Druhá svetová vojna je do súčasnosti najväčším ozbrojeným konfliktom v dejinách ľudstva, ktorý stál život až 60 miliónov ľudí. Počas šiestich rokov trvania zomreli desiatky miliónov obyčajných ľudí - vrátane detí, žien, a milióny bojujúcich vojakov. Šesť vojnových rokov znamenalo utrpenie, biedu, beznádej a zomieranie. Na začiatku vojny stáli veľmocenské ambície a spočiatku výboje proti menším štátom, ako bola anexia Rakúska, zabratie Sudet a rozbitie demokratického Československa, zabratie pobaltských štátov či vojna proti neutrálnemu Fínsku. Následovala okupácia Poľska v réžii nacistického Nemecka a Sovietskeho zväzu, čo je aj najčastejšie uvádzaný dátum začiatku druhej svetovej vojny.
Kapitulácia Nemecka a oficiálny koniec vojny v Európe
Koniec druhej svetovej vojny si v Európe pripomíname 8. mája. V tento deň nemecké nacistické velenie podpísalo kapituláciu do rúk Spojencov, ktorá znamenala koniec vojny. U nás je tento deň štátnym sviatkom - Dňom víťazstva nad fašizmom. Nemecké velenie podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu do rúk všetkých Spojencov, vrátane Sovietskeho zväzu, krátko pred polnocou 8. mája 1945 v Remeši. Mala nadobudnúť platnosť od 23:01 hod. Stredoeurópskeho času.
Zákulisie podpisu bezpodmienečnej kapitulácie bolo zložitejšie. Prvýkrát bola podpísaná 7. mája 1945 o 02.41 hod. v Remeši v sídle hlavného štábu Spojeneckých expedičných síl. Za nemeckú stranu ju podpísal generál Alfred Jodl z poverenia ríšskeho prezidenta Karla Dönitza. Za Spojencov to bol generál Eisenhower, francúzsky generál François Sevez a sovietsky generál Susloparov, ktorý však nemal na podpis plné splnomocnenie. Z tohto dôvodu, a na nátlak sovietskej strany, sa celý ceremoniál opakoval o deň neskôr v Berlíne.
Posledný akt podpisu "bezpodmienečnej kapitulácie všetkých nemeckých, kdekoľvek sa nachádzajúcich pozemných, námorných a vzdušných ozbrojených síl" sa zopakoval v noci z 8. na 9. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne - Karlhorste. Jej podpisom táto vstúpila do platnosti 8. mája 1945 o 23:00 hod. stredoeurópskeho času. V tej dobe bol na území hlavného mesta Sovietskeho zväzu v Moskve už iný deň - 9. máj, preto si Rusko a niektoré postsovietske krajiny pripomínajú koniec vojny 9. mája.
28 minut agónie: Poprava nacistického polního maršála - Keitel
Koniec bojových akcií po kapitulácii
Bojové akcie sa dňom 8. mája neskončili úplne. Viacero nemeckých armád a ich velitelia bojovali na území Českej kotliny a severnej Juhoslávie do 15. mája. Posledná nemecká ponorka sa vzdala až začiatkom júna 1945. Celosvetovo sa druhá svetová vojna skončila až o niekoľko mesiacov neskôr.
Definitívny koniec vojny: Východná Ázia a pád Japonska
Na Ďalekom východe sa k útoku na Japonsko pripojil aj Sovietsky zväz. Vytvorená situácia po atómových útokoch a vstupe ZSSR do vojny primäla Japonské cisárstvo ku kapitulácii. Dňa 8. augusta 1945 Sovietsky zväz vypovedal vojnu Japonsku, čím ukončil "pakt o neutralite", a začal útočné operácie v Mandžusku. Keďže japonská armáda odmietala pristúpiť na kapituláciu, ku ktorej ju vyzvali Spojenci, Spojené štáty americké použili svoje dve nové atómové bomby proti fanatickému odporu japonských vojsk. Lietadlá USA zvrhli atómové bomby 6. augusta na Hirošimu a 9. augusta na Nagasaki. Japonsko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu 2. septembra 1945, čím sa druhá svetová vojna definitívne skončila.
Slovensko v druhej svetovej vojne a jej tragické následky
Na území Slovenska zahynulo a je pochovaných vyše 60 000 vojakov Červenej armády a vyše 10 000 vojakov Rumunskej armády. Oslobodzovanie územia Slovenska trvalo 226 dní do 3. mája 1945. Príchod vojakov sovietskej Červenej armády a Rumunskej armády bol všeobecne prijímaný na území Slovenska s nádejou, že útrapy vojny sa už čoskoro skončia. Títo vojaci, ktorí už mali oslobodenie vlastného územia dokončené, boli nútení bojovať na inom území a ďalej trpieť nesmierne útrapy a zomierať, aby porazili nacistickú moc. Prítomnosť vojakov či už nepriateľských, alebo osloboditeľských komplikovala život bežných ľudí na území Slovenska.
