Československá koruna, ktorá sa stala symbolom suverenity novovzniknutého štátu, oslavuje v tomto období 100. výročie svojho založenia. Z hľadiska lokálnej numizmatiky sa jedná o najvýznamnejšie výročie v celej československej histórii. Presne pred 100 rokmi, len pár mesiacov po vzniku samostatného Československa, sa zrodila táto nová mena.
Vznik Československej Koruny a Rašínova Reforma
Hoci Československo získalo vlastnú menu len pár mesiacov po svojom vzniku, cesta ku korune nebola ľahká. Po rozpade Rakúsko-Uhorska zostali na našom území rakúske koruny. Mena sa začala čoskoro znehodnocovať a bolo treba zabrániť hroziacej inflácii tým, že sa starej meny zbavíme. Novú menu na území Československej republiky ustanovil zákon číslo 84 z 25. februára 1919.
S odvážnym riešením prišiel vtedajší minister financií Alois Rašín, pomyselný otec československej koruny. Jeho plán bol nasledujúci: na niekoľko dní uzavrieť československé hranice, obmedziť prepravu peňažných zásielok, jednu polovicu rakúskeho obeživa stiahnuť a ďalšiu okolkovať. Prakticky to fungovalo tak, že každý, kto predložil rakúske bankovky, dostal polovicu späť okolkovanú a druhú mu štát zabavil. Podľa nominálnej hodnoty bolo vopred určené, ktoré bankovky budú kolkované a ktoré zostanú v obehu. Za zhabané bankovky získali všetci občania štátne dlhopisy, ktoré predstavovali nevypovedateľnú pôžičku úrokovanú jedným percentom. Touto smelou menovou odlukou sa Československo vyhlo inflačným trendom, ktoré sa rozpínali prakticky v celej povojnovej Európe.
Československá koruna bola ustanovená zákonom č. 84 z 25. februára 1919, na ktorého základe boli medzi 3. až 19. marcom 1919 stiahnuté a okolkovené rakúsko-uhorské bankovky, ktoré boli postupne až do júla 1920 vymieňané za nové československé štátovky. Prvým peniazom nového štátu bola 100 korunová štátovka z 15. apríla 1919. Prvými mincami boli 20 halier a 50 halier s ročníkom razby 1921 vydané vo februári 1922. Prvá korunová minca bola do obehu uvoľnená tiež v roku 1922. Prvou skutočnou bankovkou (nie štátovkou) bola 20 korunáška s dátumom 1.
Dňa 14. apríla 1920 bol prijatý zákon o cedulovej banke, ktorý predchádzal vzniku centrálnej banky. Tá však definitívne vznikla až 21. marca 1926 a svoju činnosť zahájila až 1. apríla 1926. Prvým guvernérom sa stal Vilém Pospíšil, ktorý bol do tej doby hlavným riaditeľom Městské spořitelny pražskej a bol tiež priateľom Aloisa Rašína a popredným finančným odborníkom v krajine.
Významné Motívy a Ich Príbehy na Československých Platidlách
Motív Dievčaťa s Lipou: Symbolika a Revolta
Jedným z ústredných motívov československej meny bolo dievča s lipou. V roku 1961 bola prvýkrát vyrazená československá koruna s motívom dievčaťa sadiaceho lipu. Minca bola razená až do roku 1990 a československý národ ju považoval za jedno z najobľúbenejších platidiel od vzniku Prvej republiky. V čase vydania prvej emisie došlo po represiách v päťdesiatych rokoch ku krátkemu obdobiu „chruščovovského odmäku“, kedy kult osobnosti po Stalinovej smrti opadol a vo vtedajšej ČSSR došlo k istému uvoľneniu celého totalitného režimu. Motív mince navyše pôsobil apoliticky a príjemne, predstavujúc mladé pracujúce dievča s rýľom, typickú predstaviteľku Československej socialistickej republiky.
Dievča navyše zasieva lipu, národný symbol predstavujúci silnú, ústretovú „matku“, ktorá svojimi mohutnými vetvami a silnými koreňmi chráni „svoje deti“. Lipa sa stala národným stromom už v roku 1848 a ľudia od nepamäti veria, že v jej korune sídlia dobrí duchovia a vyhľadávajú milostivý tieň, ktorý mohutné lipy poskytujú. Z príjemnej vône navyše ľudia čerpajú energiu a zabúdajú na starosti bežného dňa. Drevo lipy je označované dokonca ako sväté drevo.
