Sviatkom Krstu Pána sa uzatvára vianočné obdobie a zároveň sa otvára Obdobie „cez rok“. Tento sviatok, ktorý sa slávi v nedeľu po 6. januári, pripomína jedinečný moment v živote Ježiša Krista a má hlboký teologický význam pre celú kresťanskú vieru.
Ján Krstiteľ a Príprava na Príchod Mesiáša
Ján Krstiteľ už asi šesť mesiacov hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov na púšti pri rieke Jordán. Zástupy ľudí prichádzali k nemu, aby počuli jeho výzvu na obrátenie, vyznávali svoje hriechy a dávali sa krstiť v rieke Jordán. Jánovo kázanie zavŕšilo dlhú prípravu, ktorá sa týkala celej Starej zmluvy a celých ľudských dejín, ako o nich rozpráva Sväté písmo.
Ľud žil v očakávaní a všetci si o Jánovi v duchu mysleli, že azda on je Mesiáš. Ale Ján dal odpoveď všetkým: „Ja vás krstím vodou. No prichádza mocnejší, ako som ja. Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ (Lk 3, 15-16). Ján si bol plne vedomý, že je len Predchodca, ktorý beží pred ním, aby mu pripravil cestu (porov. Iz 40,3; Mk 1,3), a toho si je plne vedomý až k vyznaniu, že nie je hoden ani preukázať mu gesto služby otroka voči svojmu pánovi. Ján svedčí o Ježišovi; niekoľko dní predtým verejne vyhlásil, že nie je Mesiáš, že Kristus príde neskôr. Potom Ján v úzkom kruhu svojich učeníkov objavil, kde je Pán: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta.“ (Jn 1, 29).
Ježišov Príchod k Jordánu a Dialóg s Jánom
V tých dňoch prišiel Ježiš z galilejského Nazareta k rieke Jordán za Jánom, ktorý mal teraz asi 30 rokov. Keď Ježiš žiada o krst, Jána Krstiteľa to prekvapí a zdráha sa. Poznamenáva: „Ja by som sa mal dať tebe pokrstiť, a ty prichádzaš ku mne?“ (Mt 3, 14). Ján vie, že Ježiš je Boží Syn. Vie tiež, že jeho krst je pre ľudí, ktorí robia pokánie zo svojich hriechov. No Ježiš je bez hriechu.
Ježišovo rozhodnutie Jána prekvapí, veď Mesiáš sa nepotrebuje očistiť, je naopak tým, kto očisťuje. Ježiš však Jánovi odpovedá: „Len to nechaj, lebo sa patrí, aby sme splnili všetko, čo je spravodlivé.“ (Mt 3, 15). Mesiáš si žiada byť pokrstený, aby sa naplnila každá spravodlivosť, aby sa uskutočnil Otcov plán, ktorý vedie cestou synovské poslušnosti a solidárnosti s krehkým a hriešnym človekom. Je to cesta pokory a plnej blízkosti Boha svojim deťom.
Ježiš je „bez hriechu“, nemá hriechy, ktoré by do týchto vôd odložil, ale chce naplniť tajomstvo poslušnosti, chce byť medzi hriešnikmi, rozptýlený medzi nich natoľko, že sa bude zdať byť spolu s nimi nositeľom hriechu. Ak je Ježiš naplno po stránke Boha, je tiež naplno po stránke človeka, a zjednocuje to, čo bolo rozdelené.
Zjavenie pri Jordáne: Duch Svätý a Hlas Otca
Hneď potom, ako bol Ježiš pokrstený a vystupoval z vody, otvorilo sa nebo a zostúpil na neho Duch Svätý ako holubica, zatiaľ čo z výšky zaznel hlas so slovami: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3,17). V Markovej evanjeliovej správe sa píše: „Otvorilo sa nebo a Ducha Svätý ako holubica zostupoval na neho. A z neba zaznel hlas: „Ty si môj milovaný Syn, v tebe mám zaľúbenie.“ (Mk 1,11). V tomto prípade je to Nebeský Otec a Duch Svätý, ktorí zjavujú Božieho Syna.
