Sviatosť krstu je pre mnohé rodiny významnou udalosťou, ktorá otvára dvere k duchovnému životu a začleňuje dieťa do cirkevného spoločenstva. Pre niekoho je to prirodzená súčasť života, pre iného zásadné rozhodnutie, zatiaľ čo iní nad jeho významom váhajú. Na internete sa často objavujú živé diskusie, ktoré odhaľujú rôznorodosť pohľadov, niekedy sprevádzané náboženskou nevedomosťou alebo odcudzenosťou od cirkevného spoločenstva. Mnohým uniká podstata krstu, považujú ho za akýsi talizman, magický úkon, rodinnú tradíciu alebo folklór. Cieľom tohto príspevku je priblížiť priebeh krstu, jeho hlboký význam, podmienky a rôzne názory rodičov.
Priebeh sviatosti krstu v Katolíckej cirkvi
Samotná sviatosť krstu sa môže vysluhovať počas svätej omše alebo mimo nej. Ak prebieha krst počas omše, mamička môže v prípade potreby zájsť do sakristie dieťa prebaliť či nakojiť.
Úvodné obrady
Obrad krstu začína privítaním rodiny kňazom:
- Kňaz: „V mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“
- Kňaz sa prihovorí rodičom: „Milí rodičia, žiadate krst pre svoje dieťa. Tým beriete na seba povinnosť vychovávať ho vo viere, aby potom zachovávalo Božie prikázania a milovalo Pána Boha a svojho blížneho, ako nás o tom poučil Kristus.“
- K krstným rodičom: „A vy, krstní rodičia, máte pomáhať rodičom plniť túto povinnosť.“
Následne kňaz povie: „(Meno dieťaťa), svätá matka Cirkev Ťa prijíma s veľkou radosťou.“ Potom poznačí dieťa znakom kríža na čele a vyzve rodičov, prípadne aj krstných rodičov, aby aj oni poznačili dieťa znakom kríža.
Bohoslužba slova a svätenie vody
Nasleduje Bohoslužba slova a prosby. Zväčša sa číta úryvok o tom, ako bol Ježiš pokrstený v Jordáne od Jána Krstiteľa. Kňaz povie: „Nech ťa posilňuje sila Krista, nášho spasiteľa.“
Potom nasleduje svätenie vody. Kňaz hovorí: „Požehnaj Bože, túto vodu, ktorou pokrstíme služobníka/služobnicu (meno). Veď si ho/ju vo viere povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal(a) život večný.“
Vo veľkonočnej dobe, ak má kňaz krstnú vodu posvätenú pri Veľkonočnej vigílii, vynecháva sa formula posvätenia vody a namiesto nej sa povie nasledujúca modlitba: „Bože, daj, aby sa z tejto posvätenej vody duchovne znovuzrodil(a) tvoj služobník M. (tvoja služobnica M.). Veď si ho (ju) vo viere Cirkvi povolal k prameňu znovuzrodenia, aby mal (a) život večný.“
Vyznanie viery a samotný krst
Kňaz sa prihovorí rodičom a krstným rodičom týmito slovami: „Milí rodičia a krstní rodičia, priniesli ste toto dieťa na krst. Dobrý Pán Boh mu dá v tejto sviatosti nový život. Dieťa sa znovuzrodí z vody a z Ducha Svätého. Usilujte sa vychovávať toto dieťa tak, aby sa v ňom božský život stále zveľaďoval. Chráňte ho pred hriechom, lebo hriech ohrozuje boží život v človekovi. Ak ste teda v duchu viery ochotní vziať na seba túto úlohu, pripomeňte si, že aj vy sami ste boli pokrstení. Zrieknite sa hriechu a vyznajte vieru v Ježiša Krista, ako v neho verí Cirkev. V tejto viere sa udeľuje deťom krst.“
Kňaz sa opýta:
- Kňaz: „Zriekate sa zlého ducha?“
- Rodičia a krstní rodičia: „Zriekam.“
- Kňaz: „Aj všetkých jeho skutkov? Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi.“
Kňaz vyzve rodinu, aby pristúpila ku krstiteľnici. „My všetci sme teraz s vami vyznali vieru Cirkvi. Chcete teda, aby M. (meno dieťaťa) bol(a) pokrstený(á)?“ Keď sa krst udeľuje liatím vody, dieťa má držať matka alebo otec. Kde je však zvykom, že dieťa drží krstná matka alebo krstný otec, môže sa tento zvyk ponechať.
