Krst je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou do života v Duchu, ako aj bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Spolu s birmovaním a Eucharistiou tvorí súčasť kresťanskej iniciácie.
Sviatosť Krstu
Slovo „krst“ je v slovenčine etymologicky príbuzné so slovom „Kristus“. Pôvodina slova Kristus v jazyku Novej zmluvy, kde má aj korene, je z gréckeho Χριστός - pomazaný. Pôvodné slovo pre „krst“ v gréčtine je βαπτίζω - ponoriť, pohrúžiť.
Význam a účinky Krstu
Svätý krst ako sviatosť znovuzrodenia je základom celého kresťanského života, vstupnou bránou, ktorá otvára prístup k ostatným sviatostiam. Krst, brána sviatostí, je nevyhnutný na spásu, skutočne alebo v túžbe, ktorým sa ľudia oslobodzujú od hriechov, preporodzujú sa na Božie deti a nezmazateľným znakom pripodobnení Kristovi sa včleňujú do Cirkvi. Krst je sviatosťou očisťujúceho a posväcujúceho znovuzrodenia v duchu a milosti Ježiša Krista. Právne je to sviatostný akt začlenenia človeka do Cirkvi, v ktorej spásonosný Ježišov život už našiel svoju neporušiteľnú, sviatostne telesnú prítomnosť vo svete ako nový a súčasne najpôvodnejší počiatok ľudstva, ktoré sa previnilo v Adamovi. Povahou krstu je nezmazateľne spečatené začlenenie do sviatostného stelesnenia spásy v mystickom tele Ježiša Krista, t.j. v Cirkvi predchnutej a posvätenej Ježišovým duchom. Na základe tejto skutočnosti nemôže byť krst opakovaný.
Pri tomto pojatí krstu je začlenenie do Cirkvi tiež prvým základným pôsobením krstu. Súčasne, za predpokladu dostatočnej dispozície, je krst prostriedkom pre získanie plnosti krstnej milosti. Táto spôsobuje obnovenie starého človeka vo vnútornom získaní Božej milosti a pripodobení sa k smrti a vzkrieseniu Ježiša Krista. Krstom a mocou Kristovho Ducha prítomného v Cirkvi a skrze Cirkev sa toto pripodobenie realizuje odpustením večných i časných trestov za hriechy. Krst dáva znovuzrodenie k novému životu v Ježišovi Kristovi, a preto bez krstu nemôže byť tento nový život sám o sebe prijatý.
Spôsob udeľovania Krstu
V dobách počiatku kresťanstva sa krst vykonával doslova ponorením do vody. Neskôr sa v niektorých cirkvách (napr. v rímskokatolíckej) zmenil na pokropenie alebo poliatie vodou. Dôvod zmeny bol tiež v tom, že pôvodne sa krstili prevažne dospelí ľudia. Keď sa začali hojnejšie krstiť aj malé deti (novorodenci), začalo sa ustupovať od nevyhnutnosti ponorenia a zaviedla sa možnosť krstiť poliatím, prípadne iba pokropením vodou.
Matériou krstu je svätená voda. Tá sa svätí buď priamo pred obradom krstu, alebo je posvätená pri inej príležitosti (napr. pri Liturgii krstu na Veľkonočnú vigíliu). Voda sa na trikrát leje na hlavu krstenca alebo sa krstenec trikrát ponorí do krstného prameňa. Forma udelenia krstu znie: „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Za tým bezprostredne nasleduje zvolanie: „Otvor náruč, Svätá Cirkev, a objím dieťa, ktoré vo vode znovuzrodil Svätý Duch Boží.“
Udelenie Krstu v Katolíckej Cirkvi
Riadnym vysluhovateľom krstu je diakon, kňaz alebo biskup. V prípade neprítomnosti alebo znemožnenia prítomnosti biskupa, kňaza, alebo diakona dovolene krst udeľuje katechéta alebo iný, koho na túto úlohu miestny ordinár určil. Prijímateľom krstu je nepokrstený človek.