Čo je krst Duchom Svätým?
Pri krste sa mu pravdepodobne vrátili spomienky na jeho predľudský život. Okrem toho pri jeho krste počuť z neba hlas: „Toto je môj milovaný Syn, z ktorého mám radosť.“ (Matúš 3:17). Ján očakával, že na niekoho z tých, ktorých pokrstí, zostúpi Boží duch. Preto asi nie je prekvapený, keď vidí, ako na Ježiša, ktorý vychádza z vody, „zostupuje Boží duch v podobe holubice“. Duch svedčí o Ježišovom božstve, veď prichádza ako k seberovnému. Hlas zaznieva z neba, lebo odtiaľ pochádza ten, ktorému svedectvo patrí. Prichádza ako holubica, ktorú vidno v telesnej podobe, lebo chce vzdať poctu Ježišovmu telu, ktoré je zbožstvené, je teda Božie. A zároveň oznamuje, ako holubica kedysi, pred dávnymi vekmi, koniec potopy.
Teologické Posolstvo Krstu Pána
Gesto Ježišovho ponorenia do Jordánu zhŕňa celý zmysel jeho života, poslanie aj kázanie, až po jeho smrť. Ježiš je teda Jánom ponorený, ale keď vystupuje, vidí nebesia otvorené a Ducha zostupujúceho na neho s miernosťou holubice. Tým sa napĺňa Izaiášovo proroctvo: „Kde je ten, ktorý vyviedol z mora pastiera svojho stáda? Kde je, ktorý vložil doň svojho Ducha Svätého.“ (Iz 63,11). Boh je prítomný v dejinách, je činný viac ako inokedy, stále uskutočňuje svoje zasľúbenia. Tento nový pastier Izraela, nový Mojžiš, dostáva od Boha dar Ducha a Boh o ňom týmto vyhlasuje, že je jeho Synom, a zároveň vyjadruje všetku svoju radosť nad tým, že ho vidí medzi hriešnikmi, solidárneho s nimi.
Solidarita s hriešnikmi a pokora
Ježiš prisľúbil, že bude sprievodcom cez bránu smrti. Ukazuje cestu, ktorá bola predtým uzavretá, on však otvoril zatvorené dvere a vniesol život do nášho života. Tieto tri obrazy nám pripomenú, že Ježiš je solidárny so mnou v skutočnosti môjho hriechu. Je so mnou vo chvíli, v ktorej som sám stratený, bezmocný, a nedokážem na seba pozrieť v absolútnej pravde. Boh nepríde pre toho, kto sa má dobre, kto sa cíti lepší, ale k tomu, kto má odvahu povedať: „Ježišu, ja ťa veľmi, veľmi potrebujem“.
Prorok Izaiáš ohlasuje spravodlivosť Božieho služobníka, ktorý uskutočňuje svoje poslanie vo svete spôsobom, ktorý kontrastuje s duchom sveta: „Nebude kričať ani hlučne volať, nebude počuť na ulici jeho hlas. Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí.“ (42,2-3). Takémuto postoju miernosti, jednoduchosti, rešpektu, umiernenosti a skrytosti nás učí Ježiš svojou pokorou. Aj to je postoj, aký sa aj dnes žiada od Pánových učeníkov. Ján Krstiteľ vedel, že medzi ním a Ježišom je priepastná, neprekonateľná vzdialenosť, a povedal: „Ja nie som hoden nosiť mu obuv.“ (Mt 3,11). No Boží Syn prišiel práve preto, aby preklenul túto vzdialenosť medzi človekom a Bohom.
