Advent patrí k najkrajšiemu a zároveň najtajomnejšiemu obdobiu v celom roku. Nesie v sebe čaro očakávania blížiacich sa vianočných sviatkov, kedy sú ľudia k sebe o čosi milší a prajnejší. Hoci v dnešnej dobe je advent oveľa hektickejší, než bol v minulosti, stále si zachováva svoje špecifické miesto v tradíciách.
Historické Korene Vianoc
Podľa historických záznamov sa prvé Vianoce oslavovali približne v 4. storočí. Ešte pred narodením Ježiša sa ľudia v tomto období stretávali, aby oslávili zimný slnovrat. Napríklad v Nórsku oslavovali tzv. Yule, Nemci v tom čase volali na slávu boha Odina, Rimania oslavovali Saturnálie, počas ktorých uctievali Saturna, boha poľnohospodárstva. Následne 25. decembra sa konali tzv. Juvenálie, oslavy na počesť detského boha známeho pod menom Mithra.
Zmena prišla až s pápežom Júliusom I., ktorý v 4. storočí rozhodol, že Vianoce, teda narodenie Ježiša Krista, sa bude oslavovať 24. decembra. Dodnes nie je úplne jasné, prečo sa tak rozhodol.
Advent - Čas Očakávania a Duchovnej Prípravy
Na Slovensku sa na Vianoce - sviatky narodenia Ježiška - pripravujeme už štyri týždne dopredu. Toto obdobie sa nazýva Advent, slovo pochádza z latinčiny (adventus) a znamená príchod (Ježiša). Je to teda čas očakávania a duchovnej prípravy na príchod Krista. V tomto období ľudia častejšie chodia do kostola, kupujú alebo pripravujú darčeky pre svojich najbližších a zdobia si svoje príbytky vianočnými dekoráciami.
Adventný Veniec a Jeho Symbolika
Neodmysliteľnou súčasťou tohto času je adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré symbolizujú počet adventných nedieľ. Položený býva väčšinou na jedálenskom stole a znamená nádej a slávu tomu, ktorý prichádza.
- 1. adventná nedeľa - Nádej: Otvára nový liturgický rok a pripomína veriacim, aby očakávali Kristov príchod. Symbolizuje nádej a očakávanie mesiáša.
- 2. adventná nedeľa - Pokoj: Kladie dôraz na pokoj, ktorý prichádza s Kristom. Veriaci sú pozvaní uvažovať o vnútornom pokoji a pokoji medzi ľuďmi. Svieca, ktorá sa zapaľuje, sa často nazýva „svieca pokoja“.
- 3. adventná nedeľa - Radosť: Nazýva sa Gaudete, čo znamená „radujte sa“. Je to radostný moment počas adventného obdobia, pretože Kristovo narodenie sa približuje. Svieca tejto nedele sa nazýva „svieca radosti“ a má pripomínať veľkú radosť z príchodu Spasiteľa.
- 4. adventná nedeľa - Láska: Sústreďuje sa na lásku, ktorú Boh preukázal svetu prostredníctvom narodenia svojho Syna. Svieca tejto nedele je „svieca lásky“ a pripomína veriacim, že Božia láska k ľudstvu sa prejavila v osobe Ježiša Krista.
U detí je zas veľmi obľúbený adventný kalendár, kde si každý deň od 1. decembra otvoria jedno okienko a v ňom nájdu malý darček.
Predvianočné Zvyky a Magické Dni
Svätý Ondrej (30. november)
Ondrej v kalendári znamenal veľa mágie najmä pre slobodné dievčatá. Dievčatá chodili triasť ploty so slovami: „Plote, plote, trasiem ťa, svätý Ondrej, prosím ťa, aby si mi dal znať, kedy sa budem vydávať!“ Následne počúvali, z ktorej strany a koľkokrát zabrechal pes, čo malo predpovedať, kedy sa vydajú.
Za zmienku stojí aj liatie olova. Chlapci hriali olovo na lyžičke a cez kľúč ho liali do misky s vodou, ktorú dievča držalo. Podľa toho, v akom tvare olovo stuhlo, dievčatá hádali budúcnosť a povolanie nastávajúceho ženícha.