Pamätníky a cintoríny na Slovensku
Hneď po ukončení vojny sa aj na Slovensku začalo s usporiadaním vojnových hrobov. Boli vybudované centrálne vojnové cintoríny po celom Slovensku. Spočiatku mŕtvych pochovávali, kde prišlo, až neskôr ich zvážali z celého stredného i západného Slovenska na Ústredný vojnový cintorín vo Zvolene. Vo Zvolene je umiestnený pri cintoríne Červenej armády aj Ústredný vojnový cintorín Kráľovskej rumunskej armády, kde je pochovaných vyše 10 000 vojakov.
Mestá Banská Bystrica a Zvolen na strednom Slovensku boli centrami Slovenského národného povstania, ktoré si vyžiadalo aj mnoho civilných obetí zo strany nacistov. Ich oslobodenie vojakmi Červenej armády a Rumunskej armády sa stalo symbolom. Dnes ich obete v týchto dvoch mestách pripomínajú pamätníky na námestiach a vo Zvolene aj najväčší cintorínový komplex. Banskú Bystricu oslobodili vojská 40. sovietskej armády generálporučíka Filipa Fedosjeviča Žmačenka 2. ukrajinského frontu, ktorej bola operačne podriadená rumunská 4. armáda, 25. marca. Na úsvite 25. marca zaútočili sovietske a rumunské jednotky na nemecko-maďarskú obranu v meste súčasne z troch smerov. V poobedňajších hodinách z mesta ustúpili posledné zvyšky nemeckej nacistickej a maďarskej fašistickej armády. Vo večerných hodinách padlých vojakov pochovali okolo fontány na dnešnom Námestí SNP. Neskôr telá boli exhumované a pietne prenesené na Ústredný vojnový cintorín vo Zvolene.
Masaker v Kremničke - čierne memento
V Banskej Bystrici pripomína zločiny nemeckých nacistov na Slovensku počas 2. svetovej vojny aj pamätník v Kremničke. Po potlačení Slovenského povstania nemeckou armádou a po dobytí Banskej Bystrice začali nacistické okupačné sily represie proti zajatým povstaleckým vojakom, partizánom, ale aj civilistom. Bol vydaný rozkaz na ich postupnú likvidáciu. Výkonom tejto akcie bola poverená špeciálna nemecká jednotka Einsatzkommando 14. Za miesto popráv bola vybraná obec Kremnička, kde sa nachádzali protitankové zákopy vykopané počas Povstania pre obranu Banskej Bystrice. Išlo o najväčší vojnový zločin spáchaný na území Slovenska. Medzi obeťami boli aj ženy (viac ako 200) a deti (viac ako 50). Najväčšiu časť obetí v Kremničke tvorili obyvatelia židovského pôvodu, ktorých sa našlo v masových hroboch viac ako 450. Na mieste ich masového hrobu bol postavený Pamätník obetiam fašizmu, ktorý bol v roku 1963 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Iróniou osudu ostáva, že sa v Kremničke vraždilo a zabíjalo ešte 17. marca 1945, len pár dní pred oslobodením Banskej Bystrice.
Odkaz a poučenie pre budúce generácie
Dôležitým mementom je vojna ako taká v dôsledkoch pre civilné obyvateľstvo. Stále sú tu s nami ľudia, ktorí si pamätajú, čo znamenajú všetky hrozné štatistiky tejto vojny: zoznamy desiatok miliónov obetí, zoznamy utrpenia, krutosti, umierania, zničených miest, obcí a celých území. Pre väčšinu z nás je ale dnes rozsah hrôz 2. svetovej vojny už iba čoraz vzdialenejšími dejinami, ktoré presahujú náš osobný život a v skutočnosti aj našu osobnú predstavivosť.
Je dôležité si pripomínať, čo tomu všetkému predchádzalo: povzbudzovanie starých krívd a nepriateľstiev, propaganda, ktorá šírila nevraživosť a nenávisť, upevnenie a rozpínavosť nedemokratických režimov, fašizmu, nacizmu a komunizmu. Historici podrobne popísali, ako mnohí vtedajší lídri neodhadli budúcnosť, manévrovali, ustupovali a uchovávali márne nádeje, že sa im podarí uchrániť ich štáty a svojich občanov pred ďalšou veľkou vojnovou tragédiou. Až hrozivý postup armád nacistického Nemecka, existenčné ohrozenie veľmocí a už iba krok k zničeniu európskej civilizácie a vymazaniu z mapy celých národov zmobilizoval spoločný postup Spojencov.
K spomienke na obete vojny nepatria prejavy sympatií a nesympatií, lásky alebo nenávisti ku krajinám alebo ich zoskupeniam. Porážka fašizmu a spomienky na koniec vojny nie sú vhodnou príležitosť na politické demonštrácie. Desiatky miliónov vojakov na frontoch druhej svetovej vojny nenasadzovali svoj život, a milióny svoj život nepoložili v mene súčasných politických cieľov ktorejkoľvek krajiny a jej dnešného vedenia. Bojovali a umierali preto, aby oslobodili Európu od fašizmu a nacizmu a porazili armády takzvanej Tretej ríše.
