Koledovanie pre peniaze: Spájanie tradície a charity

Koledovanie je už tradične dôležitou súčasťou vianočných sviatkov. Okrem toho, že si prajeme a vinšujeme všetko dobré, zároveň môžeme pomáhať tým, ktorí to najviac potrebujú. Koledovanie je jedným z najkrajších a najtradičnejších slovenských zvykov spájaných s obdobím Vianoc. Ide o obchôdzku po domoch, počas ktorej divadelníci spievajú a vinšujú. Koleda znamená aj odmenu, ktorú si koledníci odnášajú z navštívených domácností. V niektorých častiach Slovenska je koledovanie známe aj ako vinšovanie, polazovanie alebo chodenie s betlehemom či hviezdou. Napriek tomu si mnoho Slovákov v posledných rokoch stále viac uvedomuje význam uchovávania kultúrneho a historického dedičstva.

Dobrá novina: Tradícia koledovania s humanitárnym poslaním

Pred 30 rokmi však vznikla iniciatíva, ktorá tejto činnosti pridáva ďalší význam. Súčasťou koledovania Dobrej noviny je verejná zbierka, ktorá je určená na podporu humanitárnych projektov v Afrike. Dobrá novina je charitatívny projekt, ktorý prináša pomoc tým, ktorí ju najviac potrebujú - ľuďom bez prístupu k vode, zdravotnej starostlivosti a základnej životnej podpore. Vyzbierané peniaze putujú do Afriky. Dobrá novina už podporila vyše 400 projektov v 16 afrických krajinách, a to sumou 16 miliónov eur.

Vznik a história projektu Dobrá novina

Ako a kde vznikol projekt Dobrej noviny? Tento nápad vznikol na jar 1995; eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí vtedy fungovalo už päť rokov. Prvé koledovanie sa uskutočnilo na Vianoce 1995 pod vedením vtedajšieho predsedu eRka Mariána Čaučíka. V tom období sa podarilo v mnohých farnostiach nadviazať na známu tradíciu koledovania alebo ju dokonca obnoviť a opäť priniesť slovenským rodinám. Počas 25-ročnej histórie Dobrej noviny sme podporili viac ako 367 projektov v 15 krajinách subsaharskej Afriky. Najviac projektov aktuálne podporujeme v Keni, Ugande, Etiópii a Južnom Sudáne.

„Je to pre mňa veľká vďačnosť, že môžeme už 30 rokov ohlasovať radostnú zvesť o narodení Ježiša Krista. Hoci boli ťažké časy, napríklad pandémia, ale podarilo sa nám to a určite to spája rodiny, ktoré prijímajú koledníkov a samotné deti, ktoré sa na koledu pripravujú, nacvičujú rôzne vinše, koledy a piesne. A takisto popri tom tá zbierka, ktorá môže podporiť rôzne projekty v Afrike a pomôcť chudobným ľuďom, ktorí to potrebujú,“ uviedol koordinátor Dobrej noviny v Košickej arcidiecéze Martin Pastyrik.

Financovanie a transparentnosť zbierky

Kolednícka akcia je registrovaná ako verejná zbierka. Riadime sa preto príslušnou legislatívou, počnúc registráciou až po finančné vyúčtovanie. Vo farnostiach sú za vykonávanie zbierky poverené zodpovedné osoby. Z celkovej vyzbieranej sumy ide minimálne 85 percent prostriedkov na priamu podporu projektov v subsaharskej Afrike a maximálne 15 percent na organizačné zabezpečenie a kontrolu využitia zbierky. Kolednícka zbierka sa riadi zákonom o verejných zbierkach, preto je jej použitie dané účelom, na ktorý bola registrovaná a ten je každý rok rovnaký - rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc.

Celková suma zbierky sa delí na výdavky spojené s účelom verejnej zbierky a na výdavky spojené s jej organizovaním. Tam spadajú výdavky na prípravu materiálov, komunikáciu s farnosťami, evidenciu darov a vyúčtovanie, podujatia pre animátorov a koledníkov, prevádzkové náklady a takisto monitoring a kontrola projektov, aby bolo zabezpečené, že účel darcov je zachovaný a využitie zbierky je transparentné a správne administrované. Už v začiatkoch Dobrej noviny bola na túto úlohu ustanovená Komisia Dobrej noviny. Tvoria ju zástupcovia koledníkov - zväčša bývalí alebo stále aktívni animátori koledníkov. Za každú diecézu, v ktorej sa koná Dobrá novina aspoň v 15 farnostiach resp. filiálkach, môžu byť zvolení dvaja zástupcovia. Zasadnutia komisie prebiehajú trikrát ročne a na každom z nich sa okrem organizačných otázok pripravovaného ročníka venujeme rozhodovaniu o podpore navrhovaných projektov. Tieto návrhy pripravujú naši projektoví manažéri v spolupráci s africkými partnermi a predkladajú ich komisii. Každý projekt je zazmluvnený a náš projektový partner vedie podrobné účtovníctvo a podáva riadne správy o implementácii projektových aktivít a stave nákladov. Čo sa týka celej verejnej zbierky, jej každoročné vyúčtovanie a všetky podklady sa posielajú na Ministerstvo vnútra.