Populárne bolo aj varenie halušiek alebo pirohov s lístočkami, do ktorých vložili papierik s krstným menom mládenca. Ďalšou tradíciou bolo hrnčekové veštenie: pod štyri obrátené hrnčeky sa dali hlina (smrť), chlieb (zbohatnutie), hrebeň (choroba) a prsteň (svadba).
Svätá Barbora (4. december)
Na Barboru tradícia hovorila, že odrezané halúzky čerešne alebo jablone s menami slobodných mládencov, natrhané po zotmení, predpovedia, koho si dievča zoberie za muža. Položili ich na teplé miesto a každý deň rosili.
Svätý Mikuláš (6. december)
Sviatok svätého Mikuláša je obľúbený najmä u detí. Vyčistené čižmy vyložia do obloka, aby si v nich ráno našli očakávané maškrty alebo iné malé prekvapenie od Mikuláša, Anjela a Čerta.
Stridžie Dni a Sviatok svätej Lucie (13. december)
Tento deň sa radí do kategórie stridžích dní, ktoré začínajú na Katarínu a končia 21. decembra. Ľudia verili, že na Luciu môžu vidieť strigy, rovnako si boli istí, že od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc. A tak sa veštilo.
Snáď najznámejšia tradícia tohto dňa je, že dievčatá si pripravili trinásť lístkov, na jedenásť z nich napísali mená chlapcov, na dvanásty „stará dievka“, a trinásty zostal prázdny. Každý deň až do Vianoc bolo treba jeden lístok spáliť, a ten, ktorý zostal, predpovedal osud.
Chlapci pre zmenu strúhali drevené stolčeky bez použitia klincov. Keď sa neskôr na polnočnej omši chlapec na stolček postavil, uvidel z neho všetky miestne bosorky a strigy, ako sedia obrátené chrbtom k oltáru. Vo veľkom sa v tento deň jedol cesnak, ktorý mal ochrannú funkciu pred bosoráctvom. Deťom robili cesnakový krížik na čelo, bradu, spánky a zápästia.
Oceľ (21. december)
Deti chodili z domu do domu s oceľou a vinšovali: „Doniesli sme vám ocele, aby ste mali hrnce celé, aby sa vám reťaze netrhali, kolesá nelámali.“
Štedrý Deň (24. december) - Srdce Vianoc
24. decembra, na Štedrý deň, na Slovensku začíname sláviť Vianoce. Na východnom a čiastočne aj na strednom Slovensku sa tento deň nazýva aj “vilija” alebo “vigilija”, odvodený od latinského “vigília”, čo znamená predvečer sviatku. Dátum je široko známy pod pomenovaním Štedrý deň a je spomienkou na bohatú hostinu. V niektorých regiónoch sa tomuto dňu hovorí aj Kračúň, prípadne Vilija. V dávnej minulosti ho niektorí nazývali aj ako Dohviezdny večer.
Pôst a Príprava Jedál
Dobrým zvykom je držať počas dňa pôst, ktorý sa končí východom prvej hviezdy, teda časom večere. Aby rodičia svoje ratolesti motivovali, sľubovali im, že ak to vydržia, uvidia zlatú hviezdu alebo zlaté prasiatko. Gazdiné v niektorých domácnostiach sa do prác zvykli púšťať už krátko po polnoci, aby stihli napiecť do východu slnka. Podľa starých zvykov si ruky zašpinené od prípravy cesta utierali o kmene ovocných stromov vo svojich záhradách, aby si tak zabezpečili dobrú úrodu.
Štedrovečerný Stôl a Jeho Rituály
Štedrý večer začínal prípravou štedrovečerného stola. Na stôl sa položil čistý biely obrus, často zdobený hlavne červenou výšivkou. Do rohu izby sa položil malý snop obilia, pretože klas znamenal bohatú budúcu úrodu. Nohy stola gazda omotal železnou reťazou, ktorá symbolizovala súdržnosť celej rodiny.
