Halloween je sviatok, ktorý pozná azda každý, no nie každý sa zastaví a zamyslí nad jeho pôvodom a symbolmi. Keď sa aj zamyslíme a trošku pogooglime, nájdeme v množstve informácií aj kopu hlúpostí. Viacerí ste asi už počuli vyjadrenie o tom, že Halloween je údajne sviatok nielen temný, ale i diabolský, pohanský či protikresťanský. Takéto tvrdenia môžu dospieť až k extrémnym názorom, že účasťou na halloweenskych slávnostiach podporujete diabla, jeho aktivity a temné kráľovstvo. Jednoducho, že je to sviatok nie všetkých svätých, ale všetkých satanistov.
Tento článok vám síce nedá odpoveď na to, či slávenie tohto sviatku je správne, alebo nie (to nie je otázka pre historika), ale dozviete sa v ňom o mnohých mýtoch, ktoré sú dnes tak hlboko zakorenené, že ich sotva vykorení jeden takýto text. Cieľom je v stručnosti poukázať na pôvod a zvyklosti Halloweenu, nie hodnotiť správnosť či spôsoby oslavy.
Pôvod slova a etymológia
Pôvod slova Halloween je odvodené od All Hallows’ Even alebo All Hallows’ Evening, znamenajúce Predvečer všetkých svätých (31. október). Slovo hallows v stredovekej Británii a Írsku označovalo „svätých“. Ide teda o staroanglickú verziu názvu nášho kresťanského sviatku. Napriek tomuto katolíckemu názvu sa dnešnému sviatku často pripisuje výhradne nekresťanský pôvod.
Historické korene: Samhain verzus kresťanstvo
Teórií o pôvode je viac: niekedy sa dáva do súvislosti s rímskym sviatkom Pomony (bohyne ovocia a semien) či s Parentaliami (sviatkom zosnulých), najčastejšie však s keltským sviatkom Samhain či Samuin, znamenajúcim koniec leta. Bol to čas, kedy sa začínali prípravy na prichádzajúce zimné mesiace. Verilo sa, že počas tejto magickej noci sa duše mŕtvych predkov vracajú do svojich domovov. Kelti zapaľovali ohne, aby mŕtve duše našli cestu k príbytkom živých, aby sa mohli zohriať.
Bol tento sviatok čímsi diabolským, kde stredobodom slávnosti bolo uctievanie Satana? Ani náhodou. Nielenže o tom neexistujú žiadne zmienky, ale je to historicky nemožné. Prvé satanské kulty sa začali rozmáhať až neskôr v stredoveku, dávno potom, ako Kelti konvertovali na kresťanstvo. Jediné relevantné informácie o keltskom folklóre pochádzajú od rímskych autorov (Caesar, Strabón), ktorí hoci spomínajú ľudské obete, robia tak v polemickom kontexte znevažujúcom „barbarskú“ kultúru. Navyše ani jeden z nich nespomína priamo sviatok Samhain.
Kompletná história starovekých Keltov: Od počiatkov až po rímske dobytie (DOKUMENTÁRNY FILM)
Vývoj kresťanských sviatkov: 1. a 2. november
Dnešné dva katolícke sviatky mali svojho nepriameho historického predchodcu v sviatku kresťanských mučeníkov. V 4. storočí sa slávil 13. mája. Zmenu na 1. november pozorujeme okolo roku 800, kedy tento dátum zvolil pápež Gregor III. (731 - 741) pri posvätení kaplnky v Bazilike sv. Petra. Na univerzálny sviatok pre celú cirkev ho pozdvihol pápež Gregor IV. v 9. storočí.
Pamiatka zosnulých (PZ), dnes slávená 2. novembra, mala tiež spletitú históriu. Veľký podiel na jej rozšírení mali benediktínski mnísi v kláštore v Cluny okolo roku 998. Do 12. storočia sa v katolíckej cirkvi tento deň ustálil hneď za Sviatkom všetkých svätých.