Aktuálne projekty a ciele Dobrej noviny

Témou tohtoročného koledovania je Zažnime hviezdy nádeje, pričom reaguje na Jubilejný rok 2025, ktorý vyhlásil pápež František. Priniesť má obnovu atmosféry dôvery a nádeje.

„Peniaze poputujú do Afriky, konkrétne na štyri ťažiskové projekty. Bude to projekt Nádej na život, čiže nemocnica Nepoškvrnenej Panny Márie v Mapurdite v Južnom Sudáne, druhý projekt je zameraný na zdravie, čiže detská nemocnica v Ugande. Tretí projekt sa zameriava na prijatie, čiže základná škola sv. Františka pre deti so sluchovým znevýhodnením v Čisare v Keni a štvrtý projekt je o nádeji na odpustenie pre základnú školu s materskou školou sv. Angely a materskou školou sv. Uršuly v Etiópii,“ doplnil dobrovoľník.

Projekty sa okrem toho zameriavajú na vybudovanie pitnej vody, vzdelávanie mládeže, prácu s mladými matkami či zdravotnú starostlivosť pre zraniteľné osoby. Tento rok chceme upriamiť pozornosť na osudy mladých matiek. Tieto kurzy im umožnia sa zamestnať, prípadne začať podnikať. Dodatočný príjem im zvýši šance na lepší a dôstojnejší život. Mary sa vydala za Juliusa, keď mala 17 rokov. V tom čase bola v 9. ročníku na základnej škole. Manžel pracoval v hlavnom meste, odkiaľ jej posielal peniaze. Na dôstojný život to jej rodine nestačilo. Našim cieľom je zabezpečiť starostlivosť o BUDDY dvojice a zároveň vytvárať nové. Dobrovoľníci získavajú možnosť osobného naplnenia a rozvoja, zvyšuje sa ich trpezlivosť, empatia a získavajú iný pohľad na život. Zároveň sú pre tieto deti kľúčovými osobami v ich životoch.

Ako sa zapojiť?

Prijmite vo vašej rodine koledníkov Dobrej noviny. Povzbuďte aj svoje deti, aby sa zapojili svojím spevom a vinšami k ohlasovaniu radostnej zvesti. Ak sa u vás vo farnosti ešte nekoleduje, prihláste sa a my vám s tým radi pomôžeme. Záujemcovia o prijatie koledníkov sa mohli prihlásiť počas uplynulých dní prostredníctvom hárkov v kostoloch, ale aj cez online formulár. Registrácia online je možná ešte dnes 25. decembra do 19:00 h. Do tohto času je možné sa prihlásiť aj cez SMS alebo telefonicky na čísle +421 908 400 363. V piatok 26. decembra sa všetci koledníci stretnú na asfaltovom ihrisku na sídlisku Valová, kde verejne uvedú prvé pásmo pre všetkých záujemcov. Určite koledovaním. Či už vo farnosti koledovanie prebieha alebo nie, každý môže vytvoriť kolednícku skupinku s niekoľkými deťmi a zapojiť sa do koledovania. Síce je Dobrá novina kolednícka akcia detí, nič nebráni tomu, aby sa ako koledníci zapájali aj dospelí vyššieho veku. Financie nie sú jedinou možnosťou, ako sa dá prispieť. Pokiaľ nám naša situácia nedovoľuje deliť sa o materiálne dobrá, stále sa vieme za našich blíznych modliť. Prispieť môžete aj poštovou poukážkou na najbližšej pošte. Vypíšte ju podľa uvedeného vzoru.

Pôvod a historický vývoj koledovania

Koledovanie bolo už oddávna súčasťou našej slovenskej kultúry. V mnohých regiónoch je aj dnes príležitosťou pre deti a mladých nadviazať na krásne tradície našich predkov. Ako v rozmanitých ľudových tancoch, piesňach a krojoch, tak aj v koledovaní môžeme vidieť jedinečnosť a vynachádzavosť našich krajanov. Pre mňa osobne je krásnym prejavom viery to, keď po spoločnej oslave Narodenia Pána vychádzame do ulíc a radostnú zvesť roznášame do sveta.

