Úvod do Japonských Svadobných Tradícií
Japonský svadobný obrad môže byť kresťanský, budhistický alebo šintoistický. Aj keď sa väčšina obyvateľov krajiny vychádzajúceho slnka nehlási k žiadnemu náboženstvu, ich svadobný obrad sa nemusí zhodovať s ich vlastným presvedčením. V tejto krajine nie je nič neobvyklé, ak si nekresťania povedia svoje áno v kresťanskom kostole.
Svadby v Japonsku sa vo všeobecnosti riadia tradíciami, ktoré sa menia od regiónu k regiónu. Japonská svadba je krásna a jednoduchá ceremónia, ktorej sa môžu zúčastniť len rodinní príslušníci. Kvôli klíme sa veľa svadieb koná na jar a jeseň. Takisto, určité dni roka sú považované za šťastné pre výročia, a tak sa páry sobášia aj v tieto dni. Japonská kultúra preberá aj niektoré prvky zo západu, a tak sa na svadbách objavujú aj svadobné prstene či nevesty v západných svadobných šatách.
Tradičný Šintoistický Svadobný Obrad
Hoci sú ústrednými náboženstvami v Japonsku budhizmus a šintoizmus, tradičné obrady sa často konajú v šintoistických svätyniach. V každom náboženstve symbolizujú svadobné obrady kľúčové hodnoty viery.
História a Vývoj Šintoistických Svadieb
Šintoistické svadby sú však pomerne nové. Prvýkrát bol tento termín zaznamenaný v Šinto knihe z roku 1872 a skutočné obrady boli uvedené až v 80-tych rokoch 20. storočia. Svadobné šinto obrady si Japonci v priebehu rokov prispôsobili tak, aby nakoniec dosiahli modernú formu. Tento štýl ceremoniálu sa ale zmenil v období Meidži, kedy cisár poučil svojho syna, aby si spravil svadbu pred palácom vo svätyni, kde bola uchovaná bohyňa slnka Amaterasu Omikami.
Odev novomanželov
Páry, ktoré sa dnes rozhodnú pre rituál šinto, sú oblečené v tradičnom oblečení. Počas tradičnej japonskej svadby musí byť nevesta pomaľovaná bielou farbou od hlavy po prsty na nohách ako symbol čistoty. Japonské svadobné šaty pozostávajú z dlhého bieleho kimona nazývaného shiro-maku (alebo shiromuku). Japonské nevesty majú vlasy upravené do tradičného komplikovaného účesu ozdobeného hrebienkami a inými doplnkami. Počas svadby pokrýva nevestinu hlavu kapucňa naznak toho, že bude pokojná a trpezlivá manželka.
Ženíchovo oblečenie je jednoduchšie. Má oblečené čierne nohavice a krátke čierne kimono nazývané montsuki, ktoré je ozdobené rodinnými pečaťami. K tomu nosí haori (vrchné kimono alebo tenký kabát) a hakamu (kimonové nohavice).
Priebeh ceremónie
Po tom, ako sú nevesta a ženích patrične oblečení a pripravení, sú vedení do svätyne vybraným dievčaťom, ktoré nesie červený dáždnik, spolu so svojimi blízkymi hosťami a šinto kňazmi. Sprievod je sprevádzaný hudobníkmi, ktorí hrajú na tradičné hudobné nástroje.
- Nyudžo (vstup do svätyne): V tomto kroku vstupuje rodina do svätyne v poradí, v akom vzťahu sú so ženíchom a nevestou.
- Šubatsu no gi (slávnostné čistenie): Pred začiatkom samotného obradu kňaz očisťuje nevestu, ženícha i hostí, čo je zároveň jadrom celej šintoistickej svadby.
- Sankon no gi (výmena pohárov): Mladomanželia si oficiálne sľúbili večné šťastie a vymieňajú si posvätné poháre. Táto ceremónia je známa ako san-san-kudo, alebo 3×3, počas ktorej mladomanželia vypijú deväť pohárikov saké.
- Čítanie sľubov (seiši sodžo): Po rituáli sake nasleduje čítanie sľubov, ktoré číta len ženích.
