Konto pracovného času (ďalej aj len „konto“) predstavuje moderný spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorý umožňuje zamestnávateľom pružnejšie prispôsobovať pracovný čas aktuálnym potrebám prevádzky a zároveň udržiavať stabilitu príjmov zamestnancov. Tento inštitút je upravený v § 87a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“).
Historický kontext a právna úprava
Zavedenie konta pracovného času ako samostatného inštitútu priniesla novela Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť 1. septembra 2011. Pred týmto dátumom Zákonník práce neupravoval konto pracovného času v súčasnej podobe, hoci v praxi sa pojem „konto pracovného času“ používal, najmä v kontexte tzv. flexikonta (podľa § 252c Zákonníka práce, neskôr § 142a Zákonníka práce) alebo ako označenie pravidiel pre nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času u niektorých zamestnávateľov.
Významné zmeny priniesla aj novela Zákonníka práce č. 361/2012 Z. z., účinná od 1. januára 2013, ktorá zlúčila ustanovenia § 87a (konto pracovného času) a § 142a (flexikonto) do jednotného § 87a Zákonníka práce. Taktiež sa zmenilo maximálne vyrovnávacie obdobie a zjednodušili sa evidenčné povinnosti.
Podmienky zavedenia konta pracovného času
Zavedenie konta pracovného času je striktne podmienené splnením viacerých kritérií:
Dohoda so zástupcami zamestnancov
- Konto pracovného času môže zamestnávateľ zaviesť len po dohode so zástupcami zamestnancov. Zástupcami zamestnancov sú podľa § 11a Zákonníka práce odborová organizácia, zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník.
- Dohoda o zavedení konta pracovného času musí byť písomná. Nepísomná dohoda predstavuje porušenie pracovnoprávnych povinností, hoci sama osebe nie je považovaná za právny úkon s doložkou neplatnosti podľa § 17 ods. 2 Zákonníka práce.
- Dohodu nemožno nahradiť jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa. Ak zástupcovia zamestnancov nesúhlasia so zavedením konta, zamestnávateľ ho nemôže zaviesť. Ani súhlas jednotlivých zamestnancov túto podmienku nenahrádza.
- Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, nemôže zamestnávateľ konto pracovného času zaviesť. Na rozdiel od všeobecného nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času (§ 87 ods. 2 Zákonníka práce), kde je možná dohoda priamo so zamestnancom v prípade absencie zástupcov, pri konte pracovného času takýto alternatívny partner nie je ustanovený.
Obsah dohody a súhlas zamestnanca
Zákonník práce priamo neupravuje obsahové náležitosti dohody o zavedení konta. Dohoda sa vyžaduje primárne pre možnosť zavedenia tohto modelu rozvrhovania pracovného času. Neznamená to však, že súčasťou dohody musia byť aj všetky konkrétne pravidlá, ako napríklad rozvrhové obdobie, hoci je to vhodné.
V prípade, že zástupcovia zamestnancov dali súhlas na zavedenie konta, súhlas konkrétneho zamestnanca sa nevyžaduje, pretože zástupcovia zastupujú zamestnancov ako celok. Výnimkou sú zamestnanci podľa § 87 ods. 3 Zákonníka práce (napr. zdravotne postihnutí, tehotné ženy, osamelí rodičia starajúci sa o dieťa), u ktorých je potrebné dohodnúť nerovnomerné rozvrhnutie individuálne.
Princípy fungovania konta pracovného času
Konto pracovného času je spôsob nerovnomerného rozvrhnutia pracovného času, ktorého podstata spočíva v flexibilite:
- Väčšia potreba práce: Zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas. Tieto hodiny sa evidujú ako kladný účet konta pracovného času a nie sú považované za prácu nadčas.
- Menšia potreba práce: Zamestnanec odpracuje menej hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas, alebo prácu nevykonáva vôbec. Tieto hodiny sa evidujú ako záporný účet konta pracovného času a nejedná sa o prekážku v práci na strane zamestnávateľa.
