Zjavenie Pána - Sviatok Troch kráľov
V rímskokatolíckej cirkvi sa sviatok Zjavenie Pána, ktorý sa slávi už od 3. storočia, niekedy nazýva tiež Sviatok Troch kráľov. Tento deň pripomína, ako Boh svetlom hviezdy zjavil svojho syna všetkým národom. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy. Nad dvere kňaz podľa aktuálneho roku píše výraz C+M+B, čo znamená Christus Mansionem Benedicat - Kristus požehnaj tento dom.
Súčasťou sviatku sú aj tradičné vinše a básne, ktoré odrážajú biblický príbeh o ceste Mudrcov:
- "My traja králi ideme k Vám, šťastie, zdravie vinšujeme Vám."
- "Keď uzreli hviezdu, zaradovali sa veľkou radosťou. I vošli do domu, uvideli dieťatko s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu. Potom otvorili svoje klenotnice a obetovali mu dary: zlato, kadidlo a myrhu." (Mt 2,11)
- "Na Tri krále o krok ďalej… tak nech je ti priateľ veľmi krásne ráno a Tvojmu domu nech je požehnané. Krásny Trojkráľový deň."
- "Púšťou tiahli traja králi. Ťavy, išli niesli dary. Gašpar - kráľ. Melichar - chán. Baltazár - cár. Zlato Pánu, kadidlo Bohu, myrhu Synu, že zmyl ich vinu."
- "Šťastia, zdravia, pokoj svätý vinšujeme vám. Z ďaleka my ideme, novinu vám nesieme, čo sa stalo, prihodilo v meste Betleheme. Šťastia, zdravia, pokoj svätý vinšujeme vám, všetkým ľuďom dobrej vôle, všetkým stvoreniam. Z ďaleka my ideme, novinu vám nesieme, že sa Kristus Pán narodil v meste Betleheme. A to dieťa betlehemské poslalo nás k vám, aby ste mu prinášali dary k jasličkám."
Veľká noc - Najvýznamnejší kresťanský sviatok
Veľká noc, známa aj ako Veľkonočné sviatky či Pascha (z gréckeho πάσχα, hebrejského פסח), je najvýznamnejším kresťanským sviatkom. Pripadá na marec alebo apríl a oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho smrti na kríži.
Udalosti Veľkej noci úzko súvisia s významným židovským sviatkom Pesach. V prostredí Gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi sa pre tento sviatok používa takmer výlučne názov Pascha.
Najstarším svedectvom o Veľkej noci je homília O Pasche Melitona Sardského z 2. storočia, čo naznačuje, že oslavy sa v cirkvi objavili veľmi skoro.
Pôvod názvu a symbolika
Názov „veľká“ noc sa spája s udalosťami počas židovského otroctva v starovekom Egypte. Boh potrestal krajinu desiatimi ranami, pričom po poslednej z nich, keď zomreli všetci prvorodení Egypťania, faraón prepustil izraelských otrokov. Židia, ktorí si označili veraje svojich dverí krvou baránka, boli ušetrení. Baránok sa tak stal symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás zachránila.
Židovský názov Pesach sa vysvetľuje dvoma spôsobmi: ako „prechod“ (po vyslobodení z Egypta a prechode cez Červené more) alebo ako „obídenie“, „vyhnutie sa“ (anjela smrti, ktorý obchádzal domy potreté krvou). Obe vysvetlenia poukazujú na veľké Božie skutky, ktoré viedli k každoročnej spomienke na tento deň.
Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa v kresťanstve preniesla ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, zabezpečený Ježišovou smrťou a zmŕtvychvstaním.
Predpokladaný dátum Ježišovej smrti a vzkriesenia
Presný dátum Ježišovej smrti nie je známy, ale existuje niekoľko hypotéz. Isaac Newton v roku 1733 navrhol dátumy 7. apríla 30, 4. apríla 33 alebo 23. apríla 34. Gerhard Kroll sa prikláňa k 7. aprílu 30. Podľa C. Humphreysa a W. D. Waddingtona (1990) mohlo k smrti dôjsť v podvečer 3. apríla 33, čo sa zhoduje s evanjeliami. Vzkriesenie by potom pripadalo na nedeľu 5. apríla 33.
Je však dôležité brať do úvahy aj biblické údaje, napríklad o troch dňoch a troch nociach, ktoré mal byť Syn človeka v srdci zeme (Mt 12,40). Ak Kristus vstal z mŕtvych v nedeľu ráno (Mk 16,9), musel zomrieť vo štvrtok večer, aby bol v hrobe plné tri dni a tri noci. V židovskom zmýšľaní prvého storočia sa však časť dňa mohla chápať ako celý deň. Alternatívny výklad vychádza z Mt 16,21 a Lk 9,22, kde sa hovorí o vstaní „na tretí deň“ alebo „tretieho dňa“, čo by umožňovalo smrť v piatok.