Kňaz hovorí: „Všemohúci Boh, Otec nášho Pána Ježiša Krista, oslobodil ťa od hriechu, znovuzrodil ťa z vody a z Ducha Svätého a začlenil ťa medzi svoj ľud.“
Odev a svetlo Krista
Kňaz položí na dieťa biele rúcho. Iná farba sa nepripúšťa. Odporúča sa, aby si každá rodina zabezpečila krstnú košieľku. Kňaz povie: „(Meno dieťaťa), stal(a) si sa novým stvorením a obliekol(obliekla) si sa v Krista. Toto biele rúcho nech Ti je znakom tejto hodnosti.“
Potom kňaz povie: „Milí rodičia a krstná matka (krstný otec, krstní rodičia), vám sa zveruje toto svetlo. Dbajte o to, aby vaše dieťa kráčalo vždy vo svetle Kristovom ako dieťa svetla a vytrvalo vo viere až do konca.“
Nasleduje Modlitba Pána (Otče náš).
Kňaz záverečne požehná rodinu: „Nech vás žehná všemohúci Boh, otec i Syn i Duch Svätý.“ a „Iďte v mene Božom.“
Teologický význam a zmysel krstu
Krst je medzi sviatosťami prvou v poradí. Je to prvá sviatosť, pretože skrze krst nás Boh prijíma za svoje deti v Kristovi, ktorý nás vykúpil svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Bez tohto „začiatku života“, bez narodenia v Kristovi, nič nemôže nasledovať. Preto aj krst musí byť prvý, bez neho by ani ostatné sviatosti neboli platné.
Kto žiada krst?
Evanjeliá hovoria, že Kristus tesne predtým, ako vystúpil do neba, prikázal učeníkom, aby išli do celého sveta učiť ľudí a krstiť ich. Je to teda Boží Syn, kto žiada krst. Hoci Boh nie je viazaný svojimi sviatosťami, aby zachránil ľudí, dáva nám ich, aby sme prostredníctvom nich dosahovali spásu. Ak však človek spozná Krista a uverí v neho, nemôže krst odmietať, pretože odmieta Boha. Krstom hovoríme Bohu „áno“.
Krst ako záväzok
Byť pokrstený znamená pre kresťana aj istý záväzok. Krst zaväzuje človeka žiť tie milosti, ktoré prijal. Predovšetkým má žiť ako „nové stvorenie“, čiže žiť v milosti posväcujúcej, rozvíjať vzťah viery, nádeje a lásky voči trojjedinému Bohu. Rovnako aj žiť spoločenstvo s kresťanmi a pred svetom svedčiť svojím spôsobom života o Bohu a o jeho láske.
Len samotný fakt, že je človek pokrstený, mu nebo ešte nezabezpečí. Musí sa stávať tým, čo prijal. Ako vyjadril svätý Ignác Antiochijský v predvečer svojej mučeníckej smrti, že začína byť Kristovým učeníkom, hoci už dlhé roky ním bol. Mali by sme si uvedomovať, že hoci sme sa krstom stali Božími deťmi a Kristovými učeníkmi, každodenným životom sa nimi potrebujeme stávať.
Kto môže byť pokrstený a kedy?
Pokrstený môže byť každý človek, ktorý ešte nie je pokrstený. Pokiaľ ide o dospelého, vyžaduje sa, aby prejavil vôľu prijať krst, bol dostačujúco poučený o pravdách viery a kresťanských povinnostiach a aby sa aj katechumenálnou prípravou osvedčil v kresťanskom živote. Pred krstom by mal oľutovať svoje hriechy.
Pokiaľ ide o dieťa, je potrebné, aby aspoň jeden rodič alebo ten, kto zákonne zastupuje dieťa, súhlasil s krstom a aby bola nádej, že dieťa bude vychovávané vo viere. Katolícka cirkev zachováva tradíciu krstiť malé deti.
Symboly a znaky krstu
Krstné symboly a znaky najlepšie vysvetľuje samotný obrad krstu. Medzi kľúčové patria:
- Biele rúcho: Kňaz hovorí dieťaťu: „Stal si sa novým stvorením a obliekol si sa v Krista. Toto biele rúcho nech ti je znakom tejto hodnosti.“ Vďaka krstu sa podobáme Kristovi, priam sme si ho obliekli.
- Krstná svieca: Keď krstiteľ odovzdáva krstným rodičom sviecu zapálenú od veľkonočného paškála, ktorý symbolizuje Zmŕtvychvstalého, hovorí: „Prijmite svetlo Kristovo.“ Krstná svieca teda symbolizuje svetlo Kristovo, ktoré pokrstený prijíma, a zároveň on sám má byť tým svetlom v Kristovi pre tento svet.