Vyrovnávacie obdobie
V kolektívnej zmluve alebo v dohode so zástupcami zamestnancov sa musí dohodnúť vyrovnávacie obdobie konta pracovného času, v ktorom sa vyrovná rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca. Toto obdobie nesmie byť dlhšie ako 30 mesiacov. Mesiace musia nasledovať po sebe, prerušenia nie sú prípustné.
Na konci rozvrhového (zúčtovacieho) obdobia sa musia plusové a mínusové hodiny vyrovnať, t. j. stav na rozdielovom účte pracovného času by mal byť 0 hodín, prípadne môže byť mínusový stav. Priemerný týždenný pracovný čas v rámci vyrovnávacieho obdobia nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. V žiadnom prípade však priemerný týždenný pracovný čas vrátane kladného konta pracovného času a práce nadčas nesmie presiahnuť 48 hodín v období najviac 12 mesiacov, čím sa zabezpečuje súlad so smernicou EÚ o organizácii pracovného času. Ak by na konci vyrovnávacieho obdobia vznikla kladná hodnota, zamestnávateľ by porušil Zákonník práce, pretože by rozvrhol viac hodín, ako je povolené.
Rozvrhovanie pracovného času a informačná povinnosť
Konto pracovného času je spôsobom rozvrhovania pracovného času, preto sa naň vzťahujú aj všeobecné pravidlá rozvrhovania. Zamestnávateľ je povinný urobiť rozvrh pracovných zmien vopred, a to minimálne týždeň vopred a s platnosťou najmenej na týždeň (§ 90 ods. 9 Zákonníka práce). Pri konte pracovného času by mal zamestnávateľ plánovať využívanie väčšej a menšej potreby práce v dlhšom časovom horizonte.
Hoci Zákonník práce v § 87a výslovne neupravuje informačnú povinnosť zamestnávateľa, z iných ustanovení a účelu zákona vyplýva, že zamestnanec by mal vedieť, ako je na tom z hľadiska odpracovaných hodín (či odpracoval viac alebo menej hodín, ako mal).
Konto pracovného času a osobitné kategórie zamestnancov
Konto pracovného času možno zaviesť aj pre:
- Mladistvých zamestnancov (§ 40 ods. 3 Zákonníka práce), avšak s povinnosťou dodržiavať maximálny týždenný pracovný čas (napr. mladistvý zamestnanec mladší ako 16 rokov má pracovný čas najviac 30 hodín týždenne).
- Zamestnancov s kratším pracovným časom (§ 85 ods. 6 a 87a ods. 8 Zákonníka práce), pričom sa vychádza z ich kratšieho pracovného času.
Evidenčné povinnosti pri konte pracovného času
Zamestnávateľ je pri uplatňovaní konta pracovného času povinný viesť dva typy účtov:
- Účet konta pracovného času: Eviduje sa na ňom rozdiel medzi ustanoveným týždenným pracovným časom a skutočne odpracovaným časom zamestnanca. Evidencia sa robí po dňoch.
- Ak zamestnanec odpracuje viac hodín, ako je jeho ustanovený týždenný pracovný čas, hodiny a čiastka sa evidujú s kladnou hodnotou.
- Ak zamestnanec odpracuje menej hodín alebo nepracuje vôbec, hodiny a čiastka sa evidujú so zápornou hodnotou.
- Účet rozdielu medzi mzdou: Eviduje sa na ňom rozdiel medzi skutočne poskytnutou základnou zložkou mzdy (ktorá zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času) a základnou zložkou mzdy, na ktorú by mal zamestnanec právo za skutočne odpracovaný čas. Eviduje sa len základná zložka mzdy, ktorá má väzbu na čas.
Zákonník práce nestanovuje špecifické podmienky pre spôsob vedenia tejto evidencie. Zamestnávateľ sa môže dohodnúť so zástupcami zamestnancov na podrobnostiach.
Konto pracovného času a práca vo sviatok
Na výkon práce vo sviatok v rámci inštitútu konta pracovného času sa vzťahuje ustanovenie § 94 Zákonníka práce. Je dôležité rozlišovať, či ide o zamestnávateľa s nepretržitou prevádzkou alebo nie.
