Krst je prvou a najpotrebnejšou sviatosťou, ktorou sa človek oslobodzuje od hriechov, stáva sa Božím dieťaťom a členom Kristovej Cirkvi. Je to základná sviatosť, ktorú prijímame, aby sme boli oslobodení od ťarchy dedičného hriechu, stali sme sa Božími deťmi a členmi Cirkvi.
Pôvod a symbolika krstu
Slovo „krst“ je v slovenčine etymologicky príbuzné so slovom „Kristus“. Pôvodina slova Kristus v jazyku Novej zmluvy, kde má aj korene, je z gréckeho Χριστός - pomazaný. Pôvodné slovo pre „krst“ v gréčtine je βαπτίζω - ponoriť. Krst (starogr. βάπτισμα číta sa baptisma alebo vaptizma) v preklade znamená ponorenie do vody. V dobách počiatku kresťanstva sa vykonával doslova ponorením do vody.
Biblické predobrazy a naplnenie v Kristovi
Ak je pramenitá voda symbolom života, morská voda je symbolom smrti. Preto mohla byť predobrazom tajomstva kríža. Podľa tejto symboliky krst znamená spoločenstvo s Kristovou smrťou. A napokon predobrazom krstu je prechod cez Jordán; ním Boží ľud dostáva do daru krajinu prisľúbenú Abrahámovmu potomstvu, ktorá je obrazom večného života. Prisľúbenie tohto blaženého dedičstva sa spĺňa v novej zmluve.
Všetky predobrazy Starej zmluvy sa spĺňajú v Ježišovi Kristovi. Náš Pán sa dobrovoľne podrobil krstu svätého Jána, ktorý bol určený hriešnikom, aby splnil „všetko, čo je spravodlivé“ (Mt 3, 15). Toto Ježišovo konanie je viditeľným prejavom toho, že „sa zriekol seba samého“ (Flp 2, 7).
Kristus vo svojej Veľkej noci otvoril všetkým ľuďom pramene krstu. Odvtedy sa ľudia môžu narodiť „z vody a z Ducha“ (Jn 3, 5), aby mohli vojsť do Božieho kráľovstva. „Pozri, kde si pokrstený, odkiaľ je krst, ak nie je z Kristovho kríža, z Kristovej smrti. Celé tajomstvo je v tom, že trpel za teba.
Krst ako sviatosť viery
Odo dňa Turíc Cirkev slávila a vysluhovala svätý krst. A skutočne svätý Peter vyhlasuje zástupu vzrušenému jeho kázaním: „Robte pokánie a nech sa každý z vás dá pokrstiť v mene Ježiša Krista na odpustenie svojich hriechov a dostanete dar Svätého Ducha“ (Sk 2, 38). Krst sa vždy javí ako spojený s vierou: „Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom,“ hovorí svätý Pavol strážcovi väzenia vo Filipách. A rozprávanie pokračuje: „... a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci“ (Sk 16, 31. 33). „Neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení?
Krst je sviatosťou iniciácie. Je to prvá sviatosť, bez ktorej nemožno prijať iné sviatosti. Krst je schopný prijať každý dosiaľ nepokrstený človek. „Krstom je človek oslobodený od hriechu, znovuzrodený do nového života, oblečený do Krista a začlenený do Cirkvi.“ Táto sviatosť zmýva dedičný hriech i všetky osobné hriechy (a odpúšťa tresty za ne), dáva mu Božiu milosť, udeľuje teologálne čnosti a dary Ducha Svätého. Bez krstu nikto nevojde do Božieho kráľovstva až na špecifické aspekty: túžba po krste, obetovanie svojho života na znak viery.
Význam krstu
Príprava a priebeh krstu v Katolíckej cirkvi
Stať sa kresťanom sa už od čias apoštolov uskutočňuje postupným napredovaním a uvádzaním do kresťanského života, ktoré pozostávajú z viacerých etáp. Túto cestu možno prejsť rýchlo alebo pomaly. Vždy však obsahuje niektoré základné prvky: ohlasovanie slova, prijatie evanjelia, ktoré vedie k obráteniu, vyznanie viery, krst, vyliatie Ducha Svätého a pristúpenie k eucharistickému prijímaniu.
Podmienky pre krstencov
Prijímateľom krstu je nepokrstený človek. Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili.