Samotná večera začínala čítaním zo Svätého písma. Nasledovala modlitba a nesmel chýbať prípitok, poväčšine hriatô, aby bolo celé osadenstvo zdravé a obchádzali ich všetky choroby. Takmer každý správny gazda mal z úrody ovocia vypálenú domácu pálenku, ktorá znamenala hojnosť v dome.
Tradičné Pokrmy a Symbolika
Podľa tradície malo byť na sviatočnom stole deväť jedál zo všetkého, čo sa počas roka urodilo. Chýbať nesmel chlieb, vianočka, oblátky, cesnak, cibuľa, ale ani med, orechy či jablká. Najstaršia žena v rodine do medu namočila strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo prítomným. Následne otec priečne rozkrojil najkrajšie jablko a každému dal z neho mesiačik. Ak v jabĺčku bolo vidieť kvet z jadierok, čakal rodinu rok plný zdravia a šťastia. Ak sa však v jabĺčku z jadierok zobrazil kríž, čakali rodinu v najbližšom roku choroby, nešťastie alebo smrť.
Medzi tradičné jedlá patrili i polievky zo strukovín, ako napríklad šošovicová či fazuľová polievka, kaše z kukuričnej múky a pohánky, alebo viac tradičné „bobaľky“ či opekance s makom a pirohy s bryndzou alebo lekvárom. V rodinách, kde si chceli zabezpečiť blahobyt, to bola šošovicová alebo hrachová polievka, verili, že koľko strukovín v hrnci, toľko peňazí v rodine.
- Oblátky: Od dávnych čias sa tradovalo pečenie oblátok. Kedysi ich v dedine piekol tzv. rechtor. Oblátky sa pripravovali na veľkých železných kliešťoch. Počas štedrej večere sa jedli po prípitku, niekde samotné, inde s medom alebo cesnakom. Cesnak symbolizoval pevné zdravie.
- Ovocie: V dome bol zvyčajne dostatok ovocia - jablká, hrušky a slivky. Slivky vydržali najdlhšie sušené a v niektorých regiónoch Slovenska tvorili súčasť tradičnej kyslej štedrovečernej kapustnice spolu s hríbami a kúskom ryby.
- Šupina z kapra: Pod obrus alebo priamo pod tanier sa dávali šupiny z kapra, prípadne peniaze. Má vraj čarovnú moc „rozmnožiť“ peniaze v rodine.
Ďalšie Zvyky Počas Večere
Dohliadalo sa na to, aby bol na stole párny počet tanierov. Pri nepárnom by totiž posledného člena postihla smrť. Niekde zase prestierali o jeden tanier a príbor navyše pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.
Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať. Kto vstal, do roka ho čakala smrť. Medzi menej známe zvyky patrí umývanie sa vodou, v ktorej sú hodené mince, čo malo zmyť všetko zlé a privolať dobré. Dievčatá súce na vydaj hádzali topánku za hlavu smerom k dverám, aby zistili, či sa vydajú.
Regionálne Vianočné Tradície na Slovensku
Bohatstvo vianočných zvykov a tradícií je na Slovensku veľmi rozmanité a líši sa podľa jednotlivých krajov, ale aj domácností. Čo však platí bez rozdielu, je bohato zdobený štedrovečerný stôl, od ktorého sa nemá za žiadnu cenu odchádzať.
Stredné Slovensko
Na strednom Slovensku je už tradičnou polievkou kapustnica - tak ako inde na mnoho spôsobov, napr. s hubami (v okolí Liptova), rybacia kapustnica (hlavne v okolí Žiliny) alebo hríbová či slivková polievka (oblasť okolo Rimavskej Soboty). Tak ako skoro všade, podáva sa vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a klasický zemiakový majonézový šalát. V okolí Martina sa ešte podáva aj pečená hus alebo kačka. V okolí Rimavskej Soboty sa zas robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek.
Východné Slovensko
Na východnom Slovensku zas pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého by sa mali vzdať akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa aj ťažkým jedlám a venovať sa hlavne modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na Štedrý deň je až do večere prísny pôst.
