Kultúrny život a remeslá regiónu Spiša

Mesto Krompachy, sídlo Spišského dekanátu Rožňavskej diecézy, v septembri 2004 prežívalo veľmi rušné dni. Konali sa tu Dni mesta a odpustová slávnosť spojená s otvorením a požehnaním pamätnej izby venovanej významným krompašským rodákom.

Pocta významným rodákom Krompách

Pamätná izba bola venovaná nasledujúcim osobnostiam:

• Mikuláš Šprinc (1914-1986) - katolícky kňaz, básnik, spisovateľ, predstaviteľ katolíckej moderny.
• Janko Slovenský (1856-1900) - priekopník slovenskej tlače, novinár a podnikateľ.
• Július Barč-Ivan (1909-1953) - prozaik a dramatik, evanjelický duchovný.
• Vavrinec Koch (1442-1475) - spoluzakladateľ a prednášateľ na Academii Istropolitane, prvej univerzite na území Slovenska.

V sobotu 25. septembra 2004 sa na Mestskom úrade v Krompachoch konalo spomienkové pásmo na týchto rodákov. Po ňom nasledovalo otvorenie pamätnej izby na oratóriu rímskokatolíckeho kostola a odhalenie pamätnej tabule. Všetci prednášatelia sa zhodli, že na tieto osobnosti môžu byť právom hrdí nielen Krompašania, ale aj celé Slovensko, lebo nám (hlavne Mikuláš Šprinc) robili dobré meno nielen doma, ale aj za hranicami našej vlasti, v USA.

V nedeľu 26. septembra 2004 sa uskutočnila slávnostná odpustová svätá omša s požehnaním pamätnej izby, ktorú celebroval Mons. Eduard Kojnok, rožňavský diecézny biskup. Vo svojej homílii otec biskup povzbudil veriacich k hrdosti na kresťanské korene a k ich odovzdávaniu nastávajúcim generáciám. Po svätej omši nasledoval eucharistický sprievod ulicami mesta Krompachy, keďže Svätý Otec Ján Pavol II. vyhlásil od októbra Rok Eucharistie.

Dielo Mikuláša Šprinca, vydania časopisu Most, mnohé fotografie a osobné veci, ktoré budú uložené v tejto pamätnej izbe pre zachovanie budúcim generáciám, sa tam dostali vďaka Slovenskému ústavu v Clevelande, zásluhou jeho riaditeľa Andreja Hudáka, Jozefa Horňaka a Jozefa Valenčíka. Mikuláš Šprinc sa tak symbolicky vrátil medzi svojich, do rodných Krompách na Slovensko, po ktorom celý život túžil.

Mikuláš Šprinc: Život a dielo

Raný život a kňazstvo

Mikuláš Šprinc sa narodil 30. novembra 1914 v Krompachoch ako najmladší zo siedmich detí Pavla Šprinca a Veroniky rodenej Kožárovej. Pokrstený bol 7. decembra v rímskokatolíckom kostole sv. Jána v Krompachoch miestnym kňazom Dr. Jánom Belickým. Ľudovú meštiansku školu absolvoval v Krompachoch a maturoval na Gymnáziu v Levoči. V roku 1934 vstúpil do kňazského seminára v Spišskej Kapitule. Za kňaza bol vysvätený 2. februára 1939 biskupom Jánom Vojtašákom pre spišskú diecézu. Po vysviacke nastúpil na svoje prvé pôsobisko do Spišskej Novej Vsi.

Pôsobenie na Slovensku a odchod do exilu

V roku 1941 ho ordinár vymenoval za riaditeľa Slovenskej katolíckej akadémie vied a umení a za redaktora katolíckeho mesačníka Kultúra v Bratislave. Jeho posledným pôsobiskom na Slovensku bola Katolícka charita, kde bol riaditeľom. Po druhej svetovej vojne, s vedomím svojho ordinára, opustil rodné Slovensko, aby sa vyhol likvidácii ako ideologický nepriateľ komunizmu.

Život v zahraničí a inkardinácia

Dva mesiace strávil ako asistent v Hamburgu a v auguste 1945 odišiel do Ríma. Pápež Pius XII. ho menoval národným delegátom pre utečencov v Rakúsku a Nemecku. Misia v Nemecku sa skončila vo februári 1946. Po návrate do Ríma pracoval vo Vatikánskom centrálnom úrade pre obete vojny ako sociálny referent a prekladateľ. Keďže mal príbuzných v Clevelande, ktorí mu zaplatili cestu do Ameriky, do Clevelandu prišiel 21. júla 1946. Arcibiskup Edward F. Hoban a opát Teodor G. Kojs O.S.B. s ním uzavreli ústnu dohodu, na základe ktorej začal pracovať v opátstve sv. Andreja.