Krst sa vysluhuje podľa poriadku, ktorý predpisujú Cirkvou schválené liturgické knihy. Spôsob slávenia krstu, ako aj jeho prípravy, určujú kánony 851-860 CIC, ide predovšetkým o riadnu prípravu krstenca, rodičov a krstných rodičov. Podľa kánona 856 CIC 1983 sa sviatosť krstu môže vysluhovať v ktorýkoľvek deň, predsa sa nástojčivo odporúča, aby sa sviatosť krstu vysluhoval v nedeľu. Krst je možné vysluhovať v rámci svätej omše, alebo pri samostatnom obrade, mimo omše. Podľa kánona 857 §2 sviatosť krstu sa má vysluhovať vo farskom kostole, ak ide o dospelého krstenca.
Krst detí
Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch života. Čo najskôr po narodení dieťaťa zájde aspoň jeden z rodičov k farárovi s rodným listom novorodenca, aby požiadal o sviatosť krstu pre dieťa a dohodol sa o povinnej príprave na prijatie sviatosti (Kán. 867). Podľa kánona 867 §1 CIC 1983 o udelenie sviatosti krstu pre maloleté dieťa žiadajú jedine rodičia dieťaťa. Bolo by vhodné, aby pokrstené dieťa bolo vychované v katolíckom náboženstve; ak táto nádej chýba, krst sa odloží (Kán. 868). Pre zápis sa vyžaduje rodný list dieťaťa a identifikačná karta (občiansky preukaz) jedného z rodičov. Ak má dieťa trvalý pobyt v inej farnosti, rodičia potrebujú licenciu ku krstu od miestneho farára.
Krstná náuka býva po dohode s kňazom buď v kostole, alebo na farskom úrade. Rodičia i krstní rodičia sa musia zúčastniť predkrstnej prípravy. Ak sú krstní rodičia z inej farnosti a nemôžu sa dostaviť na krstnú náuku, prinesú potvrdenie od miestneho kňaza o jej absolvovaní.
Sprievodné obrady krstu zahŕňajú zrieknutie sa zlého ducha, vyznanie viery, prijatie tzv. svetla Kristovho a symbol Bieleho rúcha (tzv. krstná košieľka).
Priebeh krstu dieťaťa:
- Kňaz po prežehnaní a pozdrave privíta rodičov a prítomných.
- Kňaz sa opýta rodičov, čo si žiadajú od Cirkvi pre svoje dieťa; rodičia odpovedia: „KRST“.
- Na otázku, aké meno dávajú svojmu dieťaťu, rodičia povedia meno dieťaťa.
- Na otázku, či sú si vedomí povinnosti vychovávať dieťa vo viere, rodičia povedia: „ÁNO“.
- Následne sa kňaz spýta krstných rodičov, či sú im ochotní v tom pomáhať; krstní rodičia odpovedia: „ÁNO“.
- Kňaz poznačí dieťa znakom kríža - urobí mu krížik na čele.
- Nasleduje hlásanie Božieho slova (napríklad úryvok o Jánovi Krstiteľovi). Kňaz v krátkom príhovore povzbudí prítomných k nasledovaniu Krista a k vedeniu dieťaťa ku Kristovi.
- Zrieknutie sa satana a exorcizmus - modlitba o oslobodenie dieťaťa od dedičného hriechu a ochranu pred pokúšaním Diabla. Kňaz posvätí vodu, ktorou bude dieťa pokrstené. Na tri otázky: „Zriekate sa zlého ducha…?“ odpovedia rodičia a krstní rodičia: „ZRIEKAM“.
- Kňaz naleje trikrát vodu na čelo dieťaťa, pričom hovorí: „Meno dieťaťa, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“.
- Po krste pomaže dieťa krizmou na čele.
- Odovzdá dieťaťu biele rúcho (krstnú košieľku).
- Odovzdá zažatú krstnú sviecu (zažne ju od veľkonočnej sviece - Paškála, ktorá je symbolom Zmŕtvychvstalého Krista).
- Nakoniec kňaz požehná matku dieťaťa (je vhodné, aby pri tom matka držala dieťa v náručí) a otca dieťaťa.
Krst dospelých
V prípade dospelého záujemcu o krst žiada o vyslúženie tejto sviatosti on sám. Príprava prebieha individuálnou formou, po dohode kňaza s katechumenom, a zvyčajne trvá jeden až dva roky. Počas tejto prípravy sa človek označuje pojmom „katechumen“. Dospelí pri krste zároveň prijímajú aj ďalšie tzv. iniciačné sviatosti - sviatosť birmovania a sväté prijímanie (Eucharistiu).
