Sviatosť krstu je prvou a najpotrebnejšou zo sviatostí, ktorá predstavuje vstupnú bránu ku všetkým ostatným sviatostiam. Skrze krst sa človek oslobodí od dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov, získa adoptívne Božie synovstvo, narodí sa pre nový život v Kristovi, je naplnený posväcujúcou milosťou a začleňuje sa do Cirkvi.
Význam a účinky sviatosti krstu
Samotný Pán Ježiš hovorí o nevyhnutnosti krstu pre spásu: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,5), a tiež: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,16). Po svojom zmŕtvychvstaní dal jasný príkaz svojim apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19).
Skrze krst je človek, poznačený prvotným hriechom Adama (dedičným hriechom), vyslobodený z otroctva hriechu. Získava adoptívne Božie synovstvo, rodí sa pre nový život v Kristovi, je naplnený posväcujúcou milosťou a začleňuje sa do Cirkvi.
Podľa Kódexu kanonického práva (KKP) je prijať krst schopný každý človek, jedine ten, ktorý ešte nie je pokrstený (kán. 864). Aby dospelý mohol byť pokrstený, musí prejaviť vôľu prijať krst a byť na to dostatočne pripravený (KKP kán. 865 §1).
Cirkev už od svojho počiatku krstila aj malé deti, pretože aj ony potrebujú vyslobodenie z dedičného hriechu a znovuzrodenie v krste. K tomu je potrebné, aby aspoň jeden z rodičov alebo ten, kto ich zákonne zastupuje, súhlasil s krstom a aby existovala opodstatnená nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckom náboženstve. Ak takáto nádej úplne chýba, krst sa má odložiť (KKP kán. 868 §1).
Ovocie krstu
Ovocie krstu, čiže krstná milosť, je bohatá skutočnosť. Obsahuje odpustenie dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov, narodenie pre nový život, ktorým sa človek stáva Otcovým adoptívnym synom, Kristovým údom a chrámom Ducha Svätého. Pokrstený je tým včlenený do Cirkvi, Kristovho tela, a dostáva účasť na Kristovom kňazstve.
Krst vtláča do duše nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý určuje pokrsteného na kresťanský náboženský kult. Tento znak znamená, že pokrstený patrí Kristovi. Krst, udelený raz navždy, nemožno opakovať. Nijaký hriech nemôže tento znak zotrieť, hoci hriech zabraňuje krstu prinášať ovocie spásy. Podstatou je zasvätenie, ktoré vteľuje veriaceho do Krista a Cirkvi, a disponuje ho prijať milosť.
Príprava a priebeh krstu
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) podrobne opisuje obrad vysluhovania sviatosti krstu (1234-1243). Samotný krst sa udeľuje trojnásobným liatím vody na hlavu kandidáta alebo trojitým ponorením kandidáta do vody, čo je sprevádzané slovami: „M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Používa sa krstná voda posvätená počas obradu krstu alebo na Veľkonočnej vigílii.
Samotný krst predchádza označenie znakom kríža na čelo kandidáta a pomazanie olejom, hlásanie Božieho slova. Následne sa kandidát (v prípade dieťaťa jeho rodičia a krstní rodičia) zrieka satana a všetkých jeho pokušení a vyznáva vieru.
Ak po krste hneď nenadväzuje birmovanie, novopokrsteného pomažú biskupom posvätenou krizmou, čo znamená dar Ducha Svätého. Následné odovzdanie bieleho rúcha symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista. Svieca zapálená od veľkonočnej sviece symbolizuje svetlo Krista, ktoré osvecuje novopokrsteného.
Ak je krstený dospelý, hneď po krste nasleduje birmovanie. Zároveň novopokrstený má plnú účasť na svätej omši a prijíma Eucharistiu.
Krst detí a dospelých
V prípade dieťaťa o sviatosť krstu môžu požiadať rodičia dieťaťa (aspoň jeden rodič) na farskom úrade počas úradných hodín, zvyčajne jeden mesiac pred plánovaným dátumom krstu. Dospelá osoba môže požiadať o sviatosť krstu na farskom úrade v úradných hodinách.