Napriek tejto idylickej fasáde bola práve táto koruna stelesnením revolty. Bola pomstou a vyjadrením nesúhlasu s útlakom a represiami, ktoré komunisti páchali na nevinných ľuďoch. Pokorné dievča, verne slúžiace režimu, predstavovala konkrétna žena - Bedřiška Synková. Mladá Bedřiška však pre komunistov predstavovala pravý opak, keďže vo svojich 19 rokoch viedla skautský oddiel a za túto „trúfalosť“ bola náležite potrestaná. Zúfalá matka Bedřišky, pedagogička na umeleckej škole, sa na nespravodlivosť sťažovala svojej kolegyni, sochárke Márii Uchytilovej. Tá zosnovala originálnu pomstu: prihlásila sa do súťaže o návrh pre novú korunu a podobu dievčaťa spracovala verne podľa fotografie uväznenej Bedřišky. Návrh sochárky nakoniec skutočne zvíťazil.
Secesný Lev Alfonsa Muchu
Reverz striebornej razby zdobí preslávený lev podľa návrhu secesného majstra Alfonsa Muchu. Mucha bol všestranný umelec, grafik, dizajnér, šperkár a tiež autor úplne prvých štátoviek, ktoré uzreli svetlo sveta už v roku 1918. Hoci Muchove štátovky do obehu uvoľnené neboli, autorovi sa prvenstvo vo vytvorení motívu pre prvé obeživo uprieť nedá.
Vývoj Meny po Druhej Svetovej Vojne a Menové Reformy
Po druhej svetovej vojne bola 1. novembra 1945 uskutočnená menová reforma, ktorá riešila problém, že na území Československa kolovalo príliš mnoho platidiel - okrem piatich mien (protektorátna, říšskonemecká, slovenská, maďarská a poľská) aj rôzne vojenské poukážky. Táto reforma bola navyše spojená so znárodnením bánk a podnikov podľa Benešových dekrétov. Situácia sa čiastočne stabilizovala, ale naďalej bol v krajine hospodársky chaos z dôvodu znárodnenia a nového postavenia kľúčových firiem v priemysle.
Ďalšia menová reforma prišla 1. júla 1953. Nová československá koruna bola vymieňaná v pomere 1:5 pri čiastkach do 300 (starých) Kčs, vyššie čiastky boli vymieňané v pomere 1:50. Navyše Československo prestalo byť koncom roka 1954 členom MMF a Svetovej banky, ktoré v roku 1944 spoluzakladalo. Po menovej reforme v roku 1953 bola väčšina ľudí ožobračená a navyše ceny začali stúpať. Do konca 50. rokov sa podarilo situáciu stabilizovať, ale ukázalo sa, že centrálne riadená politika začína vykazovať značné ekonomické nedostatky.
V 60. rokoch prišla liberalizácia pomerov v Československu, ktorá však bola zastavená sovietskou inváziou v auguste 1968. Potom prišla normalizácia, kedy bola celá ekonomika odtrhnutá od reálneho vývoja vo svete a nastávala postupná izolácia ekonomiky ČSSR. Narastala inflácia, ktorú vláda skrývala menovými dotáciami a izoláciou koruny voči iným menám.
Zánik Československej Koruny
Dňa 1. januára 1993 došlo k rozdeleniu Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na dva samostatné štáty. 8. februára 1993 prebehla menová odluka, ktorou československá koruna zanikla. Výmenný pomer k nástupníckym menám bol 1:1. Stali sa nimi česká koruna a slovenská koruna, ktorú vystriedalo na Slovensku 1. 1.
Pamiatka na 100. Výročie Československej Meny
Pri príležitosti 100. výročia vzniku československej meny boli vydané rôzne pamätné numizmaty. Národná Pokladnica pri tejto jedinečnej príležitosti uviedla na trh unikátnu pamiatku - mimoriadnu pamätnú medailu razenú z 5 uncí čistého striebra. Motívy, ktoré túto veľkorysú razbu ozdobili, boli dôkladne vybrané a nesú v sebe skrytú symboliku, ktorá spája príbeh československej meny.
Pamätná medaila k 100. výročiu založenia meny
Na počesť 100. výročia založenia československej meny vyrazila Národná Pokladnica pamätnú medailu vyrazenú do 2 uncí čistého striebra (62,2 g). Tento unikát s priemerom 50 mm bol vyrazený v najvyššej kvalite razby (tzv. Proof quality) špeciálnym lešteným razidlom. Pamätný numizmat podlieha prísnej limitácii, pričom iba 999 strieborných medailí je k dispozícii pre celý svet. Medaila, uctievajúca 100. výročie vzniku samostatnej slovenskej meny, je uložená v elegantnej drevenej kazete.
Lícna strana tejto mince, vydanej Mincovňou Kremnica, zobrazuje stredný štátny znak Československej republiky. V popredí vľavo od neho je štátny znak Slovenskej republiky a vpravo označenie nominálnej hodnoty mince 10 EURO. V hornej časti mincového poľa je názov štátu SLOVENSKO. Nad ním je letopočet 2018. Značka Mincovne Kremnica, ktorú tvorí skratka MK umiestnená medzi dvoma razidlami, a štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu mince akad. soch. sú taktiež prítomné.