Ak sa nedohodne inak, krst dospelých prioritne vysluhuje diecézny otec biskup vo svojej katedrále v Banskej Bystrici na Bielu sobotu počas slávenia obradov Liturgie vzkriesenia Pána.
Požiadavky na krstných rodičov
Úlohou krstného rodiča je krstencovi pomáhať, spolu s rodičmi ho priviesť na krst a starať sa, aby pokrstený viedol krstu zodpovedajúci život a plnil verne z neho vyplývajúce povinnosti (Kán. 872). Katechizmus Katolíckej Cirkvi hovorí, že „krstní rodičia majú byť presvedčenými veriacimi, schopnými a ochotnými pomáhať novopokrstnenému, dieťaťu alebo dospelému, na jeho ceste kresťanského života.“
Podmienkou vyslúženia sviatosti krstu je prítomnosť aspoň jedného krstného rodiča (v našej oblasti je zvykom mať dvoch krstných rodičov, nie je to však podmienka). Krstný rodič musí spĺňať nasledujúce kritériá podľa Kódexu kánonického práva (kán. 874):
- aby dovŕšil šestnásty rok života
- aby bol katolík, ktorý už prijal sviatosť birmovania a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať
- aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom
- aby nebol otcom alebo matkou krstenca
Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.
Je potrebné vedieť údaje o krstných rodičoch (meno, priezvisko, povolanie, presnú adresu bydliska).
Špeciálne prípady krstu
Krst v nebezpečenstve smrti
V prípade hroziacej smrti môže krstiť prakticky ktokoľvek (aj neveriaci), musí však v sebe vzbudiť vnútorný úmysel udeliť sviatosť krstu. Jedine sám seba nemôže človek pokrstiť. Forma krstu zostáva rovnaká ako v prípade riadneho krstu: trojité liatie vody na hlavu krstenca so slovami „(Meno), ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Ako matéria sa použije akákoľvek voda (z prameňa, z rieky, z mláky), ak nie je prístup k svätenej vode. Odporúča sa pred udelením sviatosti krstu, aby mimoriadny vysluhovateľ recitoval vyznanie viery. Výnimku predstavuje prípad súrnej potreby, kedy sa musí zachovať v liturgii vysluhovania krstu to, čo sa vyžaduje pre platnosť sviatosti (Kan.850 CIC).
Krst krvi
V prípade mučenia a smrti kvôli viere v Krista, Cirkev garantuje, že v hodine smrti „sám Kristus zostúpi k človeku a udelí mu krst“. Krstom krvi sú teda „pokrstení“ všetci mučeníci, ktorí zomreli ako nepokrstení, za pevnú vieru v Ježiša Krista. Keďže ovocie sviatosti krstu je odpustenie všetkých hriechov, a aj dočasných trestov za hriechy (tzv. úplné odpustky), Cirkev verí, že človek umučený za vieru v Krista vstúpi priamo do nebeského kráľovstva.
Krst túžby
Katechumen, ktorý čaká na prijatie sviatosti krstu, ale náhle zomrie, pričom sa snažil žiť život v zhode s evanjeliom, je duchovne pokrstený v okamihu smrti. Krst túžby je založený na vlastnej viere, v prípade nenarodených detí však na viere ich rodičov.
Podmienečný krst
V niektorých prípadoch, keď nie je možné doložiť hodnoverné svedectvo o krste, alebo krst nastal nesprávnou formou (napr. kropením vody a nie liatím), alebo v prípadoch, kedy nie je isté, či je človek pokrstený, môže mu byť udelený tzv. podmienečný krst. Ten sa udeľuje s použitím inej formy: „M (meno), ak nie si pokrstený, ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého.“ Krstencovi sa odporúča pred prijatím podmienečného krstu vykonať podmienečnú svätú spoveď.
