Pre mnohých je to unikát, ktorým sa radi chvália! Veď to stojí za to, keď sa narodíte 29. februára alebo keď v tento deň oslavujete meniny. V kalendári je totiž iba raz za štyri roky. Ako ľudia s týmto dátumom oslavujú narodeniny či meniny? Február je výnimočný mesiac, keďže je nielenže najkratší, ale ako jediný má variabilnú dĺžku. K obvyklým dvadsiatim ôsmim dňom sa raz za štyri roky - v tzv. priestupnom roku - pridáva dvadsiaty deviaty. Deje sa tak v priestupných rokoch, ktorých letopočet je deliteľný štyrmi.
Deň jedinečnosti: Oslavy 29. februára
Charakteristika ľudí narodených 29. februára
Podľa dostupných štatistík oslavuje narodeniny okolo 3 500 Slovákov narodených 29. februára. Výnimoční však nie sú iba dátumom narodenia. Podľa numerológov sú výnimoční aj rozhodnosťou, predstavivosťou a kreatívnym vyjadrovaním. Keďže tento dátum narodenia patrí do znamenia zverokruhu Ryby, majú ľudia narodení 29. februára aj výbornú intuíciu a vrúcne srdce.
Je pre nich dôležité, aby sa držali viac pri zemi a spojili pozitívne myslenie s predstavivosťou. Pre odhalenie svojich skrytých možností potrebujú motiváciu. Mali by sa venovať vzdelávaniu a sebapoznávaniu. Relaxom je pre nich hudba, pretože vynikajú zmyslom pre zvuk a rytmus.
Život ľudí narodených 29. februára má niekoľko etáp. Do dvadsiatich rokov sa sústreďujú na citlivosť a vzťahy k druhým, môžu však žiť aj intenzívnym vnútorným životom. Neskôr sa stávajú viac ambiciózni a asertívni a sú odhodlaní púšťať sa do nových dobrodružstiev. V seniorskom veku sú z nich emocionálne vyrovnanejší ľudia, pociťujú istotu života a finančného zabezpečenia.
Pravdepodobnosť narodenia 29. februára
Matematika je jednoduchá: šanca narodiť sa v tento deň je naozaj malá. V štvorročnej perióde medzi priestupnými rokmi sú 3 roky s 365-timi dňami a jeden, ktorý má 366 dní. To znamená, že podľa výpočtu pravdepodobnosti je šanca narodiť sa 29. februára 1:1 461.
Osobné príbehy oslávencov 29. februára
Narodeninoví oslávenci
Viktória Nováková (31), Košice
Košičanka Viktória Nováková (31) hovorí: „Gratulácie dostávam väčšinou 28. 2, ale stane sa, že aj 1.3. Neorganizujem však narodeninové oslavy, s výnimkou dní, kedy som mala "okrúhle". V minulosti sa stávalo, že na mňa kamaráti zabudli, prípadne som nedostala darček s odpoveďou, že ja predsa nemám narodeniny!“ (v neprestupnom roku).
Situácia sa však rokmi zmenila. Viki má po svojom boku úžasných ľudí, ktorí ju obdarujú každý rok. Niektorí 28. februára, iní v prvý marcový deň a niektorí pošlú SMS presne o polnoci. „Na rodičov som sa za svoj dátum nikdy nehnevala. Skôr ma naťahovali, keď som sa pýtala, kedy už budem mať narodeniny. Raz povedali, že zajtra, a keď som sa tešila, že už mám narodeniny, povedali, že som ich mala včera... “, smeje sa mladá Košičanka.
Každopádne, vždy svoj dátum narodenia považovala za výnimočný a verí, že jej prináša šťastie. „Moja dcéra Stella (14 mes.) má tiež zaujímavý dátum narodenia, prišla na svet presne na Štedrý deň. Ak sa ma bude pýtať, prečo má narodeniny aj Vianoce v jeden deň, tak jej poviem, že ona ich má aspoň každý rok, nie ako ja".