Aby mohlo byť dieťa pokrstené, vyžaduje sa:
- súhlas rodičov, aspoň jeden z nich, alebo zákonného zástupcu;
- aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod.
Ak o krst dieťaťa žiadajú rodičia žijúci v civilnom zväzku alebo v konkubináte, pričom nejestvujú žiadne kánonické prekážky k uzatvoreniu sviatostného manželstva, od rodičov sa vyžaduje písomné osvedčenie, že sa zaväzujú vychovávať dieťa v katolíckej viere; podobné písomné osvedčenie sa vyžaduje aj od krstných rodičov, že sa zaväzujú urobiť všetko pre to, aby dieťa bolo vychovávané katolícky.
Človek, ktorý už užíva rozum, musí pred prijatím sviatosti krstu absolvovať náležitú prípravu o základoch viery. Počas tejto prípravy sa označuje pojmom „Katechumen“.
Krstní rodičia
Podmienkou vyslúženia sviatosti krstu je prítomnosť krstného rodiča (v našej oblasti je zvykom mať dvoch krstných rodičov, nie je to však podmienka). Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je priniesť dieťa spolu s rodičmi na krst a usilovať sa, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia.
Môže byť iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka. Podľa Kódexu kánonického práva musí krstný rodič spĺňať:
- aby dovŕšil šestnásty rok života;
- aby bol katolík, ktorý už prijal sviatosť birmovania a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
- aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom;
- aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
Krstný rodič musí mať absolvovaný krst, prvé sväté prijímanie, aj birmovku. Zároveň nesmie byť na neho uvalený žiaden cirkevný trest (exkomunikácia, interdikt) a nesmie viesť verejne hriešny život (napr. konkubinát a pod.).
Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu. Zvlášť v prípade nedostatkov v oblasti viery a náboženskej praxe rodičov dieťaťa treba dbať na to, aby krstní rodičia boli ľuďmi živej viery.
Vysluhovanie krstu
Riadnym vysluhovateľom krstu je diakon, kňaz, alebo biskup. Mimoriadnym vysluhovateľom je každý človek, ktorý má úmysel krstiť. Taký však môže krstiť iba v prípade nebezpečenstva smrti.
Krst sa má spravidla sláviť v nedeľu (deň Pánov, deň Kristovho zmŕtvychvstania), a keď je to možné, pri sv. omši, na ktorej sa zúčastňuje farské spoločenstvo, do ktorého novopokrstený bude patriť. Krst je možné vysluhovať v rámci sv. omše, alebo pri samostatnom obrade, mimo omše. Dieťa má byť pokrstené vo farskom kostole kánonického pobytu rodičov; spravidla je to vo farnosti, v ktorej rodičia skutočne bývajú.
Matériou krstu je svätená voda. Tá sa svätí buď priamo pred obradom krstu, alebo je posvätená pri inej príležitosti (napr. pri Liturgii krstu na Veľkonočnú vigíliu). Forma udelenia krstu znie: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Voda sa na trikrát leje na hlavu krstenca alebo sa krstenec trikrát ponorí do krstného prameňa, teda sa takto deje vždy po vyrieknutí mien Svätej Trojice: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca (nasleduje 1. poliatie/ponorenie ) i Syna (2. poliatie/ponorenie) i Ducha Svätého (3.poliatie/ponorenie).“
K sprievodným obradom patrí zrieknutie sa zlého ducha, vyznanie viery, prijatie tzv. svetla Kristovho a symbol Bieleho rúcha (tzv. krstná košieľka).
Špeciálne prípady krstu
Krst v prípade nebezpečenstva smrti
V prípade hroziacej smrti môže krstiť prakticky ktokoľvek (aj neveriaci), musí však v sebe vzbudiť vnútorný úmysel udeliť sviatosť krstu. Jedine sám seba nemôže človek pokrstiť. Forma krstu zostáva rovnaká ako v prípade riadneho krstu. Ako matéria sa použije akákoľvek voda (z prameňa, z rieky, z mláky), ak nie je prístup k svätenej vode. Dôležité je tiež trojité liatie na hlavu krstenca a vyrieknutie správnej trojičnej formulky "(Meno krsteného), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého". Odporúča sa pred udelením sviatosti krstu, aby mimoriadny vysluhovateľ recitoval vyznanie viery.