Jedenásť rokov (1946-1957) pôsobil v opátstve, kde vyučoval moderné jazyky na benediktínskej vyššej škole. Dňa 13. júna 1957 nastúpil do seminára sv. Karola Boromejského, kde pôsobil ako profesor až do roku 1979.

Už v lete 1946 prijal Mons. Francis Dubosch, osobný priateľ biskupa Jána Vojtašáka, od neho „litterae dimissoriales“, ktorá obsahovala klauzulu, aby sa Mikuláš Šprinc vrátil naspäť na Slovensko, ak sa zmenia podmienky a návrat bude možný. Ako Šprinc sám uviedol, „cítil som sa zviazaný týmto prianím môjho biskupa a kým žil, nikdy som neskúsil prestúpiť do inej diecézy.“ Po smrti svojho ordinára, ktorý zomrel po 14-ročnom väzení v Čechách, a vzhľadom na skutočnosť, že jeho diecéza nemala biskupa, ale bola riadená kňazom ustanoveným komunistickým režimom, sa situácia zmenila. Od roku 1957 bol Mikuláš Šprinc pod jurisdikciou Posvätnej kongregácie v Ríme a musel každé tri roky žiadať povolenie pôsobiť v Clevelandskej diecéze. V žiadosti o inkardináciu uviedol: „Ak sa za železnou oponou nestane zázrak, nedúfam, že sa vrátim do svojej diecézy na Slovensku. Mám 53 rokov. Z 28 ročného kňazstva som 20 rokov strávil v Clevelandskej diecéze. A úctivo prosím o Vaše rozhodnutie.“

Na základe tejto žiadosti bol 19. mája 1967 inkardinovaný do clevelandskej diecézy. Inkardinácia je proces, ktorým sa kňaz diakonskou a kňazskou vysviackou začleňuje do určitej diecézy, v ktorej potom pôsobí celý život, s možnosťou zmeny so súhlasom svojho ordinára a ordinára diecézy, do ktorej sa chce začleniť.

Literárna a kultúrna činnosť v USA

V roku 1952 bol Mikuláš Šprinc spoluzakladateľom Slovenského ústavu v Clevelande a zakladateľom slovenských novín. V rokoch 1954 - 1986 bol zakladateľom a redaktorom časopisu Most. Za svoju činnosť bol ocenený Slovenským ústavom v Clevelande a 14. marca 1979 bol menovaný Slovenskou ligou v Amerike za Muža roka 1974. Písal poéziu a prózu, spolu napísal 33 kníh, medzi inými: Sv. Andrej Svorad, K slobodným pobrežiam, Andante, Bratislavský park, Cestou sv. Benedikta, Cesty a osudy, Driftwood, Jazero Oriona, Koralový ostrov, Matka krásneho milovania, Mladosť orla, Na Floride sám, Nezhasínajte hviezdy, Oči moje pútnické, Orleandre, Piesne s Palidora, Putovné piesne, Slovenská Liga v Amerike, Slovenská republika, Nádej víťazná, Odkaz, Tiché vody, Tvárou proti slnku, Sonáty o kráse, Svedkovia utrpenia, Z diaľky, Z odviatych, Zdravica sv. Cyril a Metod, Z poludnia a pol noci.

Záverečné roky a odkaz

Mikuláš Šprinc zomrel 31. mája 1986 v Clevelande a je pochovaný na katolíckom cintoríne „Calvary Cemetery“. Dňa 23. októbra 1984 bola v Krompachoch na budove rímskokatolíckeho farského úradu odhalená pamätná tabuľa k jeho nedožitým 80. narodeninám.

Zamagurské folklórne slávnosti

Zamagurské folklórne slávnosti ožili v roku 1976 ako regionálne slávnosti. Ich vznik bol inšpirovaný čarokrásnym prostredím Troch Korún nad Dunajcom, krajom za Magurou na hraničnom severe Spiša, miestom plným tajuplnej histórie kartuziánov, Soľnej cesty s jantárovým nádychom a nekonečnou zeleňou Pieninského národného parku. Organizátorom bolo Okresné osvetové stredisko (dnešné Podtatranské osvetové stredisko) v Poprade a nadšení funkcionári v Spišských Hanušovciach.