Pred krstom rodičia a krstní rodičia musia absolvovať katechézu. Krstí sa vo farskom kostole, často v soboty dopoludnia alebo po dohode aj v inom čase.
Krst l Boží príbeh
Krstní rodičia a ich úloha
Krstným rodičom môže byť len pokrstený a pobirmovaný katolík, ktorý praktizuje svoju vieru a žije kresťanským životom. Ak krstný rodič žije v manželskom zväzku, je potrebné, aby mal cirkevný sobáš.
Pokrstený má možnosť mať krstného rodiča, ktorý mu pomáha viesť kresťanský život primeraný krstu (KKP kán. 872). Úlohu krstného rodiča môže prijať ten, kto dovŕšil šestnásty rok života, je pokrstený, pobirmovaný katolík, už prijal najsvätejšiu Eucharistiu a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať (KKP kán. 874).
Riadni a mimoriadni vysluhovatelia krstu
V rímskokatolíckej cirkvi riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup, kňaz a diakon. V prípade nevyhnutnosti však môže krstiť každý, kto má potrebný úmysel a použije trojičnú krstnú formulu. Potrebný úmysel spočíva v tom, že chce robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí.
Krst krvi a nádej na spásu
Tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom - toto nazýva Cirkev ako krst krvi. Cirkev nepozná nijaký iný prostriedok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst.
Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli bez krstu, Cirkev ich môže iba zveriť Božiemu milosrdenstvu. Veľké milosrdenstvo Boha a Ježišova nežnosť k deťom dovoľujú dúfať, že jestvuje cesta spásy pre deti, ktoré zomreli bez krstu.
Krst ako základ kresťanského života a spoločenstva
Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu (vitae spiritualis ianua), ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Uvádzanie do kresťanského života sa uskutočňuje tromi sviatosťami, ktoré tvoria jeden celok: krstom, ktorý je začiatkom nového života, birmovaním, ktoré tento život posilňuje, a Eucharistiou, ktorá živí učeníka Kristovým telom a krvou, aby ho premieňala v Krista.
Krst je základom spoločenstva všetkých kresťanov, aj tých, ktorí ešte nie sú v plnom spoločenstve s Katolíckou cirkvou. „Veď tí, čo veria v Krista a riadne prijali krst, sú v istom, hoci nedokonalom spoločenstve s Katolíckou cirkvou.“
Príbeh cisára Juliána Apostata a sila krstu
Cisár Julián Apostata, ktorý sa pokúsil vrátiť k pohanstvu, sa nechal vykúpať v krvi obetovaného býka, aby sa zbavil pečate krstu. Podľa tradície mu to však nepomohlo, pretože vo svojom vnútri zostal kresťanom. Tento príbeh ilustruje silu krstu, ktorý zanecháva v duši nezmazateľný znak a je tajomstvom s vlastnou mocou.
Krstné obmytie má svoj počiatok v Ježišovom krste v Jordáne a svoje zavŕšenie v Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní. Odvtedy krst nie je iba symbolickým obmytím, ale má moc tajomne uskutočňovať to, čo naznačuje. Táto moc sa netýka iba odpustenia hriechov. Krstom sa človek stáva Božím spolupracovníkom, vyzbrojeným mocou Ducha Svätého na budovanie Božieho kráľovstva.
Nezmazateľný znak ako identita kresťana
Krst vtláča kresťanovi nezmazateľný duchovný znak (charakter), ktorý znamená, že patrí Kristovi. Tento znak, nazývaný aj pečaťou, sa nedá odstrániť a krst nemožno zmyť. Aj keď katolík odpadne od viery, pred Bohom zostane navždy poznačený ako katolík. Na večnosti bude tento znak viditeľný - neverným na zahanbenie, spravodlivým na slávu.
Tí, ktorí tento znak nepoškvrnili hriechom a Bohu verne slúžili, dostanú za odmenu kráľovstvo nebeské. Je dôležité uvedomiť si to a konať podľa toho svoje povinnosti, ako aj modliť sa za tých, ktorí tento znak poškvrňujú alebo ho vôbec nemajú.
tags: #krst #nezmazatelny #znak