My všetci musíme poznať odpovede na otázky, ktoré sa nás bytostne dotýkajú: Vieme sa aj my podieľať na mieri? Vieme ho aj my udržať? Odpoveďou je zodpovedné správanie sa nás všetkých, v mnohých situáciách nemyslieť len na seba, ale aj na iných. Je nutné si vysvetľovať a spájať súvislosti, študovať dejiny, nepodliehať pozlátku, pod ktorým sa môže skrývať lož. Sebavedomí, vzdelaní a rozhľadení ľudia sa zmanipulovať nenechajú. Fašisti, bohužiaľ, žijú medzi nami. Nečítajú knihy, nezaujíma ich umenie, vzdelanie a neradi samostatne myslia. Majú pocit, že oni majú nárok na niečo, čo im svet upiera, preto necítia vinu, keď si prisvoja niečo, čo im nepatrí. Zmanipulovať takýchto ľudí jednoduchými sloganmi a politickými heslami je pre zdatných demagógov veľmi jednoduché. Tak to vždy bolo, bohužiaľ i je.
Prezident Slovenskej republiky poslal osobné listy prezidentom Ruskej federácie, Ukrajiny, Bieloruska a Rumunska, aby vyjadril úctu obrovským obetiam z radov ich národov počas druhej svetovej vojny a vďaku za znášanie nepredstaviteľných útrap, za rozhodujúce hrdinstvo a odolnosť, ktoré vtedy preukázali. Taktiež ministrom predsedom Veľkej Británie a prezidentovi Spojených štátov amerických, predstaviteľom spojeneckých krajín, bez ktorých pomoci a vojenského nasadenia by víťazstvo nebolo možné. Je dôležité zapáliť sviečky vďaky na hroboch vojakov, ktorí u nás padli, a urobiť tak jednoduché a symbolické ľudské gesto našej vďaky na miestach večného odpočinku tých, ktorí mali svoje sny, ale domov sa už nikdy nevrátili.
Studená vojna: Následok rozdelenia sveta
Hoci sa druhá svetová vojna skončila víťazstvom Spojencov, udalosti, ktoré nasledovali krátko po nej, vzali slobodu mnohým národom v Európe na veľmi dlhé obdobie. O presnom začiatku epochy označovanej ako studená vojna sa vedú spory. Jej predzvesťou bol podľa historikov pamätný prejav bývalého britského premiéra Winstona Churchilla v americkom Fultone, v ktorom pred 70 rokmi, 5. marca 1946, hovoril o tom, že "od Štetína na Balte až po Terst na Jadrane bola naprieč celým kontinentom spustená železná opona". Necelý rok po konci druhej svetovej vojny Churchill vyzval demokratický svet, aby sa zomkol proti komunistickému nebezpečenstvu.
28 minut agónie: Poprava nacistického polního maršála - Keitel
Samotný pojem studená vojna prvýkrát použil pre zhoršujúce sa americko-ruské vzťahy v roku 1947 americký finančník a prezidentský poradca Bernard Baruch. Začiatok rozdelenia sveta na dva bloky (a tým i studenej vojny) niektorí historici kladú už k jaltskej konferencii vo februári 1945, kedy si časť demokratických politikov začala uvedomovať, že sovietsky vodca Josif Stalin nemá v úmysle dodržať dohodnuté záväzky. Ako hrádzu tomuto nebezpečenstvu Churchill navrhol vytvoriť úzke spojenectvo Británie a USA, zahŕňajúce spoluprácu "vo vzduchu, na mori, po celej zemeguli, vo vede aj v priemysle". Prejav je tak považovaný za začiatok histórie Severoatlantickej aliancie (NATO), ktorá bola založená v apríli 1949. Americká vláda vyhlásila boj proti rozpínavosti komunistického impéria v marci 1947 v tzv. Trumanovej doktríne.
Asi najostrejšie sa studená vojna rozhorela okolo vojny v Kórei (1950-1953), vyhrotenie znamenala stavba berlínskeho múru v roku 1961 a karibská kríza na jeseň roku 1962, kedy sovietsky pokus inštalovať jadrové rakety na Kube priviedol svet na pokraj jadrovej vojny. Americký prezident Ronald Reagan vyhlásil na začiatku 80. rokov komunizmu boj, zvýšil výdavky na zbrojenie a predstavil známy program tzv. Hviezdnych vojen. Dejinný obrat začal neúspešný pokus o obrodu komunizmu vyvolaný Michailom Gorbačovom po jeho nástupe do čela Sovietskeho zväzu v roku 1985. Šéf sovietskych komunistov odmietol Brežnevovu doktrínu o obmedzenej zvrchovanosti socialistických krajín a v decembri 1987 podpísal Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).
Za faktický koniec studenej vojny je označovaná schôdzka Gorbačova s americkým prezidentom Georgeom Bushom na lodi Maxim Gorkij pri pobreží Malty v decembri 1989. Oficiálne studená vojna skončila 19. novembra 1990 podpisom spoločného vyhlásenia šiestich štátov Varšavskej zmluvy a 16 štátov NATO na summite Konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe (KBSE) v Paríži. Varšavská zmluva, vojenský pakt uzavretý v roku 1955 ako protipól NATO, bola rozpustená 25. februára 1991.