov do minulosti, hoci zďaleka nemala dnešnú podobu. Novodobé oslavy menín majú iba pramálo spoločné s pôvodnými tradíciami.
Dnes meniny oslavuje každý, koho meno je napísané v kalendári. Jána, Petra, Martina či Štefana si spomenie prakticky každý, keďže nositeľov týchto mien je veľmi veľa. Z vyššie popísanej tradície vyplýva aj to, v ktorých krajinách sa meniny oslavujú. Netýkajú sa napríklad krajín v protestantských oblastiach, ale ani Austrálie. Čo však možno prekvapí, meniny sa oslavujú aj v krajinách Latinskej Ameriky. Okrem nás aj u našich susedov, dokonca v Poľsku berú meniny veľmi vážne.
Ako pribúdajú do kalendára nové mená?
Ak máte dieťa, určite ste premýšľali nad tým správnym menom. Hoci univerzálny zoznam mien neexistuje, nemôžete určiť svojmu potomkovi akékoľvek meno. V zákone č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku sú určené základné zásady pri určovaní mena. Otázkou je, kedy a či vôbec bude vaše dieťa meniny oslavovať. Táto jednoduchá otázka má však trochu dlhšiu odpoveď. Neexistuje jednotný kalendár a rovnako neexistuje autorita, ktorá by rozhodovala o priraďovaní jednotlivých mien. Každé vydavateľstvo má svoje kalendárium. Niektoré vydavateľstvá dokonca ponúkajú možnosť nechať si do kalendára doplniť mená. Existujú mená, ktoré sú zaradené podľa vopred stanovených kritérií. Populárne a často používané mená sa v jednoduchších variantoch kalendárov nevyskytujú.
tags: #kto #neoslavuje #narodeniny