- Saišu aisatsu: Na záver sa šintoistickí kňazi poklonia mladomanželom a rodine.
Všetky tieto zložité rituály sú významným symbolom pre zachovanie šintoistickej viery v Japonsku. Hoci je dnes približne 60 % Japoncov šintoistov, páry, ktoré uskutočňujú jeho tradičný svadobný obrad, drasticky klesá.
san san kudo
Svadobná Hostina - Kekkon Hiroen
Zatiaľ čo svadobného obradu sa v Japonsku zúčastňujú len najbližší rodinní príslušníci, pozvaní hostia prichádzajú až na svadobnú hostinu, v japončine známu ako Kekkon hiroen. Štýl a veľkosť tejto svadobnej hostiny sa región od regiónu mení, ale vo všeobecnosti ide o formálnu záležitosť a nevšedný zážitok.
Svadobné dary a etiketa
Ak niekto dostane pozvánku na japonskú svadbu, očakáva sa, že na ňu čo najskôr písomne odpovie. Od pozvaných hostí sa očakáva finančný dar (Oshugi), ktorého výška závisí od vzťahu pozvaných k snúbencom, pokiaľ nie je na svadobnej pozvánke uvedená konkrétna suma. Priemerná suma sa pohybuje okolo 30 000 jenov (približne 200 EUR) a odovzdáva sa vo zvláštnej, na tento účel vyhradenej obálke nazvanej shugi bukuro, označenej menom darcu. Táto obálka sa odovzdáva pri príchode na miesto svadobnej hostiny a podpise do svadobnej knihy hostí. Japonské svadby sú jedny z najdrahších a peniaze v obálke pomáhajú zaplatiť za svadbu.
Odev hostí a novomanželov
Svadobní hostia prichádzajú na svadobnú hostinu vo formálnom odeve a nie je zvláštnosťou, ak si ženy oblečú kimono. Počas svadobných osláv sa nevesta niekoľkokrát oblieka do rôznych druhov farebného svadobného kimona nazývaného uchikake. Toto kimono býva väčšinou červené, pretože červená je farba šťastia, alebo fialové, pretože fialová je farba lásky. Kimono býva ozdobené farebnými scénami prírody a šaty majú dlhé vejúce rukávy. Takéto rukávy sú len na svadobných šatách a nevesta už nikdy viac nebude mať také rukávy. Ženích je oblečený v mužskom svadobnom kimone haori-hakama alebo smokingu, podľa toho, ako je oblečená nevesta.
Priebeh hostiny
Novomanželia sedia počas svadobnej hostiny na vyvýšenom mieste, odkiaľ sledujú prejavy a „kultúrne vložky“. Nie je ničím nezvyčajným, ak vás vaši japonskí hostitelia požiadajú o malý výstup, v takom prípade veľa ľudí zaspieva obľúbenú pieseň. Ženích a nevesta potom obchádzajú stoly, aby na nich zapálili sviečky, a následne rozkroja svadobnú tortu.
Japonská svadobná tradícia nepozná družičky ani družbov. Nahradzuje ich starší manželský pár Nakoudo, ktorého úlohou je príprava svadobnej hostiny a sedí na čestnom mieste spoločne so ženíchom a nevestou. Zasadací plán japonskej svadobnej hostiny sa riadi vzťahom pozvaného k neveste a ženíchovi. Jedlá sú často inšpirované francúzskou kuchyňou a hostia ich konzumujú individuálne počas kultúrnej vložky.
Darčeky pre hostí
Po skončení svadobnej hostiny hostia dostávajú rôzne darčeky, kúsok svadobnej torty, hodiny alebo keramické drobnosti. Medzi tradičné pozornosti patrí Hikidemono - sušený tuniak alebo cukor, ktorý je v tejto krajine symbolom šťastia.
Kráľovské Svadby a Abdikácia: Cena Lásky
Kráľovské svadby v Japonsku, najmä tie, ktoré zahŕňajú manželstvo s osobou neurodzeného pôvodu, často pútajú medzinárodnú pozornosť kvôli prísnym pravidlám cisárskeho dvora.