Eugen Bertok (40), Bratislava
Bratislavčan Eugen Bertok (40) hovorí, že v rokoch, keď má február len 28 dní, oslavuje narodeniny rôzne. „Niekedy 28. februára, inokedy 1. marca - respektíve najbližší víkend. Proste podľa možností,“ objasňuje. Necíti sa však byť ukrátený, že deň jeho narodenia je v kalendári iba raz za štyri dni. „Skôr to beriem ako výnimočnosť,“ dodáva. „Ale keď má február 29 dní, predsa len zvyknem robiť väčšiu oslavu. Akurát sa na takú chystám. A navyše mi to vyšlo krásne na sobotu, takže si pôjdem splniť voličskú povinnosť, poobede oslávim narodeniny s rodinou a neskôr večer aj s kamarátmi,“ opísal Eugen. „Tento výnimočný dátum narodenia mi zároveň dáva taký pocit mladosti, ako spieval v jednej zo svojich piesní môj najobľúbenejší spevák Karel Gott - Být stále mlád...“ smeje sa oslávenec.
Marek Lukáč (48), Prešov
Ako hovorí Prešovčan Marek Lukáč (48), v prestupnom roku oslavuje „veľké narodeniny“ - tento raz sú to dvanáste. „Keď som ich oslavoval prvý raz, mal som 4 roky a začal som tomu rozumieť,“ spomína. Ľudia sa vraj nad jeho dátumom narodenia usmievajú a neodpustia si vtipnú poznámku. „Nevýhoda je to však v jednom obchode, kde majú zľavovú kartu. Keď som chcel narodeninovú zľavu, musel som si uviesť dátum 28. február,“ priznáva. No a niektorí mu takýto výnimočný deň narodenia neveria. „Na tlačivá mi potom bez mihnutia oka píšu 29.1., 28.2. alebo 29.3.,“ dodáva Marek.
Marian Janušek (60), bývalý minister
Jedným z tých Slovákov, ktorí majú dátum narodenia 29. február, je bývalý minister výstavby a regionálneho rozvoja Marian Janušek. V minulosti priznal, že oslavoval 1. marca, ale v prestupnom roku boli oslavy väčšie a bohatšie. Dnes dokonca oslavuje okrúhlu šesťdesiatku. Hoci by sa to patrilo, narodeninová párty pravdepodobne nebude.
Marian Janušek si totiž odpykáva trest za tzv. nástenkový tender. Išlo o kauzu, pri ktorej mali byť zákazky na jeho ministerstve zadávané firmám, ktoré mali blízko k predsedovi SNS a Janušekovmu straníckemu šéfovi Jánovi Slotovi. Úrad pre verejné zákazky a Najvyšší kontrolný úrad zistil, že zákazku za 3,6 miliardy vtedajších korún rezort vypísal iba na nástenku na chodbe ministerstva. Získalo ju konzorcium, v ktorom boli i firmy Zamedia a Avocat, spájané práve so Slotom. Janušek sa síce po prevalení škandálu vzdal v apríli 2009 funkcie, ale Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho odsúdil v roku 2017 na 12-ročné väzenie. Po odvolaní mu v roku 2018 trest znížili na 11 rokov.
Ľubomír Harcek (40), Kysuce
Kysučan Ľubomír Harcek sa práve 29. februára dožíva okrúhlych 40. narodenín. Patrí tak medzi približne 3 500 Slovákov narodených 29. februára. „No pre priestupný február mám vlastne len desať rokov,“ smeje sa jubilant. Prezradil však, že narodeniny oslavuje každý rok. „Vždy v posledný februárový víkend sa stretne u nás celá rodina, známi, kamaráti a žúrujeme v plnom prúde,“ hovorí Kysučan, ktorému 29. február v dátume narodenia vôbec neprekáža. „Keď som bol malý a mama išla so mnou k lekárovi na vyšetrenie, tak sestričky sa len usmievali, že som si na príchod na svet vybral netradičný deň. Pre mňa je však taký istý ako všetky ostatné, len sa tak často neopakuje,“ dodáva Ľubomír.