Veľká noc v rímskokatolíckej cirkvi
Veľká noc v rímskokatolíckej tradícii začína vigíliou Nedele Vzkriesenia, ktorá uzatvára veľkonočné triduum (Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota). Trvá päťdesiat dní až do Turíc, slávnosti Zostúpenia Ducha Svätého. Prvý týždeň Veľkej noci sa nazýva Veľkonočná oktáva. Štyridsiaty deň Veľkej noci je slávnosť Nanebovstúpenia Pána.
Pascha v gréckokatolíckej cirkvi
V gréckokatolíckej cirkvi sa Veľká noc nazýva Pascha a je najväčším sviatkom cirkevného roka. Predchádza jej Veľký týždeň. Najdôležitejšou bohoslužbou je utierňá vzkriesenia, ktorá sa slúži v nedeľu pred východom slnka alebo o polnoci. Počas nej sa často prenáša pláštenica zo stredu chrámu na prestol, symbolizujúc Kristovo vzkriesenie.
Typickým obradom je požehnávanie paschálnych pokrmov, ktoré zahŕňa mäso, nafarbené vajíčka a hrudku (syrový pokrm). Posväcuje sa aj sladký koláč nazývaný Pascha alebo Paska. Na liturgii svätého Jána Zlatoústeho sa číta začiatok Evanjelia podľa sv. Jána v rôznych jazykoch, čo symbolizuje univerzálnosť radostnej zvesti.
Najčastejším spevom sviatku je tropár Paschy: „Kristus slávne vstal z mŕtvych, smrťou smrť premohol a tým, čo sú v hroboch, život daroval.“
Obdobie Paschy
Obdobie Paschy trvá od Nedele vzkriesenia do stredy pred Nanebovstúpením Pána (40 dní). Veriaci sa zdravia pozdravom Christos voskrése! - Voistinu voskrése! (Kristus vstal zmŕtvych! - Skutočne vstal zmŕtvych!). V tomto období sa v chráme nemá kľačať, len stáť alebo sedieť, čo symbolizuje radosť zo vzkriesenia.
Prvý týždeň obdobia Paschy sa nazýva Svetlý týždeň a vyznačuje sa voľnicou (nepostí sa a môže sa jesť všetko).
Veľkonočné symboly
- Baránok: Symbol obetného zvieraťa za hriechy a pripomienka vyslobodenia z Egypta. V kresťanstve symbol Ježiša Krista ako obetovaného baránka za spásu sveta.
- Kríž: Najdôležitejší kresťanský symbol, pripomínajúci Kristovo ukrižovanie.
- Oheň: Zapálenie veľkonočného ohňa symbolizuje víťazstvo Ježiša Krista nad temnotou a smrťou.
- Sviečka (Paškál): Symbolizuje vzkrieseného Krista. Zapaľuje sa od veľkonočného ohňa a používa sa pri krste a kresťanských pohreboch.
- Vajíčko: Symbol plodnosti, života a vzkriesenia. V kresťanstve symbolizuje zatvorený hrob, z ktorého vstal Kristus. Maľovanie vajíčok súvisí s ľudovou tradíciou a zákazom konzumácie vajec počas pôstu.
- Zajačik: Symbol pravdepodobne pochádza z predkresťanských rituálov oslavujúcich príchod jari.
- Korbáč: Symbol má pôvod v starých pohanských zvykoch.
Nenáboženské veľkonočné tradície
Veľká noc sa preniesla aj mimo cirkevný kontext a stala sa časom osláv a veselia. Je komerčne dôležitá vďaka mnohým zvykom a nákupom súvisiacich s pohľadnicami, ozdobami či sladkosťami.
Na Veľkonočný pondelok je tradičné hodovanie, polievanie a šibačka (korbáč). Muži a chlapci polievajú alebo šibú ženy a dievčatá korbáčom z vŕbového prútia, pričom prednášajú koledy. Korbáč je symbolom záujmu mužov o ženy. Vykorbáčovaná či poliata žena dáva mužovi farebné vajíčko ako prejav vďaky.
V USA sú Veľkonočné sviatky takmer nenáboženským sviatkom, s dôrazom na zdobenie a „lov“ vajíčok, ktoré podľa rozprávok priniesol veľkonočný zajačik.
V Nórsku je okrem lyžovania a maľovania vajíčok tradíciou riešenie vrážd prostredníctvom kriminálnych príbehov v médiách.