Krst krvi
V prípade mučenia a smrti kvôli viere v Krista, Cirkev garantuje, že v hodine smrti „sám Kristus zostúpi k človeku a udelí mu krst“. Krstom krvi sú teda „pokrstení“ všetci mučeníci, ktorí zomreli ako nepokrstení, za pevnú vieru v Ježiša Krista. Keďže ovocie sviatosti krstu je odpustenie všetkých hriechov, a aj dočasných trestov za hriechy, Cirkev verí, že človek umučený za vieru v Krista, vstúpi priamo do nebeského kráľovstva.
Krst túžby
Katechumen, ktorý čaká na prijatie sviatosti krstu, ale náhle zomrie, pričom sa snažil žiť život v zhode s evanjeliom, je duchovne pokrstený v okamihu smrti. Krst túžby je založený na nedokonanom úprimnom prianí veriaceho dať sa pokrstiť. V prípade nenarodených detí je založený na viere ich rodičov.
Podmienečný krst
V niektorých prípadoch, keď nie je možné doložiť hodnoverné svedectvo o krste, alebo krst nastal nesprávnou formou (napr. kropením vody a nie liatím), alebo v prípadoch, kedy nie je isté, či je človek pokrstený, môže mu byť udelený tzv. podmienečný krst. Ten sa udeľuje s použitím inej formy: „M (meno), ak nie si pokrstený, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Krstencovi sa odporúča pred prijatím podmienečného krstu vykonať podmienečnú sv. spoveď.
Rozdiely v praxi krstu
Vývoj praxe krstu
V dobách počiatku kresťanstva sa vykonával doslova ponorením do vody, neskôr sa v niektorých cirkvách (napr. v rímskokatolíckej) zmenil na pokropenie alebo poliatie vodou. Dôvod zmeny bol tiež v tom, že pôvodne sa krstili prevažne dospelí ľudia. Keď sa začali hojnejšie krstiť aj malé deti (novorodenci), začalo sa ustupovať od nevyhnutnosti ponorenia a zaviedla sa možnosť krstiť poliatím, prípadne iba pokropením vodou. Východné cirkvi si v prevažnej miere ponechali pôvodnú prax krstu ponorením, a to aj pri malých deťoch. Zároveň si ponechali pôvodnú prax udeľovania všetkých troch iniciačných sviatostí spolu - teda krstu, myropomazania (birmovania) a eucharistie.
V minulosti sa okrem toho krstilo prevažne na veľké sviatky, v byzantskom obrade to bolo najmä na Paschu (Veľkú noc), niekedy tiež na Bohozjavenie a Zostúpenie Svätého Ducha, o čom svedčí aj hymnus Ktorí ste v Krista pokrstení, ktorý sa na božskej liturgii spieva namiesto Trisagionu. Najčastejšie sa krstilo na Veľkú sobotu večer počas večierne s liturgiou sv. Bazila Veľkého, konkrétne počas čítania 15 starozákonných čítaní. Krstilo sa mimo chrámu, v baptistériu. Čítania a bohoslužobné texty tejto bohoslužby poukazujú na teologické spojenie krstu a Paschy, ktoré je vo východných cirkvách veľmi silné.
Krst detí a dospelých
V niektorých kresťanských cirkvách je pravidlom, že sa krstia iba dospelí. Rozdiel je aj v názore, či sa deti krstili v časoch apoštolov alebo nie. Za krst detí hovorí prax katolíckej, pravoslávnej, starokatolíckej, anglikánskej a niektorých protestantských cirkví (napr. luteránskych). Tiež to dokazuje stať zo Skutkov svätých apoštolov 16, 33: V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci (aj deti).
Na Východe sa viera nevníma tak striktne racionalisticky, ale skôr ako život v Kristovi a podľa Krista, účasť na živote Cirkvi ako Kristovho tela, ak teda rodičia žijú v Cirkvi (v Kristovi), prirodzene vierou žije celá rodina a celá rodina má účasť na živote v Kristovi, preto je krst detí vnímaný ako prirodzená záležitosť.