Začiatok Ježišovej služby
Pre Ježiša krst nie je symbolom pokánia z hriechov, ale verejným vyjadrením toho, že bude konať vôľu svojho Otca (Hebrejom 10:5-7). Ježiš doteraz pracoval ako tesár, ale od tejto chvíle bude vykonávať službu, pre ktorú ho jeho nebeský Otec poslal na zem. Učeník Lukáš po opise Ježišovho krstu pokračuje: „Keď Ježiš začal svoju službu, mal asi 30 rokov.“
Pri krste naňho Jehova vylieva svojho ducha a on sa stáva Božím synom v novom, zvláštnom zmysle. Od tejto chvíle bude učiť pravdy o Bohu a ukazovať ľuďom cestu k životu. Krst je teda pravý základ Ježišovho povolania a poslania: Otcova láska potvrdená Duchom Svätým zostupuje na neho, zostáva s ním a oprávňuje ho k službe eschatologického proroka „rovnakého ako Mojžiš“ (porov. Dt 18, 15-18). Ešte hlbšie je ale tento krst skúsenosťou a tajomstvom poslušnosti: Ježišovej poslušnosti Jánovi, predovšetkým však poslušnosti Otcovi.
Krst Pána Ježiša a Náš Krst
Vo sviatok Ježišovho krstu nanovo objavujeme náš krst. Tak ako Ježiš je milovaným Synom Otca, aj my, znovuzrodení z vody a Ducha Svätého, si uvedomujeme, že sme milovanými deťmi - Otec nás miluje všetkých! - sme predmetom Božieho zaľúbenia, bratmi mnohých iných bratov, tými, ktorým bolo zverené veľké poslanie dosvedčovať a ohlasovať všetkým ľuďom nekonečnú Otcovu lásku.
Tento sviatok Ježišovho krstu nás vedie k pripomenutiu si nášho krstu. V krste prišiel Duch Svätý, aby zostal v nás. Preto je dôležité poznať dátum svojho krstu. Pápež Benedikt XVI. povedal: „Večný život sa začína vo chvíli krstu, vtedy nám Boh otvára nebo.“ Mali by sme si dnes spomenúť na svoj krst, keď sa pre nás nebo otvorilo a z neba zaznel hlas pre každého z nás osobitne: „Toto je môj milovaný syn/dcéra“. Mali by sme dnes prosiť Ježiša, aby ostal so mnou v mojom hriechu, v slabosti, keď ju viem uznať.
Život Kresťana Inšpirovaný Ježišovým Krstom
Vo svojej misijnej činnosti je kresťanská komunita povolaná vychádzať v ústrety ostatným vždy ponúkaním, a nie nanucovaním, vydávajúc svedectvo a zdieľajúc konkrétny život ľudí. Pán sa nám zjavil aj vtedy, keď nám svetlom Ducha Svätého dal vidieť, že je po našom boku na ceste života. Potom nás podobne ako Ján požiadal, aby sme o ňom vydali svedectvo. Naša úloha sa veľmi nelíši od úlohy Krstiteľa: „Koľkokrát by sa dali povedať (...) tie slová svätého evanjelia: Uprostred vás je ten, ktorého nepoznáte: Ježiš Kristus (Jn 1, 26). Bez okázalosti, s nadprirodzenou prirodzenosťou sa Kristus sprítomňuje vo vašom živote a vo vašich slovách, aby pritiahol k viere a láske tých, ktorí o Viere a Láske nevedia nič alebo len veľmi málo.“
Ján svedčil o Ježišovi; bol to apoštolát od človeka k človeku, ktorý pripravil myseľ jeho poslucháčov na Božie volanie. Krstiteľovo slovo zariadilo prvé dve povolania apoštolov. Neskôr Ondrej a Ján privedú ďalších. Kresťanský apoštolát je služba, šírenie dobra, priateľstvo; úprimný záujem o druhých, ktorý je podložený láskou a vedie nás k odovzdávaniu toho, čo napĺňa náš život radosťou. Laici sú osobitným spôsobom povolaní k „slobodnému a zodpovednému pôsobeniu v rámci svetských štruktúr a prinášajú tam kvas kresťanského posolstva.“ Panoráma je obrovská.
Môžeme zveriť pod materinskú ochranu Panny Márie tých ľudí, ktorí sú nám najbližší; prosíme ju, aby nám dala milosť potrebnú na oživenie našej horlivosti rozsievať Božie slovo prostredníctvom nášho priateľstva. Nech nám presvätá Panna Mária pomáha stále hlbšie chápať dar krstu a dôsledne sa podľa toho správať v každodenných situáciách.