Vianočný stromček zvyknú ozdobovať až v tento deň, často tradičnými dekoráciami, ktoré sa dedia z generácie na generáciu. Pred štedrou večerou sa tiež spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných. Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Nesmú na stole chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred večerou sa všetci rodinní príslušníci umyjú vo vode, do ktorej bola hodená minca - aby boli zdraví a bohatí.
V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. januára, podľa juliánskeho kalendára. Bohatosťou zvykov a tradícií sa vyznačujú najmä tradície Rusínov, a preto sa oslavy Vianoc podľa juliánskeho kalendára niekedy u nás nazývajú aj ako Rusínske (rusnácke, ruské) Vianoce.
Symboly Vianoc - Od Stola k Stromčeku
Vianočný Stromček a Betlehem
Keď sa dnes kohokoľvek opýtame na symbol Vianoc, povie nám vianočný stromček. Ten naozaj nechýba v žiadnej domácnosti, avšak ide o novodobú tradíciu. Pôvodným symbolom Vianoc bol betlehem. Betlehemy ľudia vyrábali z papiera, vosku alebo dreva.
Vianočný stromček k nám prišiel z Nemecka. Na počiatku sa vyskytoval iba v šľachtickom prostredí. V chudobnejších domácnostiach sa z praktických dôvodov malého priestoru v dome zavesil len vrcholec stromčeka na hradu nad stolom. Stromček sa zdobil na Štedrý deň a odzdoboval na Troch kráľov. Dnes už má každá rodina svoje zvyky. Počas Vianoc sa v domoch šírila nádherná vôňa ihličia, práve ostré ihličie symbolizovalo ochranu pred všetkým zlým v dome. Stromček sa ozdobil malými jabĺčkami, orieškami, ozdobami vyrobenými zo slamy a neskôr nezdobenými medovníkmi alebo ďumbiernikmi. Ako retiazka slúžili šípky navlečené ihlou na dlhú niť, alebo si naši predkovia nastrihali tenké pásiky z papiera a vytvorili papierovú reťaz.
Pôvod vianočného stromčeka
Čaro Imela
Medzi častú výzdobu domácností a vianočných stolov patrí imelo, ktoré je známe ako znak túžby po šťastí pre celú rodinu. Za symbol života či zmierenia sa považuje od nepamäti. Magickú moc imela posudzovali starí Slovania aj podľa toho, z akého stromu pochádzalo. Odlišná legenda tvrdí, že imelo bolo kedysi stromom, z dreva ktorého bol zhotovený kríž pre Ježiša Krista. Strom od hanby zoschol, premenil sa na rastlinu a zahŕňa dobrom tých, ktorí pod ňou prejdú. Hovorí sa, že imelo nosí šťastie iba tomu, kto je ním obdarovaný a nie tomu, kto si ho kúpi sám. Známou a obľúbenou tradíciou je bozkávanie pod zavesenou vetvičkou imela, čo je znak vernej lásky a pevnosti partnerského zväzku.
Pôvod Darčekov
Dodnes sa žiadnemu historikovi nepodarilo zistiť, odkiaľ sa do sveta rozšírila tradícia dávania vianočných darčekov. Údajne však môžeme s istotou povedať, že aspoň drobnosti sa pod stromčekom rozdávali aj v najchudobnejších rodinách. Už Traja králi Gašpar, Melichar a Baltazár priniesli Ježiškovi dary, no darčeky sa objavovali aj skôr, konkrétne počas spomínaných Saturnálií.
V dnešnej slovenskej kultúre deti veria, že im darčeky nosí Ježiško, v iných kútoch sveta to ale môže byť aj Dedo Mráz, Otec Vianoc či Santa Claus. Napríklad v Taliansku darčeky rozdáva striga La Befana, pričom v severských krajinách ako Nórsko a Švédsko sa považuje za nositeľa darčekov vianočná koza menom Julbukk.