Meninoví oslávenci - Radomírovia a Radomíry
Iba raz za štyri roky nájdu svoje meno v kalendári Radomírovia. V kalendári 29. februára svietia mená Radomír, Radomíra. Preto ak niekoho poznáte, rozhodne mu nezabudnite zagratulovať, pretože ďalšia šanca príde až o štyri roky. Oslavy raz za štyri roky si užívajú nielen ľudia narodení 29. februára, ale aj tí, ktorí majú v tento deň meniny. Sú to Radomírovia a teda aj Radomíry. Nám však niektorí prezradili, ako prešli priestupnému februáru cez rozum.
Radomír Chovanec (24), Nové Zámky
„Meniny zvlášť neoslavujem, hoci sa vďaka menu cítim výnimočný. Doprajem si iba viac čokolády,“ smeje sa Radomír (24) z Nových Zámkov. „Každý rok som si doma vydobil za zriedkavé meniny kompenzácie v podobe zákuskov a darčeka. V detstve som si myslel, že rodičia sú židia a chcú na mne ušetriť, preto neoslavujem každý rok,“ dodal s humorom.
„Náhradný termín oslavy pre neprestupný rok je vždy 28. február. Keď konečne príde rok s 29. februárom, tak okamžite na to dva mesiace upozorňujem rodičov. Vždy mám pocit, že je ten rok významnejší,“ priznáva Rado, ako ho volajú. Radomír mu vraj hovorí iba málokto, mnohí si myslia, že sa volá Radovan alebo Radoslav. Jeho meno má vraj len jednu výhodu. „Na päť minút ním zaženiem trápne ticho na rande. Dievča ma poľutuje, aké to mám meno, a ja som rád, že som zo seba dostal tému, do ktorej sa môže zapojiť,“ smeje sa.
Radomír Kreheľ (48), Prešov
„Nie som zvyknutý oslavovať meniny, preto ma každé štyri roky prekvapia. Väčšinou sa mi ozvú rodičia, sestra a najbližší známi. Oslava je len nejaký malý pohárik, koláčik a posedenie na dve-tri hodinky,“ hovorí Radomír Kreheľ (48) z Prešova. „Rodičia mi blahoželajú každoročne a ja vždy hovorím: Veď nemám meniny. Asi cítia, že o niečo prichádzam, no ja to tak neberiem. Už ako dieťaťu mi to vôbec nevadilo. „V kalendári je Radoslav a Radovan, naši si však neuvedomili dátum a vybrali Radomíra,“ vysvetľuje. S týmto menom sa cíti výnimočný na dovolenke v Chorvátsku. „Keď niekomu podám pas, hneď sa ma Chorvát pýta, či mám u nich rodinu. No možno je to len môj pocit, lebo pas s iným krstným menom som zatiaľ žiadnemu Chorvátovi nedával,“ smeje sa Prešovčan. Ako hovorí, niekto môže mať s tým menom trápenie. „Obsahuje totiž dve písmená r. Ak ho neviete vysloviť, neznie to dobre,“ dodáva.
Radomír Sorger (48), Košice
Košičanovi Radomírovi Sorgerovi (48) sa napriek peripetiám, ktoré priestupný 29. február prináša, jeho krstné meno páči a je vďačný svojim rodičom za to, že mu ho vybrali. „Mamička pochádza z Moravy, otcove korene siahajú do Nemecka. Hľadali pri výbere mena alternatívu, ktorá by spojila tieto národnosti. Ich voľba napokon padla na meno Radomír,“ povedal oslávenec. Meniny počas „krátkych rokov“ neoslavuje, vždy si to vynahradí až na priestupný rok. „Aj na dnešný deň plánujem poriadnu oslavu,“ prezradil Radomír.