Nultý ročník mal úspech, a tak sa začali chystať aj ďalšie. Do dnešného dňa sa uskutočnilo presne 44 ročníkov. Prvé dva ročníky sa konali v areáli základnej školy v Spišských Hanušovciach. V roku 1978 sa postavilo pódium na novom mieste priamo pod Troma Korunami. Od svojho začiatku festival hostil okrem folklórnych súborov, skupín, ľudových hudieb a ďalších interpretov, domácich aj zahraničných, aj významné osobnosti vtedajšieho spoločenského života. Nechýbali národný umelec Jozef Króner, Oldo Hlaváček, herečky Magda Paveleková, Oľga Šalagová, fujarista Tibor Koblíček, ľudový rozprávač Ďuri Štachytka, speváčka Darina Laštiaková a mnohí ďalší. Slávnosti prebiehali v online a TV vysielaní aj v čase, keď situácia v roku 2021 nepriala kultúrnym podujatiam.

„Bolo snahou nás všetkých, ktorí sme slávnosti pripravovali, vytvoriť vám také prostredie, aby ste sa u nás cítili ako doma, aby ste sa k nám radi vracali,“ uviedol Jozef Budziňák (spoluzakladateľ) vo svojom príhovore k 1. Zamagurským folklórnym slávnostiam v Červenom Kláštore.

Virtuálna výstava

V rámci virtuálnej výstavy si možno pozrieť väčšinu programových a propagačných plagátov k jednotlivým ročníkom Zamagurských folklórnych slávností.

Ľudovoumelecká výroba a remeslá regiónu

Znalosť materiálov, pestovanie surovín, ich spracovanie a neskoršie úsilie ozdobovať ich dali základ remeslám a ľudovoumeleckej výrobe. Človek tvoril, vyrábal, produkoval a táto činnosť ostáva v rukách ľudovoumeleckých výrobcov a remeselníkov dodnes.

Remeselníci a ich tvorba

• František Bednár - Drevené výrobky

  Miesto: Spišská Belá. Vo svojej dielni vyrába výrobky z dreva určené pre deti. Spracúva dreviny ako čerešňa, orech, borovica, jelša. Povrchová úprava sa dosahuje jemným brúsením a napúšťaním prírodnými olejmi (ľanový, olivový). Jeho cieľom je udržať symbiózu medzi novou a starou metódou spracovania dreva a približovať ju mladým i dospelým, pripomínajúc energiu, ktorú nám dáva príroda.

• Stanislav Dunčko - Drotárstvo

  Miesto: Levoča. Venuje sa drotárskej výrobe a spolupracuje s ÚĽUV-om. Jeho tvorba zahŕňa klasické výrobky z drôtu, vešiaky a košíky, ktoré sa vyznačujú čistými líniami a dokonalým technologickým spracovaním.

• Peter Garaj - Výroba valašiek

  Miesto: Štrba. Približne 50 rokov sa venoval výrobe valašiek. K jeho záľubám patrí aj výroba miniatúr náčinia, nástrojov a vozov. Je dlhoročný zberateľ remeselných výrobkov a jeho zbierka obsahuje kúsky od 28 remeselníkov. Valašky, ktoré vyrábal, sú roztrúsené po celom svete a vystavoval aj v múzeách. Výrobe sa venoval počas zimných mesiacov a vyrábal 12 typov valašiek, medzi ktorými je aj jeho najobľúbenejšia - Liptovská.

• Štefan Girga - Garbiarstvo

  Miesto: Lendak. K remeslu sa dostal náhodou, keď hľadal bič. Zaúčal ho majster a práca ho začala baviť. Remeslu sa venuje vo voľnom čase už štvrtý rok. Teší ho, keď sa jeho výrobky páčia zákazníkom a kupujú si ich ako darčeky. Napriek namáhavej práci je pre neho odmenou výsledok.

• František a Marta Grichovci - Rezbárstvo

  Miesto: Spišská Belá. Začínali pred 20 rokmi, keď ich syn začal študovať stolárstvo. Keďže ho práca nebavila, rodičia začali využívať stroje na výrobu drobných suvenírov. Práca ich začala baviť a dnes sa ňou živia. Chodia po celom Slovensku na jarmoky a festivaly (Východná, Detva, Banská Bystrica - Radvanský jarmok). Vyrábajú ojedinelý druh výrobkov, najmä také, ktoré nikto iný nevyrába. S manželkou sa dopĺňajú a práca ich baví.

• Monika Kerkešová - Dekoračná keramika

  Miesto: Nová Lesná. Odmalička mala radosť z tvorenia a rozvíjala výtvarné schopnosti v ĽŠU. Výrobe keramiky sa venuje od momentu, keď si prvýkrát mohla vyrobiť niečo z hliny. Je to jej záľuba a vášeň, kde svoje nápady premieňa na malé dielka. Každý výrobok je jedinečný a robený s láskou. Zúčastnila sa viacerých jarmokov: Keramické trhy v Pezinku, Zamagurské slávnosti, trhy v Púchove, Spišskej Novej Vsi, EĽRO v Kežmarku.