Sviatočné Zábavy a Udalosti
Jasličky a Betlehemské Hry
K jedným z najkrajších ľudových zvykov patrili celosvetovo známe betlehemské hry. Najčastejšie v nich vystupovalo 5 postáv - bača, traja valasi a anjel. Autorom prvého betlehemu bol údajne František z Assisi. Na jeho rozkaz vznikli živé jasličky v jaskyni na pahorku neďaleko talianskeho Greccia. Jasličky spravidla pozostávali z podrobnej inštalácie postáv Márie, Jozefa a novorodeného Ježiška. Naokolo nich boli v prostredí maštale rozostavané postavy troch kráľov a domácich zvieratiek. Takto vyskladaná scéna približovala bežnému, často negramotnému obyvateľstvu to, čomu boli vianočné sviatky zasvätené.
Sviatočné Ľudové Divadlá
Príjemnú sviatočnú atmosféru medzi 24. decembrom až 6. januárom pomáhali v minulosti dotvárať vianočné hry v podaní ľudových divadiel. Najčastejšie vychádzali z biblických motívov, pričom historickým impulzom k ich vzniku boli tzv. ludi Nativitatis - hry o narodení Krista pôvodne ešte z 11. storočia. Vianočné hry mali bohato rozvinutý dej, najčastejšie veršovaný text a dotvárať ich pomáhala aj improvizácia, ktorá bola silne poznačená humorom.
Prvý a Druhý Sviatok Vianočný
V minulosti sa prvý sviatok vianočný (25. decembra) považoval za Nový rok. Populárnym zvykom bolo, aby niektorý člen domácnosti priniesol skoro ráno čerstvú vodu z potoka s pozdravom: „Daj, Bože, dobrý deň, prvšia voda než oheň, narodil sa Ježiško v tento deň.“ V tejto vode sa následne všetci poumývali a hodili do nej aj pár mincí. Aj vinšovanie a chodenie na návštevy malo v tento deň svoju tradíciu, avšak prísť mohli len blízki príbuzní. Pustiť do domu niekoho cudzieho bolo zakázané.
Svoje zvyky si roky niesol aj druhý sviatok vianočný (26. decembra). Keďže od začiatku decembra do prvého vianočného sviatku boli zakázané zábavy, ľudia zasvätili 26. december veľkým zábavám, ktoré dodnes poznáme ako tzv. Štefanské zábavy. Mládenci na Štefana obchádzali domácnosti s dievčatami, vinšovali, pozývali na zábavu a zároveň zbierali peniaze na zaplatenie muzikantov a naturálie na občerstvenie.
Vianočné Vinše - Posolstvá Lásky a Pokoja
Vianočné vinše na pohľadniciach či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí, zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu vianočnú atmosféru. S Vianocami sa spája množstvo ľudových vianočných vinšov, ktoré sa tradujú z generácie na generáciu. Môžeme ich rozdeliť do niekoľkých kategórií:
- Všeobecné vinše: Vyjadrujú radosť, pokoj, lásku a šťastie, často s obrazmi zvončekov, ihličia a mrazivého ticha.
- Kresťanské vinše: Zamerané na narodenie Ježiša Krista, s odkazmi na Betlehem, anjelov a Spasiteľa.
- Vtipné vinše: Obľúbené najmä medzi priateľmi, prinášajú smiech a dobrú náladu, často s humorným pohľadom na vianočný zhon alebo tradičné jedlá.
- Detské vinše: Jednoduché, hravé rýmy o darčekoch, snehu a radosti z Vianoc.
Vianoce vo Svete - Globálny Kaleidoskop Tradícií
Vianoce sú najväčšie a najkrajšie kresťanské sviatky v roku, ktoré sa slávia v mnohých krajinách po celom svete a sú spojené s rôznymi ľudovými zvykmi a tradíciami. Či už sú vítaním zimného slnovratu, oslavou narodenia Ježiša, alebo kombináciou oboch, tradície zimných sviatkov počas decembra sa zachovávajú v rozmanitých podobách na celom svete.