Porovnanie tradícií
| Sviatok | Dátum | Pôvod/Ustanovenie | Hlavný význam |
|---|---|---|---|
| Sviatok všetkých svätých | 1. november | Pápež Gregor III. a IV. (8. - 9. stor.) | Oslava všetkých oslávených v nebi |
| Pamiatka zosnulých (Dušičky) | 2. november | Sv. Odilo z Cluny (r. 998) | Modlitba za duše v očistci |
| Halloween (Vigília) | 31. október | Ľudová tradícia predvečera SVS | Pôvodne príprava na slávnosť |
Pôvod známych halloweenskych zvykov
Mnohé súčasné zvyky, ktoré dnes považujeme za „americké“, majú v skutočnosti korene v stredovekej kresťanskej Európe:
- Kostýmy a masky: Zvyk obliekať sa do masiek nepochádza z Írska, ale z Francúzska 14. a 15. storočia. Je spojený s obrazom danse macabre (tanec smrti), ktorý mal pripomínať pominuteľnosť ľudského života. Verilo sa, že mŕtvi môžu v tento čas nadobudnúť fyzickú podobu.
- Trick or treat (Koledovanie): Táto tradícia sa vyvinula zo stredovekého zvyku zvaného souling. Chudobní a deti chodili po domoch pýtať si jedlo alebo „dušičkové koláče“ (soul cakes) výmenou za sľúbené modlitby za zosnulých v očistci.
- Vyrezávané tekvice (Jack-o‘-lantern): Spájajú sa s írskym príbehom o Jackovi, ktorý prekabátil diabla. Jack si vložil nehasnúci uhlík do vydutej repy (v Amerike neskôr nahradenej tekvicou), aby si svietil na cestu pri večnom blúdení.
Vplyv moderného fundamentalizmu a Jack Chick
Prečo dnes v niektorých kresťanských kruhoch existuje až militantná nevraživosť voči Halloweenu? Do veľkej miery je za tým vplyv amerických evanjelikálov a špeciálne Jacka Chicka. Chick bol kresťanský, silno protikatolícky fundamentalista, ktorý sa preslávil komiksovými príbehmi (Chick Tracts). Jeho komiksy šírili tvrdenia, že Halloween je „sviatok satanistov“ a že katolíci uctievajú babylonské božstvá.
Chickovo pseudodôvodenie sa prefiltrovalo do širšej kultúry a dnes mnoho kresťanov používa jeho argumenty, hoci o ich pôvode nevedia. Rozumnejšie katolícke stránky však upozorňujú, že ide o spleť kolosálnych bludov. Napriek tomu vplyv týchto pamfletov spôsobil, že Halloween sa dnes často vníma oddelene od svojho pôvodného kresťanského základu.
Duchovný rozmer: Smrť a nádej
V kresťanskom ponímaní smrť nie je konečným koncom. Slávnosť všetkých svätých by mala byť dňom radosti, nie strachu. Cirkev nás učí, že vzťahy s našimi blízkymi smrťou nekončia. Ako katolíci veríme, že na druhej strane prežívajú stav očisťovania a my im môžeme pomáhať modlitbou.
Veriaci môže v období od 1. do 8. novembra získať úplné odpustky pre duše v očistci. Podmienkou je návšteva cintorína (alebo kostola 2. novembra), svätá spoveď, sväté prijímanie a modlitba na úmysel Svätého Otca. Je to duchovné dobrodružstvo, v ktorom môžeme sprevádzať našich bratov a sestry do neba.
Ako pristupovať k symbolom Halloweenu u detí?
Namiesto defenzívneho postoja a strašenia môžeme využiť halloweensku symboliku na katechézu:
- Čarodejnice: Možnosť rozprávať sa o nebezpečenstve okultizmu a pravej viere v Boha.
- Príšery a znetvorené tváre: Príležitosť naučiť deti nesúdiť podľa výzoru. Pán hľadí na srdce, nie na vonkajšiu krásu či škaredosť.
- Duchovia: Téme o realite duchovného sveta a nesmrteľnosti ľudskej duše.
- Kostlivci: Pripomienka pominuteľnosti tela a nádeje na vzkriesenie v novom, oslávenom tele.
Niet pochýb o tom, že sme svedkami sekularizácie a komercializácie, kedy sa z Halloweenu stáva prázdna maškaráda. Výzvou pre katolíkov však nie je bojovať proti tekviciam, ale sláviť naše sviatky s obnovenou vierou a kultúrnou tvorivosťou. Tak ako kresťanstvo v minulosti pretransformovalo pohanské baziliky na chrámy, môžeme aj dnes priniesť kresťanského ducha do kolektívnych kultúrnych prejavov našej epochy.