Prípustné práce vo sviatok
V prípade, že u zamestnávateľa nie je uplatňovaný nepretržitý pracovný režim, možno zamestnancovi vo sviatok nariadiť len obmedzené práce podľa § 94 ods. 3 a 4 Zákonníka práce, ktoré sú prípustné aj v dňoch nepretržitého odpočinku v týždni. Patria sem napríklad:
- Naliehavé opravárenské práce.
- Nakladacie a vykladacie práce.
- Inventúrne a uzávierkové práce.
- Práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu.
- Práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach.
- Práce nevyhnutné na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva.
- Kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat.
- Naliehavé práce v poľnohospodárstve.
Ak zamestnávateľ, u ktorého sa neuplatňuje nepretržitý pracovný režim, rozvrhne na sviatok pracovnú zmenu, na ktorej sa majú vykonávať iné práce, ide o porušenie zákona.
Odmeňovanie práce vo sviatok
Podľa § 122 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnancovi, ktorý nepracoval preto, že sviatok pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, patrí náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku, ak mu mzda ušla pre sviatok.
Ak sviatok pripadá na deň, kedy zamestnanec nemal mať podľa rozvrhu zmenu, a teda skutočne vo sviatok nepracoval, nebude mať nárok na mzdu ani náhradu mzdy, pretože mu mzda neušla z dôvodu sviatku.
Zamestnávateľ je povinný vyplatiť všetky zložky mzdy, ktoré zodpovedajú skutočne odpracovanému času, bez ohľadu na to, či zamestnanec odpracoval menej alebo viac hodín, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Aj keď pri konte pracovného času je základná zložka mzdy stála a zodpovedá ustanovenému týždennému pracovnému času, iné zložky mzdy, ako napríklad príplatok za prácu vo sviatok, sa viažu na skutočne vykonanú prácu v daný deň.
Sviatok a nočné zmeny
Začiatok dňa pracovného pokoja je v § 95 Zákonníka práce definovaný. Na pracoviskách s nočnými zmenami sa deň pracovného pokoja začína hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje ako prvá ranná zmena. To znamená, že začiatok sviatku sa nepočíta od nultej hodiny, ale od času nástupu prvej rannej zmeny.
Príklad: Ak prvá ranná zmena začína o 06:00 hod., potom aj sviatok začína o 06:00 hod.
- Ak bola pracovná zmena 24. 12. 2017 odpracovaná od 06:00 do 18:00 hod., vzniká nárok na mzdové zvýhodnenie vo sviatok za všetky odpracované hodiny.
- Ak bola pracovná zmena 23. 12. 2017 odpracovaná od 18:00 do 06:00 hod. nasledujúceho dňa, a 24. 12. je sviatok, nevzniká nárok na mzdové zvýhodnenie za hodiny do 06:00 hod., pretože sviatok začal až od tohto času.
Konto pracovného času a prekážky v práci
Novela účinná od 1. januára 2013 umožňuje zamestnávateľovi v prípade vážnych prevádzkových dôvodov využiť konto pracovného času, konkrétne jeho záporný účet, ako riešenie prekážky v práci na svojej strane. V takom prípade sa neuplatňuje pravidlo o oznamovaní rozvrhnutia pracovného času najmenej týždeň vopred (§ 90 ods. 9 Zákonníka práce), keďže vážne prevádzkové dôvody môžu nastať okamžite. Pri iných prekážkach v práci sa však táto výnimka neuplatňuje a pravidlá rozvrhovania musia byť dodržané.
Skončenie pracovného pomeru pri uplatnení konta
Pri skončení pracovného pomeru alebo vyrovnávacieho obdobia platia špecifické pravidlá:
- Ak bola poskytnutá nižšia základná zložka mzdy, ako by zamestnancovi patrila podľa odpracovaného času, zamestnávateľ je povinný rozdiel doplatiť.
- Ak zamestnanec neodpracoval celý rozsah pracovného času, za ktorý mu bola základná zložka mzdy poskytnutá, zamestnávateľ má právo na vrátenie preplatku len v špecifických prípadoch skončenia pracovného pomeru (podľa § 63 ods. 1 písm. d) a e) alebo § 68 ods. 1 Zákonníka práce).
tags: #konto #pracovneho #casu #sviatok