| Krajina | Vianočné Zvyky a Tradície |
|---|---|
| Švédsko | Jedným zo symbolov Vianoc je obrovská slamená socha kozy menom Yule. Druhé zviera, bytostne späté so švédskymi Vianocami, je animovaný Donald Duck (Kalle Anka), ktorého televízne príbehy pozerá údajne až polovica Švédov na Štedrý večer. |
| Guatemala | Presne o 18:00 h v siedmy decembrový deň sa na dvoroch a väčších priestranstvách odštartuje vianočná sezóna zapálením vatier, ktoré symbolizujú upálenie diabolských duchov. |
| Katalánsko (Španielsko) | Tradičnú vianočnú výzdobu dopĺňajú figuríny ako Caganer (postavička vykonávajúca potrebu, symbol úrodnosti) a Caga Tió (polienko s namaľovanými očami, ktoré "produkuje" darčeky). |
| Nórsko | Na Štedrý večer vychádzajú bosorky a zlí duchovia. Nórske rodiny musia preto schovávať metly a v krboch páliť smrekové drevo, aby sa duchovia nedostali dnu komínom. |
| Južná Afrika | Vianočnou delikatesou sú vyprážané húsenice motýlieho druhu okáň menší (Saturnia pavonia), ktorých chuť je údajne podobná čaju a majú vysoké nutričné hodnoty. |
| Island | Mýtická mačka Yule v minulosti plnila úlohu motivačného strašiaka - aby sa farmári vyhli jej hnevu, museli mať nádenníci pred Vianocami utkaný odev z čerstvo spracovanej vlny. |
| Ukrajina | Vianoce sa slávia 7. januára podľa juliánskeho kalendára. Hlavné vianočné jedlo nazývané „Sviata Vecheria“ (svätá večera) sa podáva na Štedrý večer 6. januára v miestnosti s dekoráciou didukh (zväzok pšenice symbolizujúci úrodu a predkov). Po jedle Ukrajinci spievajú „koliadky“. |
| India | Kvôli malému počtu kresťanov sú Vianoce pomerne malým sviatkom. Namiesto tradičných stromčekov ľudia zdobia banánovníky alebo mangovníky, respektíve akýkoľvek strom, ktorý majú k dispozícii. Používajú aj listy manga na zdobenie domov. |
| Kostarika | Domy zdobia krásnymi tropickými kvetinami. V centre pozornosti stojí betlehem, nazývaný Pasito alebo Portal, ozdobený kvetmi a ovocím. Vianočné vence sa vyrábajú z cypruštekových vetvičiek a sú skrášľované červenými kávovými bobuľami a stuhami. |
| Grécko | Na Štedrý deň deti, najmä chlapci, spievajú do ulíc „kalanda“ (koledy) za doprovodu bubnov a triangla. Niekedy nesú modely člnov. Tradičnejšou dekoráciou než stromček je plytká drevená miska s kúskom drôtu, na ktorom visí bazalka, obalujúca drevený kríž. |
| Belgicko | Väčšina ľudí zdobí vianočné stromčeky svetielkami, girlandami a hviezdou. Niektorí majú v záhradách betlehemy v životnej veľkosti. Vonkajšok domov obzvláštňujú soby a Santa Claus lezúci po streche. |
| Argentína | Počas Vianoc majú teplé počasie. Veľmi obľúbené sú vianočné stromy, ktoré sa zdobia obvykle 8. novembra a do ich blízkosti sa kladú betlehemy. Jednou z najkrajších tradícií je tu „globos“, papierová dekorácia s plamienkom vo vnútri, ktorá sa podobne ako čínska lucerna vznesie do neba. |
Spolu v Očakávaní Lásky a Pokoja
Vianoce. Čas radosti, pokoja a rodiny. Najkrajšie sviatky celého roka pre mnohých ľudí. Nech už dodržiavate tradície, alebo uprednostňujete trávenie predvianočného a vianočného obdobia po svojom, nezabudnite byť k sebe vľúdnejší, chápavejší a pozornejší. Darujme namiesto darčekov svoj čas celej rodine a priateľom. A nielen v tomto predvianočnom období.
Slovensko je krajina bohatá na zvyky a tradície. Zvyky a tradície tvoria duchovné kultúrne dedičstvo po našich predkoch. Aby sa dedičstvo zachovalo aj pre ďalšie generácie, je potrebné o týchto zvykoch hovoriť a aj v našich moderných domácnostiach ich zachovávať. Pre deti môže byť až magické sledovať rozkrojenie jabĺčka a rozprávanie príbehu, s rozžiarenými očami a detským záujmom.