Podľa tých, ktorí odmietajú krst detí (napr. baptisti a iné evanjelikálne a letničné cirkvi), mal byť človek najskôr rozhodnutý ísť za Kristom, nasledovať jeho učenie a prijať odpustenie hriechov, až potom mohol byť pokrstený. (Marek 16, 16: „Ten, kto uverí a pokrstí sa, bude spasený; a kto neuverí, bude odsúdený.“) Krst bol súčasne verejným vyznaním vnútorného presvedčenia a viery v Krista. V počiatkoch to bolo často vyznaním, ktoré znamenalo podpísanie si ortieľu smrti - kresťanstvo bolo úradmi prenasledované a jeho prívrženci zabíjaní.
Niektoré cirkvi so sviatosťou krstu v podobe katolíckej cirkvi nesúhlasia. A to hlavne preto, lebo biblické texty vyučujú, že z hriechu bol človek očistený skrze obeť Ježiša Krista jeho krvou. Krst je krokom viery, kedy človek zanecháva svoj starý život a odovzdáva sa kresťanskej viere. Tieto cirkvi tvrdia, že ak by bolo možné očistiť človeka od hriechu krstom, potom obeť Ježiša Krista bola zbytočná, pretože krst poznali už v židovskej kultúre pred ukrižovaním Ježiša Krista. Tieto cirkve zároveň sa odvolávajú na vyššie zmienený biblický verš o rozhodnutí eunucha pokrstiť sa (Sk.ap. 8, 36 - 38). Do cirkvi by mal človek vstúpiť iba na základe slobodného rozhodnutia. Bez viery krst nemá význam, preto odmietli krstiť novorodencov. Katolícka cirkev sa zase odvoláva na biblický text Skutkov apoštolov 16,33: V tú nočnú hodinu ich vzal, vymyl im rany a hneď sa dal pokrstiť on i všetci jeho domáci. V učení cirkví, ktoré krstia deti, sa na základe tohto verša usúdilo, že slovné spojenie "i všetci jeho domáci" zahŕňa aj deti (novorodencov).
Význam krstu v kresťanskom živote
Krstom sa teda dieťa stáva Božím dieťaťom a dostáva záloh večného života. Sviatosťou krstu "človek sa skutočne privteľuje k ukrižovanému a oslávenému Kristovi a preporodzuje sa k účasti na Božom živote (Unitatis redintegratio 22). V krste sa prejavuje tento nový život. Pramenitá voda je symbolom života. Aká krásna bude za chvíľku duša tohto dieťaťa, keď v nej zažiari svetlo posväcujúcej milosti, keď Duch Svätý vtlačí do nej nezmazateľný znak Božieho dieťaťa. Krst však aj zaväzuje.
Sviatosť krstu pôsobí niečo podobné, ako keď si rodina adoptuje dieťatko. Rodina sa podrobí právnemu procesu, aby sa zmenilo priezvisko dieťaťa na priezvisko tej rodiny. Toto dieťa má potom právo na všetko, čo má rodina. Adoptované dieťa je v odlišnom postavení ako cudzie dieťa - byť adoptovaný znamená stať sa členom rodiny. Ak sa dieťa narodilo v prirodzenej rodine vďaka nádhernému daru rodičovstva, matka a otec si ich poznajú, je to prirodzené. Sme adoptovanými deťmi nebeského Otca. Sme deťmi jeho srdca.
Krst je sviatosťou viery. Viera si však vyžaduje spoločenstvo veriacich. Jednotliví veriaci môžu veriť iba vo viere Cirkvi. Teda krst nie je súkromná záležitosť. U všetkých pokrstených má viera po krste rásť. Preto si aj obnovujeme krstné sľuby (Veľkonočná vigília, 1. sv. prijímanie, výročie krstu). Aby sa krstná milosť mohla rozvíjať, je dôležitá pomoc rodičov. Je dôležité, aby rodičia boli naozaj praktizujúcimi veriacimi. Oni majú odovzdávať vieru. Cirkev upozorňuje rodičov, že ak túžia po krste pre svoje dieťa, majú veľký záväzok vychovať ho vo viere. Musia dať dieťaťu možnosť spoznať a zakúsiť Boží život.
"Veriaci, začlenení krstom do Cirkvi, sú na základe krstného charakteru povolaní uctievať Boha v kresťanskom náboženstve a, preporodení v Božie deti, sú povinní vyznávať pred ľuďmi vieru, ktorú dostali od Boha prostredníctvom Cirkvi."