Radomíra Šefčíková (47), Košice
Majiteľka vzdelávacej firmy Radomíra Šefčíková (47) z Košíc prišla k svojmu menu naozaj netradične. Jej mamička nosila počas tehotenstva plášť, tzv. jarník. Vnútri bol štítok s nápisom Radka. „Rodičom sa tak zapáčilo toto meno, že mi ho vybrali. Lenže takúto skrátenú verziu im vtedajší režim nedovolil zapísať, preto zalovili v českom kalendári a rozhodli sa pre Radomíru,“ tvrdí Košičanka. Aj preto v nepriestupnom roku oslavuje meniny 14. septembra podľa kalendára českých susedov. „Čiže tento rok oslavujem meniny dvakrát,“ dodáva s úsmevom.
Známi Radomírovia
Medzi známych Radomírov patria:
- Radomír Spireng - víťaz televíznej Farmy
- Radomír Bžán - slovenský advokát
- Radomir Antić - srbský futbalista
- Radomir Illić - macedónsky brankár
- Radomir Putnik - srbský vojvoda a náčelník generálneho štábu pri balkánskych vojnách
- Radomír Tichý - český archeológ
- Radomír Šimůnek - československý a český reprezentant v cyklokrose
Prestupný rok: Historický kontext a vedecké vysvetlenie
Prečo existuje 29. február?
Je to z jednoduchého dôvodu: Zem potrebuje viac času ako 365 dní, aby obehla okolo Slnka. Obeh Zeme okolo našej stálice netrvá presne 365 dní, ale až 365 a štvrť dňa. Raz za štyri roky treba pridať jeden deň, aby sa kalendárny a astronomický rok zosúladili. Myšlienka pridať každý štvrtý rok deň navyše, aby sa kalendár zladil s reálnym pohybom Zeme okolo Slnka, má už viac ako 2000 rokov. Tento systém, nazývaný "priestupný rok", bol používaný v tzv. juliánskom kalendári, ktorý bol zavedený rímskym politikom a vojvodom Júliusom Cézarom v roku 46 pred n. l. s účinnosťou od roku 45 pred n. l. Upozornil ho na to grécky astronóm Sósigenes z Alexandrie.
Starí Egypťania už v treťom storočí pred našim letopočtom poznali koncept priestupného roka, ktorý zahrňoval pridanie jedného dňa. Rimania mali však odlišný systém: ich kalendár mal 355 dní a každé dva roky sa pridával dodatočný mesiac, aby sa vyrovnala nezhoda v čase. Tento systém zrušil rímsky cisár Július Cézar zavedením priestupného dňa. A práve z tohto obdobia pochádza tradícia pridávania dňa do mesiaca februára. Dôvodom je to, že tzv. Juliánsky kalendárny rok končil februárom a začínal marcom. Február má len 28 dní, pretože v kalendári nezostalo miesto na viac dní. V priestupnom roku sa teda do februára pridal jeden deň, aby mal tento mesiac 29 dní.
Reforma kalendára a Gregoriánsky kalendár
Napriek zavedeniu Juliánskeho kalendára stále existovala odchýlka medzi skutočnou a kalendárnou dĺžkou roku. Takzvaný tropický rok, ktorý označuje obdobie medzi dvoma prechodmi Slnka tzv. jarným bodom (teda bodom jarnej rovnodennosti) je ešte vždy o 11 minút kratší, než 365 a štvrť dňa. V 16. storočí táto odchýlka dosiahla 10 dní, čo viedlo k zavedeniu Gregoriánskeho kalendára. Tento nový kalendár konečne upravil dĺžku jednotlivých rokov tak, aby sa odchýlka minimalizovala a udržala sa čo najbližšie k astronomickej realite.