Sviatosť krstu Jasmínka 2
Sviatosť Zmierenia (Svätá Spoveď)
Jednou zo sviatostí, ktoré v nás kriesia a budujú večný život, je aj sviatosť zmierenia. V krste dostávame novú identitu, stávame sa Božím dieťaťom. Nie je v nás žiaden hriech, žiadne zlo. Sme naplnení milosťou posväcujúcou. Túto milosť strácame nie preto, že by nám ju Boh zrazu zobral, ale lebo ju odmietame každým hriechom. Napriek tomu, že odmietame Boha, On nás neodmieta. Boh nám daroval prostriedok, ktorým môžeme priateľstvo a zmluvu s ním obnoviť. Sviatosť zmierenia ustanovil Pán Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní, keď dýchol na apoštolov a povedal: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
Pre všetkých veriacich je dostupná služba individuálnej pastorácie, t. j. vyslúženie sviatostí - svätej spovede či svätého prijímania - po osobnom dohovore s kňazom. Rodičia, krstní rodičia a ostatní členovia rodiny nech pred prijatím krstu dieťaťa pristúpia ku sviatosti zmierenia, aby aj oni sami boli počas krstu dieťaťa v posväcujúcej milosti.
Svedomie
Svedomie je „svätyňa“ v duši. Tu sa stretáva „tvoje ja“ s Bohom. Vo svedomí sa pýtaš Boha, ako On vidí tvoj život, zisťuješ „jeho názor na vec“. Svedomie potrebuje, aby si sa o neho staral - aby si ho vychovával. Keďže ide o večný život, treba, aby bolo stále v pohotovosti. Aspoň raz za mesiac sa na chvíľu stíš, pozri do svojho srdca - kto tam vládne?
Hriech
Ťažký hriech je úplne vedomé a úplne dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu vo vážnej veci. Úplne vedomé a úplne dobrovoľné znamená, že človek si je celkom vedomý toho, čo robí. Rozum a vôľa sú vtedy úplne „aktivované“. Ak človek pri plnom vedomí a úplne slobodne robí to, čo Boh nechce, ide o hriech. Pri hriechu človek vystupuje proti Božiemu poriadku a všetko ničí. Najviac škodí sebe. Ťažkým hriechom strácame všetko, odmietame milosť posväcujúcu, Boží život. Večný život „v nás nie je“. Keď sme v stave ťažkého hriechu, sme duchovne mŕtvi. Boh nám našťastie opäť ponúka svoj život.
Pri ľahkom hriechu - ak nejde o vážnu vec - tiež urážame Boha, odmietame jeho plán s nami. Ľahké hriechy nám Boh odpúšťa, keď ich úprimne ľutujeme. Nie je nutné ísť hneď na sviatosť zmierenia. Ale ani ľahké hriechy netreba podceňovať, treba sa ich snažiť odstrániť.
Priebeh sviatosti zmierenia
Najprv prosíme Ducha Svätého o pomoc, aby sme pravdivo spoznali stav svojej duše - v čom sme v rozpore s Božou vôľou. Potom si pomôžeme vhodným spovedným zrkadlom. Vo sviatosti zmierenia treba vyznať všetky hriechy, ich počet. Treba uviesť aj okolnosti, ktoré hriechy „pritvrdzujú“. Hriechy vyznávame nahlas a zrozumiteľne. Vedomé zamlčanie ťažkého hriechu, jeho počtu alebo vážnych okolností je svätokrádež - zobrali sme niečo, na čo sme nemali právo.
Všetci sme hriešni, ale jedni hriechy ľutujú, a iní nie. Tí, čo robia pokánie, majú nádej, že budú žiť večne. Bez úprimnej ľútosti nám kňaz nemôže dať rozhrešenie. Prijatie úkonu kajúcnosti je znakom toho, že to s pokáním a polepšením sa človek myslí úprimne. Rozhrešenie odstraňuje hriech, ale nie všetky následky, ktoré každý hriech prináša. Hriešnik musí urobiť ešte niečo, aby odčinil svoje hriechy: musí primeraným spôsobom zadosťučiniť za svoje hriechy. Pri spytovaní svedomia skúmame, čo máme robiť, aby sme sa pripodobnili Ježišovi. Zo zistených skutočností má vzniknúť predsavzatie. Predsavzatie je „pokračovaním“ spovede v bežnom živote.
Sviatosť Birmovania
Sviatosť birmovania má byť osobnými Turícami pre každého kresťana, kedy prijme Ducha Svätého.
Čo sú Turíce?
Turíce - Pentekostes majú svoj pôvod v židovskom národe. V knihe Levitikus sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň, slávil sa na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody. Až neskoršie sa Židia snažili dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“.
