Región Gemer predstavuje územie s bohatou históriou, ktorá je úzko spätá nielen s náboženským životom, ale aj s významným priemyselným a technickým rozvojom v 19. storočí. Medzi kľúčové prvky tohto vývoja patrilo hutníctvo a spracovanie železa, ktoré formovali ekonomickú tvár regiónu.
Železiarstvo a hámorníctvo v Gemeri
Priemyselná história oblasti bola definovaná najmä rozmachom železiarskych podnikov. Významným subjektom v tejto sfére bola spoločnosť Konkordia, založená v roku 1833, ktorá zohrávala centrálnu úlohu v regióne. V roku 1857 odkúpil všetky huty, bane, skujňovacie vyhne a hámre, čím výrazne ovplyvnil miestny trh.
| Lokalita | Typ prevádzky |
|---|---|
| Štítnik | Vysoké pece, hámor |
| Henckovce | Vysoká pec (postavená v r. 1852) |
| Kunova Teplica | Vysoká pec |
Prevádzky využívali suroviny ako siderity z Rudnej, Ratkovského Bystrého, Nadabule a limonit z Hrádku. Napríklad vysoká pec Konkordie dokázala týždenne vyrobiť okolo 39 ton surového železa, ktoré bolo následne expedované do skujňovacieho závodu pri Dobšinej. Železiarne v Henckovciach v polovici 50. rokov 19. storočia produkovali priemerne 1310 ton surového a 168 ton tyčového železa ročne.

Osobnosti spojené s priemyslom a kultúrou
Rozvoj regiónu nebol len technický, ale aj kultúrny. Významnou osobnosťou bol muž, ktorý od roku 1843 viedol medený hámor a pražiareň v Štítniku. Okrem podnikateľských aktivít sa aktívne podieľal na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach a angažoval sa vo verejnom a cirkevnom živote ako dozorca štítnickej cirkvi a inšpektor gemerského dekanátu.
K dokumentácii vtedajšej technickej kultúry prispeli aj umelci a cestovatelia. V rokoch 1840 - 1842 pôsobil v regióne cestovateľ, ktorý počas svojich ciest po hornom Gemeri vytvoril pozoruhodné diela, vrátane dokumentárnej maľby „Železné hámre na Muráni“.
Tradičná kultúra a spoločenský život
Popri priemysle si Gemer zachoval silné ľudové tradície. Gemerské osvetové stredisko v Rožňave pravidelne organizuje cyklus podujatí U nás taká obyčaj. Významným prejavom miestnej kultúry bola rekonštrukcia tradičnej bystränskej svadby, ktorú predviedla folklórna skupina Bystränky. Program mapoval všetky etapy svadobného obradu od príprav až po tradičný „grajcärový“ tanec.