Systém, ktorý zaviedol pápež Gregor XIII., vniesol do priestupných rokov výnimky: roky deliteľné stovkou (napr. 1800, 1900) priestupné nie sú. A naopak, roky deliteľné číslom 400 (napr. rok 2000), sú priestupné. Rok 1900 napríklad nemal 29. február a ani rok 2100 ho mať nebude. Ale v roku 2000 tento nezvyčajný deň bol, keďže je deliteľný číslom 400. Reforma vstúpila do platnosti 24. februára 1582 a kalendár v tomto roku "skočil" zo 4. októbra rovno na 15. október, čím sa nesúlad vyrovnal.
Viaceré krajiny však zmenu prijali s oneskorením a často i s nedôverou. Hneď v roku 1582 prijali gregoriánsky kalendár najmä katolícke štáty, Španielsko, Portugalsko, Poľsko a časť Talianska. Koncom roka ho zaviedli Holanďania, ktorí sa tak pripravili o vianočné sviatky. V Česku ho presadil začiatkom roka 1584 cisár Rudolf II., v Uhorsku, teda i na území Slovenska začal platiť v roku 1587. Briti pristúpili na zmenu až v roku 1752, Rusko dokonca v roku 1918, čo vysvetľuje paradox známy z čias totality - keď komunistický režim oslavoval tzv. Veľkú októbrovú socialistickú revolúciu 7. novembra (podľa juliánskeho kalendára sa konala 25. októbra).
Existoval aj 30. február?
V minulosti bol aj dátum 30. február. Vo Švédsku, ktoré dlho odmietalo gregoriánsky kalendár a hľadalo vlastný spôsob reformy, vynechali priestupný deň v roku 1700. Po dvanástich rokoch sa však Švédi vrátili naspäť k juliánskemu kalendáru. Pre istotu v roku 1712 pridali dokonca dva priestupné dni - 29. a 30. február. Nakoniec sa Švédi zmierili s gregoriánskym kalendárom rok po Angličanoch, a to v roku 1753.
Druhým prípadom sú potom roky 1930 a 1931 v Sovietskom zväze, kde sa komunistická moc pokúšala skonštruovať vlastný novátorský kalendár s 5-dňovým týždňom a 30-dňovými mesiacmi, avšak bez úspechu.
Zaujímavosti, tradície a výročia spojené s 29. februárom
Tradície a povery
Traduje sa, že 29. február je najlepším dňom pre nevydaté ženy. Podľa írskej legendy sa v 5. storočí svätá Brigid z Kildare dohodla so svätým Patrikom, že v tento jediný deň môžu ženy požiadať o ruku mužov. Ak muž odmietol, musel zaplatiť pokutu, napríklad kúpiť žene dvanásť párov rukavíc, ktoré zakryli, že dotyčná nemá snubný prsteň. Okrem Írska, kde tradícia vznikla, sa tento zvyk udomácnil aj v ďalších krajinách. Nazýva sa Bachelor’s Day, teda Deň slobodných mužov. Určite však túto tradíciu nedodržiavajú v Grécku. Tam totiž práve naopak veria, že manželstvá uzavreté 29. februára budú nešťastné a skončia sa rozvodom.
Šport a história
Najväčšia športová udalosť na svete, moderné letné olympijské hry, sa vždy konala v prestupnom roku. Deje sa tak už od roku 1896 až dodnes. Jedinou výnimkou boli letné olympijské hry 1900 v Paríži. Rok 1900 neobsahuje priestupný deň. Takouto výnimkou bude aj rok 2100.
Aj 29. február je bohatý na výročia. Do moderných slovenských dejín sa 29. február 2020 zapíše ako dátum, kedy sa konali parlamentné voľby. V Prahe 29. februára 1784 povodeň a príval ľadových krýh poškodili Karlov most. V roku 1920 bola schválená Ústavná listina Československej republiky, teda priestupný deň vošiel aj do politických dejín Čechov a Slovákov. Potvrdil to 29. február 1992, kedy sa v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike (ČSFR) skončila registrácia politických strán. Podľa historických zdrojov bolo 29. februára 1504 zatmenie Mesiaca, ktoré moreplavec Krištof Kolumbus využil na odstrašenie jamajských Indiánov. Pakistan sa stal 29. februára 1956 islamskou republikou. Pred 60 rokmi poznačila priestupný deň tragédia, keď sa pri rakúskom Innsbrucku zrútilo britské lietadlo, v ktorého troskách zahynulo 83 osôb. Ďalšie letecké nešťastie sa stalo 29. februára.