Kresťanská cirkev pretvorila tento deň na slávnosť „založenia cirkvi“, pretože v tento deň, teda na prvé kresťanské Turíce, na 50. deň po kresťanskej Veľkej noci bol zoslaný Duch Svätý. Kresťanské Turíce - darovanie Ducha so sprievodnými znakmi: vetrom a ohňom sa situuje do predĺženej línie starozákonných teofánií. Je tu dvojnásobný zázrak: apoštoli zvelebujú Boha rôznymi jazykmi, čo znamená všeobecné povolanie do Cirkvi, lebo títo poslucháči pochádzajú z najrozličnejších krajín (Sk 2,5-11). Ďalej je to vyliatie Ducha, napĺňa sa proroctvo: V posledných časoch bude Duch daný všetkým (Joel 3,1-5; Ez 36,27). Ježiš potvrdil predpovede prorokov: „Vy budete pokrstení Duchom Svätým o niekoľko dní“ (Sk 1,5). Turíce sú plnosťou Paschy. Rozdelenie, ktoré sa stalo v Babeli (Gn 11,1-9), nachádza tu svoj protiklad a svoj koniec.
Kto je Duch Svätý?
Je mnoho nesprávnych názorov na totožnosť Svätého Ducha. Niektorí vnímajú Svätého Ducha ako mystickú silu, iní ho chápu ako neosobnú moc. Biblia však hovorí, že Duch Svätý je Boh. Biblia tiež hovorí, že Duch Svätý je Osoba, Bytosť s myslením a vôľou.
Čím je duša pre telo, tým je Duch Svätý pre kresťana. On je vnútornou hybnou silou jeho života. Ani to, že dýchame, kráčame, žijeme, si väčšinou neuvedomujeme, je v nás „dych života“, povedané biblicky. Podobne aj to, že sa modlíme, že nám napadnú myšlienky dobra, že sa v nás zrodí túžba zriecť sa pohodlia a niekomu pomôcť, je prejavom tichej, ale účinnej prítomnosti Ducha Svätého v nás. Keď sa modlíme, to on sa modlí v nás, dokonca aj keď je naša myseľ sústredená na iné veci. On sa prihovára Bohu nevysloviteľnými vzdychmi a volá Abba, Otče. Duchovný život znamená vedome spojiť svoje myšlienky, city, svoju vôľu s pôsobením Ducha Svätého v nás. Je to niečo ako tanec: my sa hýbeme, celí sa doň vkladáme, no rytmus nám udáva hudba. V duchovnom živote je to plne naše konanie, zapájame náš rozum a vôľu, ale vnútorný rytmus udáva Duch Svätý.
Čím nás chce obdarovať Duch Svätý?
Duch Svätý nás obdarúva siedmimi darmi, ktoré nám pomáhajú žiť plnohodnotný kresťanský život:
- Dar múdrosti: Pomáha nám v Bohu vidieť najvyššie dobro a svoje šťastie, posudzovať všetko spod zorného uhla večnosti a chápať, že aj zlé veci môžu slúžiť pre budúce šťastie v nebi.
- Dar rozumu: Pomáha nám chápať zmysel života, rozoznať dobro od zla, otvára nám pravý zmysel Svätého písma a liturgických obradov, umožňuje pochopiť, kto je Ježiš a čo pre nás urobil.
- Dar rady: Pomáha nám nájsť správne riešenie svojich i cudzích problémov, aby sme nemuseli ľutovať svoje rozhodnutia.
- Dar sily: Pomáha nám žiť podľa viery aj napriek ťažkostiam, umožňuje hrdinské činy a dáva nám odvahu postaviť sa zoči-voči nepriateľom Boha.
- Dar poznania (vedomosti): Pomáha nám hľadať a prijímať pravdu, poznávať (zakusovať) Božiu lásku a konať to, čo slúži na Božiu slávu a spásu.
- Dar nábožnosti: Pomáha nám žiť v priateľstve s Pánom Bohom, vzbudzuje v nás túžbu po modlitbe a úctu i dôveru k Bohu.
- Dar bázne voči Bohu: Vedie nás k pokornému a úctivému prijímaniu Božej vôle, pomáha uvedomiť si ohavnosť hriechu a Boží majestát.