Prípad princeznej Ayako
Príkladom je príbeh princeznej Ayako, členky tamojšej kráľovskej rodiny, ktorá sa vydala za Keia Moriyu. Spoznali sa prostredníctvom rodinných známych a zásnuby mladého páru prebehli v lete. Svadba sa uskutočnila na tradičnej japonskej ceremónii v Tokiu. Pre celú krajinu šlo o veľkú udalosť, no pozadie tohto príbehu lásky malo na svedomí fakt, že o svadbe japonskej princeznej hovoril celý svet.
Dôvodom bolo, že princezná Ayako sa pred svadbou musela vzdať kráľovského titulu a ďalších privilégií (vrátane nemalého finančného príjmu), ktoré vyplývali z jej postavenia. V prísne konzervatívnej krajine to totiž kráľovské právo prikazuje všetkým ženám z vládnucej rodiny, ktoré si chcú vziať za manžela muža neurodzeného pôvodu. A keďže jej nastávajúci do tejto skupiny spadá, Ayako sa rozhodla abdikovať z pozície princeznej. Paradoxné je, že toto pravidlo neplatí v prípade mužov z kráľovskej rodiny, ktorí - v prípade, že sa chcú sobášiť s „obyčajnou“, neurodzenou dámou - sa nevzdávajú ani titulu, ani ďalších náležitostí.
Samotná svadba sa niesla v tradičnom japonskom štýle, pričom nevesta vystriedala niekoľko bohato zdobených šiat v štýle kimono. Novomanželov pri odchode z ceremónie čakala vyše tisícka fanúšikov, ktorí im blahoželali. Ženích navyše po ceremónii ochotne odpovedal na otázky novinárov a nechal sa počuť, že urobí všetko preto, aby jeho nastávajúca bola šťastná. Tomu sa hovorí skutočná láska!
Prípad princeznej Mako
Podobný prípad sa týka lásky medzi princeznou Mako a jej snúbencom Keiom Komurom, ktorých plánovaná svadba doslova polarizovala japonskú spoločnosť. Japonské tradície sú nastavené veľmi striktne a ohromujúco viditeľne v prospech mužských následníkov trónu - ak si princ vezme bežnú občianku, môže si v kľude ponechať všetky svoje tituly, no ak sa vydá za bežného občana princezná, príde absolútne o všetko a musí opustiť cisársky dvor.
Mako a Kei sa spoznali pred ôsmimi rokmi na Kresťanskej univerzite v Tokiu a v roku 2017 sa zasnúbili s tým, že svadbu budú mať v roku 2018. Ich situáciu skomplikoval aj fakt, že Kei údajne dlží bývalému snúbencovi jeho matky nemalú sumu peňazí, ktorú mu požičal na školné. Podľa portálu Japan Times sa ich spory mali v posledných rokoch vyhrotiť. Jediný človek široko ďaleko, ktorý podporuje ich svadbu, je princeznin otec Fumihito.
Ďalšou tradíciou kráľovskej rodiny je, že odídený člen dostane vyše milióna dolárov. Princezná Mako však peniaze odmietla v reakcii na finančné problémy svojho snúbenca, čím chcela dať najavo, že ich situácia nie je až taká vážna a zvládnu ju vyriešiť aj bez podpory cisárskeho dvora. Mako sa tak stala historicky prvou členkou kráľovskej rodiny, ktorá nemala tradičnú kráľovskú svadbu. Zamilovaná dvojica by mala po svadbe odísť do USA, kde Kei momentálne pracuje ako právnik.
Prípad princeznej Sayako
Kauza sa odohrala už v roku 2005, kedy sa princezná Sayako, jediná dcéra cisára Akihita a cisárovnej Michiko, rozhodla opustiť cisársky dvor pre lásku a vydať sa za „nešľachtica“ menom Yoshiki Kuroda. Kvôli tomu bola nútená vzdať sa titulu a členstva v kráľovskej rodine. Po svadbe si osvojila priezvisko svojho manžela.