- Olej: Pomazanie pri krste sa robí dvakrát a má iný význam.
- Olej katechumenov (pred krstom): Udeľuje sa po modlitbe exorcizmu. Pomazanie olejom katechumenov je pomoc v duchovnom zápase, aby sa človek dokázal vymaniť z pazúrov duchovného nepriateľa. V minulosti sa gladiátori pomazávali olejom, aby sa vedeli vyšmyknúť z rúk nepriateľa, čo naznačuje účel tohto pomazania.
- Krizma (po krste): Krstom človek prijíma trojitý úrad Krista - kňaza, proroka a kráľa. Tak ako v minulosti pomazávali kňazov, prorokov a kráľov, tak aj novopokrstený je pomazaný, lebo dostal účasť na tomto trojitom Kristovom úrade.
Z tohto trojitého úradu vyplýva, že novopokrstený sa stáva dieťaťom Boha Kráľa, dedičom Božieho kráľovstva, ktorý sa má snažiť kraľovať nad sebou. Je povolaný byť prorokom, čiže tým, kto svedčí životom o Bohu, a napokon má účasť na Kristovom kňazstve, ktoré vykonáva svojimi modlitbami a každodennými obetami.
Krstná milosť a jej duchovné aspekty
Krstná milosť zahŕňa oveľa viac než viditeľné úkony, predovšetkým to nadprirodzené a duchovné. Samotné viditeľné úkony už naznačujú, čo sa deje duchovne:
- V krste sa odpúšťa dedičný hriech a pokiaľ ide o človeka s osobnými hriechmi, odpúšťajú sa mu aj tie, ba dokonca aj tresty za hriechy.
- Krstom sa človek stáva „novým stvorením“. Trojjediný Boh dáva pokrstenému účasť na svojom živote prostredníctvom posväcujúcej milosti.
- Pokrstený sa stáva údom Kristovho tajomného tela, ktorým je Cirkev.
- Do duše pokrsteného sa vtláča nezmazateľný duchovný znak - Kristova pečať. Preto sa už nedá „odkrstiť“.
- Krst dáva účasť pokrstenému na Kristovom kňazstve a je základom spoločenstva všetkých kresťanov.
- Krst udeľuje pokrstenému teologálne, čiže božské čnosti - vieru, nádej a lásku a dary Ducha Svätého.
Existuje kňazstvo krstné alebo všeobecné, ktoré majú všetci pokrstení, a kňazstvo služobné alebo hierarchické, ktoré sa týka biskupov a kňazov. Krstom dostáva každý pokrstený účasť na Kristovom všeobecnom kňazstve, ktoré žije každý kresťan cez svoju modlitbu a každodenné obety. Katechizmus Katolíckej cirkvi píše o Kristovom umučení a kríži ako o prameni krstu, ktorý nás spája s tajomstvom Kristovej obetujúcej sa lásky na kríži.
Praktické aspekty a podmienky krstu
Aby dieťa mohlo prijať krst, musia byť splnené určité podmienky. Je potrebné sa prihlásiť na farskom úrade alebo u predstaviteľa cirkvi, v ktorej vierovyznaní má byť dieťa pokrstené.
Čo treba urobiť pred krstom dieťaťa?
Jednou z podmienok je absolvovanie krstných náuk rodičov a krstných rodičov, resp. pastorálnych rozhovorov. Absolvovanie náuky v inej farnosti je potrebné dokladovať potvrdením. Pri nahlásení krstu dieťaťa na farskom úrade sa vyplní krstný lístok, kde sa uvádzajú údaje o dieťati, rodičoch a krstných rodičoch.
Aké doklady je treba ku krstu?
Medzi potrebné doklady patria:
- Rodný list dieťaťa.
- Sobášny list rodičov (ak boli zosobášení mimo farnosti, kde žiadajú krst).
- Krstný list krstných rodičov.
Podmienky pre rodičov
Ak rodičia, či krstní rodičia nie sú sami pokrstení a cirkevne zosobášení, kňaz ich vedie k rozhodnutiu, aby pred krstom dieťaťa boli oni sami najprv pokrstení a ich civilný sobáš bol požehnaný, resp. aby sa ešte pred krstom zosobášili. Krst sa obvykle nevysluhuje, ak aspoň jeden z rodičov nebude pokrstený. Pri krste detí slobodných matiek sa vyžaduje u matky dieťaťa jej vlastný krst. V každom prípade, do 15 rokov dieťaťa je potrebný súhlas zákonného zástupcu.