Po 15 rokoch vo funkcii ministerského predsedu podal 29. februára 1984 demisiu Pierre Trudeau, otec dnešného kanadského premiéra Justina Trudeaua. O štyri roky neskôr v Juhoafrickej republike zatkli arcibiskupa Desmonda Tutu a ďalších sto kňazov pri pokuse odovzdať parlamentu petíciu proti vládnemu rozhodnutiu obmedziť akékoľvek činnosti namierené proti apartheidu. Presne 29. februára 1992 sa obyvatelia Bosny a Hercegoviny v referende vyslovili za nezávislosť svojej krajiny. Guinnessova kniha rekordov eviduje rodiny s najvyšším počtom detí narodených 29. februára, alebo tiež rodiny, kde nesú tento dátum narodenia tri generácie za sebou. V Británii je tiež 29. február Dňom svätého Oswalda, arcibiskupa z Yorku, ktorý zomrel 29. februára 992.
Známe osobnosti narodené 29. februára
Zaujímavé je, že dvadsiaty deviaty február sa objavuje v rodných listoch známych osobností zriedkavo. Medzi ne patria:
- Gioacchino Rossini, taliansky hudobný skladateľ (1792 - 1868)
- Pápež Pavol III. (1468 - 1549)
- Vojvodca Albrecht V. Bavorský (1528 - 1579)
- Balthasar Klossowski de Rola (Balthus), poľsko-francúzsky maliar (1908)
- James Mitchell, americký herec (1920)
- Michèle Morgan, francúzska herečka (1920 - 2016)
- Alex Rocco, americký herec (1936)
- James Ogilvy, americký podnikateľ, poradca, konzultant a futurológ (1964)
- Antonio Sabato Jr., americký herec (1972)
- Dave Williams, americký spevák (Drowning Pool) (1972 - 2002)
- Saul Williams, americký raper, básnik a herec (1972)
- Ja Rule, americký raper a herec (1976)
- Simon Gagné, kanadský hokejista (Tampa Bay Lightning) (1980)
- Cam Ward, kanadský hokejový brankár (1984)
Historické okrúhle výročia na 29. februára
- 1804 - Narodil sa vo Voderadoch katolícky kňaz, publicista a mecén JOZEF PANTOČEK, zakladajúci člen Matice slovenskej a Spolku svätého Vojtecha.
- 1924 - Narodil sa ruský (sovietsky) politik a bývalý predseda Výboru štátnej bezpečnosti (KGB) VLADIMIR ALEXANDROVIČ KRJUČKOV, najnebezpečnejší oponent Michaila Sergejeviča Gorbačova.
- 2004 - Zomrel slovenský maliar, grafik, pedagóg a výtvarník - surrealista KAROL BARON.
- 2004 - Zomrel americký dramatik a scenárista JEROME LAWRENCE.
Vplyv 29. februára na ročné obdobia
Vloženie 29. februára ako priestupného dňa ovplyvňuje aj začiatky jednotlivých ročných období - logicky ich posúva o približne 18 hodín (teda tri štvrtiny dňa) dozadu. Napríklad, kým vlani nastala jarná rovnodennosť 20. marca o 22:24 hod, tento rok to bude už o 04:06 hod. Pred rokom bol prvý letný deň 21. júna, prvý jesenný deň 23. septembra a prvý zimný deň 22. decembra, no tento rok budú tieto dni 20. jún, 22. september a 21. december.