• Ľubomír Kopčák - Rezbárstvo a sústružníctvo

  Miesto: Betlanovce. Vyrába rôzne výrobky z dreva, kovu a kože (fujary, píšťaly, rôzne misy, svietniky, úžitkové a ozdobné predmety, drobné kuchynské náradie, kožené pastierske biče, vyrezávané reliéfy, dosky pod trofeje). Rezbárstvu sa venuje od detstva ako samouk. Svoje výrobky vystavoval na mnohých výstavách na Slovensku (Levoča, Spišská Nová Ves, Detva) aj v zahraničí (Maďarsko, Poľsko, Nemecko, Taliansko). Fujary a píšťaly vyrába od roku 1978, pričom ide o ladené nástroje. Zúčastnil sa súťaže INSTRUMENTUM EXCELLENS v Detve. Jeho fujary a píšťaly majú záujemcov v Nórsku, USA, Izraeli, Japonsku, Moskve, Anglicku a Poľsku.

• Občianske združenie Korálky - Keramika

  Miesto: Poprad. Združenie je zriadené pri Špeciálnej základnej škole v Poprade a zameriava sa na pomoc deťom so špeciálnymi potrebami. Deti s mentálnym postihnutím, viacnásobne postihnuté deti, deti s autizmom a deti s inými druhmi postihnutia majú možnosť tráviť voľný čas v záujmových krúžkoch, kde rozvíjajú svoje zručnosti a schopnosti, obohacujú svoju emocionálnu a estetickú stránku, vyjadrujúc svoje potreby a pocity.

• Ján Michalko - Výroba črpákov, rezbárstvo

  Miesto: Štrba. Približne 40 rokov sa venuje výrobe črpákov, obrazov a práci s drevom. Svoje výrobky prezentuje na slávnostiach a trhoch, vyrába aj na zákazku a remeslu sa venuje počas zimných mesiacov.

• Mária Polkablová - Bábiky zo šúpolia

  Miesto: Poráč. Samouk, výrobe šúpoľových bábik z prírodných pletív sa venuje od roku 2004. Postup výroby si osvojila štúdiom literatúry a časopisov.

• Anton Suchý - Výroba črpákov

  Miesto: Svit. Dôchodca, ktorý začal vyrábať črpáky sám od seba, inšpirovaný folklórom a prírodou. Obrábanie materiálu mu nerobí problém. Svoje výrobky a samotnú výrobu prezentuje na rôznych slávnostiach. Jeho črpáky zdobí približne 25-30 figúrok inšpirovaných lesom. Pri výrobe nepoužíva kov a venuje sa jej počas zimných mesiacov.

• Martin Šabľa - Brašnárstvo, remenárstvo

  Miesto: Hôrka pri Poprade. Venujúci sa ručnému spracovaniu kože, výrobe kožených odevných súčastí a galantérie na objednávku, ako aj neštandardnému umeleckému využitiu kože v interiéri. Inšpiroval ho film „Rok na dedine“ (1967) a diela Karola L. Zachara a Martina Ťapáka. Myšlienka mať krásny vybíjaný remeň, aké nosili majstrovsky zobrazení junáci, ho nadchla. Objavoval stopy remeselnej výroby aj u svojho starého otca Martina Adlera, ktorý aj keď bol banským strelmajstrom, v mladosti v Bihorskej župe ovládal každé remeslo potrebné pre gazdovstvo. Martin Šabľa sa drží pravidla „utilitas - firmitas - venustas“ (užitočný - pevný - krásny) už 40 rokov pri remenárskom remesle.

• Pavol Želonka - Rezbárstvo

  Miesto: Lechnica. Jeho záujem o ľudovoumeleckú činnosť je motivovaný vášňou pre prácu s drevom a prostredím rodnej Lechnice a Pienin. Začal s malou sadou rezbárskych dlát a postupne odstraňoval chyby praxou. Jeho prvým dielom bola soška Panny Márie, nasledovali obrazy s pastierskou tematikou, zvieracie motívy, hory a salaše, podložky pod parožie. Rezbárstvo je pre neho záľuba a relax. Jeho tvorba je zameraná na folklór, pastiersku tematiku a náboženské motívy. Vyrába aj na želanie (rodinné/obecné erby - napr. Lechnice a Červeného Kláštora). Vytvoril pohyblivý betlehem, sochu sv. Jodoka a sochu mnícha pre kúpeľný areál Červený Kláštor - Smerdžonka. Pravidelne vystavuje na ZFS, stretnutiach goralov v Pieninách a na ďalších miestach na Slovensku a v Poľsku. Jeho umelecké výrobky sa nachádzajú v USA, VB, Izraeli, Holandsku, Francúzsku, Rakúsku, Čechách, Taliansku a Nemecku.

tags: #krompachy #nemecka #slavnost