Kto a za akých okolností môže pokrstiť človeka?
Riadnym vysluhovateľom krstu je biskup a kňaz, v latinskej cirkvi aj diakon. V prípade nevyhnutnosti (napríklad ohrozenie života dieťaťa) môže krstiť každý človek, dokonca aj ten, kto nie je pokrstený. Je to jediná sviatosť, ktorú môže platne udeliť prakticky ktokoľvek, čo Cirkev vidí ako dôsledok Božej vôle spasiť každého človeka a nevyhnutnej potreby krstu pre spásu.
Aby však bol krst platný, je potrebné použiť správnu matériu (voda, nie hocijaká tekutina), formu krstu (liatie alebo ponorenie do vody s vyslovením správnej krstnej formulky) a aj úmysel, ktorý sa zhoduje s Kristovým zámerom. Za normálnych okolností však krstia riadni vysluhovatelia, pretože krstom sa pokrstený zároveň prijíma do spoločenstva Cirkvi.
Ježišov krst | Biblické príbehy
Rola krstných rodičov a ich požiadavky
Voľba krstného otca alebo krstnej matky sa neriadi prvotne hľadiskami rodinnej alebo spoločenskej blízkosti. Krstní rodičia sú predstaviteľmi prítomnej Cirkvi a viditeľnými prostredníkmi vo vzťahu k spoločenstvu veriacich. Svojho zverenca zoznamujú so životom miestneho cirkevného spoločenstva, posilňujú ho slovom a príkladom vo viere a v nasledovaní Krista a ochotne mu pomáhajú vo vážnych životných rozhodnutiach. Rodičom tiež pomáhajú pri riešení zložitých otázok výchovy.
Požiadavky pre krstných rodičov v Katolíckej cirkvi
Krstnými rodičmi môžu byť osoby vo veku nad 16 rokov. Obrady krstu Katolíckej cirkvi udávajú tri vlastnosti, ktoré má mať krstný otec alebo krstná matka:
- Dostatočný vek a vyspelosť.
- Prijatie sviatostí krstu, birmovania a Eucharistie.
- Má byť katolík, ktorý nie je hatený právnymi prekážkami (napr. nezit v hriechu - cize napr. v konkubináte).
Krstná mama jednej z diskutujúcich mamičiek nemala birmovku a nebola zapisana ako krstná. Iní spomínajú, že sú zapísaní obaja krstní rodičia, ak splnaju podmienky. V prípade, že má dieťa len jedného krstného rodiča, aj tak sú v krstných papieroch kolonky pre dvoch. Pokrstený, ktorý patrí do inej kresťanskej cirkvi (evanjelici, reformovaní…) môže byť pri krste iba svedkom krstu, a to iba spolu s katolíckym krstným rodičom. Služba krstných rodičov je cirkevná a hlboko duchovná a za sľub, ktorý dali pri krste, nesú pred Bohom zodpovednosť.
Požiadavky v Evanjelickej cirkvi a.v.
V Evanjelickej cirkvi a.v. (ECAV) majú vlastné požiadavky na prijatie za krstných rodičov:
- Krstní rodičia majú byť zásadne evanjelici a. v.
- V prípade závažných dôvodov jeden z krstných rodičov môže byť členom inej kresťanskej cirkvi.
- Krstní rodičia ev. a. v. musia byť pokrstení a konfirmovaní a v prípade manželov - krstných rodičov aj cirkevne sobášení.
- Krstní rodičia z inej cirkvi musia byť pokrstení.
- Krstným rodičom nemôže byť ten, čo nemá pokrstené vlastné deti, alebo deti krstného rodiča ev. a. v. nasledujú vierovyznanie neevanjelického rodiča.
- Po vekovej stránke za krstných rodičov z ev. a. v. možno prijať člena po konfirmácii.
Ak rodina trvá na krstných rodičoch, ktorí nespĺňajú uvedené podmienky, navrhne kňaz rodine popri týchto krstných rodičoch ďalších spomedzi členov cirkevného zboru, ktorí prijmú túto úlohu menom cirkevného zboru.