Rubová strana mince zobrazuje mapu Československej republiky. Pod ňou je legionársky znak používaný československými légiami počas prvej svetovej vojny, ktorý je po oboch stranách doplnený lipovými vetvičkami. Nad mapou je v dvoch riadkoch uvedený dátum 28. OKTÓBER 1918.
Pamätná bankovka 100 Kč vzor 2019
Dňa 31. januára 2019 vydala Česká národná banka prvú pamätnú bankovku v nominálnej hodnote 100 Kč k 100. výročiu budovania československej meny. Bankovka je 84 mm široká a 194 mm dlhá, vytlačená na prírodne sfarbenom papieri s lokálnym stupňovitým vodoznakom, bieločiarym vodoznakom a ochranným prúžkom. Stupňovitý vodoznak je umiestnený na 53 mm širokom nepotlačenom okraji bankovky (kupón) a tvorí ho portrét Aloisa Rašína. Vedľa stupňovitého vodoznaku s portrétom Aloisa Rašína je smerom k stredu bankovky bieločiary vodoznak označujúci hodnotu „100“ a lipový list s plodom. Bankovkový papier je opatrený viditeľnými oranžovými ochrannými vláknami o dĺžke približne 6 mm.
Na lícnej strane bankovky je v ľavej časti tlačového obrazca portrét prvého československého ministra financií Aloisa Rašína. Vpravo od portrétu je vyobrazená budova ústredia Českej národnej banky v Prahe so súsoším Svetlonosa s levom. Pri spodnom okraji bankovky vľavo je drobným písmom vytlačené meno autorky výtvarného návrhu bankovky "EVA HAŠKOVÁ INV." a vpravo meno rytca "MARTIN SRB SC.". Letopočet vydania bankovky "2019" je umiestnený vľavo od monogramu, a v dolnej časti bankovky je vytlačený český heraldický lev so srdcovým štítom so znakom Slovenska.
Na rube bankovky je uprostred tlačového obrazca vytlačená alegorická hlava Republiky s náznakom frýgickej čiapky z priečelia budovy Státní tiskárny cenin v Prahe. Vľavo od portrétu je vytlačené priečelie tzv. Schebkovho paláca v Prahe, niekdajšieho sídla Bankovního úřadu ministerstva financií a Národní banky Československej. Pod hlavou je umiestnený text "1919" a "2019". Súbežne so spodnou stranou bankovky je dole umiestnený nápis "PADĚLÁNÍ BANKOVIEK SE TRESTÁ PODLE ZÁKONA".
Pamätná medaila s motívom prvej koruny z roku 1922
Národná Pokladnica predstavila pamätnú medailu, ktorá nesie motív prvej československej koruny z roku 1922. Autorom pôvodného návrhu je legendárny medailér Otakar Španiel, umelecký „otec“ mnohých československých mincí vrátane svätováclavského dukátu. Originálna razba je na rozdiel od tejto pamätnej zvláštna absenciou názvu meny, pretože v dobe uvedenia emisie do obehu ešte nebolo definitívne rozhodnutie o názve meny mladého štátu. Koruna však bola nakoniec prijatá a názov pretrval 74 rokov. Základná verzia tejto medaily je vyrazená z medi a niklu a jej priemer je 33 mm. K dispozícii sú aj varianty s zušľachtením rýdzim zlatom a individuálnym číslovaním. K medailám je možné získať aj Certifikát autentickosti a veľkoformátový plagát s prehľadom všetkých prvorepublikových bankoviek.
Kolekcia História Česko-Slovenska
Pri príležitosti 100. výročia vzniku Česko-Slovenska, najvýznamnejšieho míľnika našich novodobých dejín, bola v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Historickým múzeom vyrazená strieborná medaila „Vznik Česko-Slovenska“. Informatívnu kartu k tejto medaile vytvorili významní slovenskí historici - PhDr. Ján Hunka, CSc. a Mgr.
Táto strieborná medaila je prvou medailou z jedinečnej kolekcie História Česko-Slovenska, ktorá vznikla v spolupráci so Slovenským národným múzeom - Historickým múzeom. Počet kolekcií je prísne limitovaný - iba 2000 zberateľov sa stane hrdými majiteľmi tejto kolekcie z rýdzeho striebra. Ku každému exempláru je priložený Certifikát autentickosti potvrdzujúci jeho pravosť a kvalitu. Kolekcia História Česko-Slovenska obsahuje medaily s významnými míľnikmi alebo osobnosťami z histórie ČSR, ako napríklad T. G. Masaryk a M. R. Štefánik.