Názory rodičov na krst detí a kresťanskú výchovu
Názory mamičiek na krst dieťaťa sa rôznia, od presvedčenia o jeho nevyhnutnosti až po jeho odmietanie. Pre niekoho je to nepodstatná, pre iného veľmi dôležitá vec v živote. Tu sú niektoré z nich:
Rodičia za krst a výchovu vo viere
- Vladimíra: „Keď sú rodičia veriaci a chcú k tomu viesť dieťa, tak pokrstiť ho a vychovávať vo viere by mali od narodenia.“
- Andrea: „Nekrstiť len pre srandu.. ja som malú pokrstila, obaja sme a nemienim hovoriť doma o Alahovi ani o Ramadáne, ale o Veľkej noci, keď sa za nás Ježiš obetoval a o Vianociach, keď sa narodil...“
- Adel: „Áno pokrstili sme. Keď bude ďalšie, aj to bude pokrstené. S manželom sme obaja veriaci, tak sme dali aj naše dieťa. Krstom sa človeku nijako neublíži, práve naopak. Keď je niekto ateista, tak nech si svoje dieťa nekrstí...“
Rodičia odkladajúci krst alebo s výhradami
- Anna: „Nie, ak bude veľká a bude sama chcieť, dá sa sama pokrstiť, krst je záväzok na celý život, takto bude mať ona svoju slobodnú voľbu.“
- Jarmila: „Starší syn 4 ročný ŽIAĽ pokrstený je. A mladšia dcéra 5 mesačná nie je a ani nebude. A vedieť pred tými 4 rokmi čo viem dnes, tak ani tomu staršiemu by som nič také nespravila.“
- Andrea: „My sme neboli zosobášení, dcéru nám pán farár pokrstil pod prísľubom, že sa neskôr zosobášime... No, prišiel jeden syn, druhý syn a stále sme neboli zosobášení, tak chlapcov sme ani nešli krstiť, až minulý rok sme sa rozhodli si usporiadať život aj papierovo :) zosobášili sme sa a zároveň pokrstili chlapcov, tak sme to cítili, že to má byť.“
- Denka: „Každý by dal rád svoje dieťa pokrstiť, no nie každý kňaz je aj ochotný, prvá otázka, ste zosobášení, ak nie dovidenia.“
Mnohí rodičia svoje deti pokrstiť nedajú, pretože chcú, aby sa sami v dospelosti rozhodli. Takýto názor však nie je správny, ak rodičia nechcú dať pokrstiť svoje dieťa s tým, nech sa samo rozhodne, keď bude dospelé. Kristus hovorí: „Nechajte deti prichádzať ku mne a nebráňte im, lebo takým patrí Božie kráľovstvo!“ (Lk 18,16). Práve cez krst prichádza duša dieťaťa do kontaktu s Božou milosťou a spásou. Tým, že rodičia nechcú dať pokrstiť svoje dieťa, ochudobňujú ho o túto milosť.
Niektorí rodičia nechcú dieťa „ovplyvňovať“ kresťanskou výchovou. Avšak každá výchova je svojím spôsobom ovplyvňovaním. Nevychovávať dieťa vo viere, nehovoriť mu o Bohu skôr vytvára predpoklad, že sa pre vieru ani nerozhodne. Človek sa ťažko rozhodne pre niečo, čo nepozná a nevytvoril si k tomu vzťah. Nevychovávať vo viere je teda ochudobňovanie človeka o možnosť rozhodnúť sa pre vieru.
Príprava na sviatosti a rodinná výchova
Skúsenosti rodín ukazujú, že hĺbka prežívania viery u detí je výrazne ovplyvnená vzorom rodičov. Rodina Tobiáša a Dávida intenzívne prežívala prípravu na Prvé sväté prijímanie. Deti častejšie chodili na svätú omšu, viac sa doma modlili a pripravovali sa aj v škole. Rodičia s nimi robili kvízy, spájali sa v spoločnej modlitbe rozšírenej o Desatoro a pravdy viery. Veronika, matka chlapcov, zdôrazňuje dôležitosť prístupu k hodnotnej literatúre a duchovných cvičení pre celú rodinu. Poukazuje na to, ako deti chápu, že Eucharistia je osoba, Pán Ježiš, a nie len „oblátka“.
Podobné skúsenosti má aj desaťročná Šarlotka. S rodinou sa deväť dní pred Prvým svätým prijímaním modlili novénu. Šarlotka vníma Eucharistiu ako „duchovnú posilu“ a pomoc v ťažkých situáciách. Jej rodičia oceňujú bohatú prípravu v saleziánskej farnosti, ktorá sa zameriava nielen na deti, ale aj na rodičov, a vedie k posilneniu spoločenstva a prehĺbeniu vedomostí o sviatostiach.
Skúsenosti katechétov
Katechéti sa zhodujú, že vnímanie Eucharistie a celkovo viery u detí sa líši podľa toho, či pochádzajú z praktizujúcich kresťanských rodín alebo nie. Animátorka Simona si všimla, že deti vedené k viere chápu súvislosti Prvého svätého prijímania, zatiaľ čo iné vnímali len „oblátku“. Katechétka Majka, pracujúca s deťmi so špeciálnymi potrebami, vysvetľuje Ježiša pomocou slov z evanjelia o ustanovení Eucharistie. Katechétka Ida zdôrazňuje, že vnímanie Eucharistie u detí súvisí s tým, do akej miery vidia živú vieru v rodine. Tiež ju povzbudzuje, keď príprava na sviatosti zasiahne aj zvyšok rodiny, napríklad vedie rodičov k spovedi po dlhých rokoch alebo k urovnaniu manželstva. Ida sumarizuje: „My ani tak nepotrebujeme evanjelizovať a katechizovať deti, ale ich rodičov,“ pretože katechéti nenahradia výchovu v rodine za pár hodín týždenne.
Krstné meno a jeho význam
Viacerí považujú za „cool“ dávať deťom rôzne, aj vymyslené mená. Pri krste by sa však malo vybrať meno, ktorého nositeľom bol už nejaký svätý. Nemalo by sa dávať meno, ktoré je cudzie kresťanskému zmýšľaniu. Daný svätý sa stáva krstným patrónom pokrsteného. Rodičia, ktorí vyberajú meno, by mali rozmýšľať nielen nad tým, nakoľko sa im dané meno páči, ale aj spoznať daného svätca.
Súvislosť krstu s inými sviatosťami a spásou
Uznávanie krstu medzi cirkvami
V roku 2001 bola podpísaná dohoda o vzájomnom uznávaní krstu medzi Evanjelickou cirkvou augsburského vyznania na Slovensku a Katolíckou cirkvou. Táto dohoda bola urobená preto, aby sa zaručila istota o platnom udeľovaní krstu, t.j., aby ho obidve cirkvi vysluhovali platným spôsobom. Krst v iných cirkvách, s ktorými Katolícka cirkev na Slovensku nepodpísala dohodu, môže byť tiež platný, pokiaľ bola zachovaná správna matéria, forma krstu a aj úmysel. Pokiaľ nie je rozumná pochybnosť o platnosti už udeleného krstu, krst sa nemá znova udeľovať podmienečne.
Môže byť človek spasený aj bez krstu?
V Katechizme sa píše, že „krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Boh zviazal spásu so sviatosťou krstu, ale on sám nie je viazaný svojimi sviatosťami“ (KKC 1257). Z uvedeného vyplýva, že spasený môže byť aj človek, ktorý nebol pokrstený. Boh je všemohúci, dokáže zachrániť aj bez krstu. Otázka je však na strane človeka, nakoľko naozaj nevedel, nemal tú možnosť alebo len jednoducho nechcel.
V tejto súvislosti je dobré spomenúť aj niektoré špeciálne situácie, keď človek síce neprijal sviatosť krstu, predsa však bol „pokrstený“. Ide o:
- Krst krvi: Tí, ktorí podstúpia mučenícku smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení skrze svoju smrť pre Krista.
- Krst túžby: Takisto tí, ktorí túžili po krste (napríklad katechumeni) a zomreli skôr, ako boli pokrstení, ich túžba prijať krst spojená s ľútosťou svojich hriechov im zabezpečuje spásu, akoby boli pokrstení.
Čo čaká ľudí, ktorí zomreli bez krstu?
To je otázka na Pána Boha. On vidí do hĺbky ľudského srdca, on najlepšie vie, do akej večnosti človek smeruje svojimi rozhodnutiami, ktoré robí počas svojho života. Pokiaľ ide o deti, ktoré zomreli nepokrstené, ide o ťažkú teologickú otázku. Na deti sa totiž nevzťahuje krst túžby, ten sa týka len ľudí, ktorí sú už schopní túžiť po krste. Hoci je malé dieťa nevinné, čiže nemá žiadne osobné hriechy, stále však platí, že je v stave dedičného hriechu, a ten sa zmýva krstom. Pre toto v minulosti vládlo presvedčenie, že tieto deti sa nemôžu dostať do neba. Uvedomujeme si však, že máme vieru a nádej v Božie milosrdenstvo a takisto myslíme na osobitnú lásku Krista voči deťom.