Pohanské korene koledovania

Prvotné posolstvo koledovania nebolo spojené s biblickými príbehmi. Počiatky koledovania existujú dlhšie ako Vianoce samotné a sú spojené so slovanskými rituálmi a obradmi zimného slnovratu, keď si o pojme Vianoce ani nikto nešepkal. Jeho pôvod sa spájal so starými Slovanmi, pre ktorých bolo charakteristické sledovanie dĺžky dní, pričom najkratší deň v roku - 21. december, deň zimného slnovratu, pre nich predstavoval nový začiatok v živote a v hospodárstve. Významným slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami napr. o bohatom hospodárskom roku. Táto tradícia pretrváva na Slovensku aj dnes, aj keď v obmedzenej podobe, s krátkym prianím pekných Vianoc a príjemného roka. Okrem Oseň mali slnovratovú hru či plesy. Slnovratová hra sa skladala z obradnej obchádzky, počas ktorej mladí koledníci hospodárstvam vinšovali bohatý rok. Plesy alebo veselice, na ktorých sa hodovalo, spievalo a tancovalo, sa zachovali dodnes vo forme štefanských zábav a povianočných plesov.

V dôsledku príchodu kresťanstva bol pôvodný staroslovanský sviatok známy ako Kračún nahradený Vianocami. Až dodnes sa v niektorých štátoch, ako napríklad v Rumunsku, využíva termín Crăciun pre označenie Vianoc. Dokonca aj na juhu stredného Slovenska sa môžeme stretnúť s výrazmi ako Kračun či Kračuň. Vilija, Kračún, Svjaty večur či Dohviezdny večer sa spájal s rôznymi obradmi. Ľudia pálili kmene alebo bdeli a chodili na kadejaké duchovné úkony, pretože verili, že svojimi činmi a prejavom láskavosti môžu ovplyvniť hojnosť nadchádzajúceho roka.

Kresťanská transformácia koledovania

Po nástupe kresťanstva na území Slovenska bolo zakázaných niekoľko pohanských zvykov zo staroslovanského obdobia. Podľa Metodovho zákona z 9. storočia bolo zakázané novoročné koledovanie v prvý deň zimného slnovratu. Ten, kto to nedodržal, by sa podľa zákona mal kajať tri roky iba s chlebom a vodou. Prvé zmienky o vianočných hrách a koledách sa datujú do 15. storočia a pochádzajú z lokalít ako Bratislava, Banská Štiavnica a Bardejov. Skupiny mladých jednotlivcov, oblečených za svätcov alebo pastierov, prechádzali obcou, navštevovali domy, kde predvádzali krátke divadelné scénky, spievali, tancovali a prednášali vinše. Kolektívne oslavy v podobe koledovania boli rozšírené nielen na Ondreja, ale aj na Luciu, Štedrý deň, Božie narodenie, Nový rok či Troch kráľov. Učiteľské koledy nechýbali na Gregora a Blažeja. Tými najdôležitejšími však boli koledy práve v období Vianoc.

Príchodom kresťanstva došlo k transformácii koledovania a jeho neoddeliteľnou súčasťou sa stalo potešujúce oznamovanie narodenia Krista, pričom samotné témy kolied čerpali z biblických príbehov. Divadelné výstupy, ktoré prispeli k formovaniu ľudového divadla, a piesne čerpali z historických príbehov, napríklad z trópusu „Koho hľadáte v jasliach, pastieri“ z 11. storočia. Obsah konkrétnych kolied sa však líšil v závislosti od jednotlivých obcí. V niektorých sa zamerali na pastierske témy, ktoré oznamovali Božie narodenie pred Vianocami, zatiaľ čo inde bolo zvykom trojkráľové koledovanie po Novom roku. V niektorých obciach sa dokonca objavujú scény s postavami ako Adam a Eva, príbeh svätej Doroty alebo príbeh Herodesa.

Pravidlá a zvyky koledovania

Koledovanie malo svoje pravidlá. Koledníci boli väčšinou mladí chlapci, išlo teda o skupinu kamarátov, spolužiakov, rodinných známych či obecných pracovníkov. Dievčatám bolo koledovanie umožnené iba na Luciu. Ľudia verili nielen slovám, ale aj vlastnostiam koledníkov. Pozitívny vplyv malo aj využívanie predmetov, ako sú prúty, betlehem, slama a živé zvieratká, ktoré koledníkov sprevádzali. Polazník, teda prvý ranný koledník, bol zdravý a pekne oblečený mládenec, ktorý prišiel zdola, proti prúdu rieky. Tradovalo sa, že príchod z tohto smeru zabezpečí, aby šťastie neutieklo ako voda. Pravidlá spojené s týmito zvykmi sa líšili podľa konkrétneho regiónu a obce, pričom každý z nich bol spätý s odlišnými poverami. Napriek tomu takmer všade platilo, že na deň Božieho narodenia sa nekoleduje. Ľudia mali odpočívať a vyhýbať sa návštevám, pretože ten deň bol považovaný za najvýznamnejší sviatok v roku. Koledníci so sebou prinášali dobrú náladu a nádej na lepšie časy. Po zaklopaní na dvere so želaním bohatstva, zdravia, šťastia a požehnania pre rodinu často dostali odmenu v podobe jedla alebo financií. Pre niektorých obecných pracovníkov bola týmto spôsobom vyplácaná časť ich mzdy.

Koledovanie na Troch kráľov

Pravdepodobne nájdeme len málo ľudí, ktorí by pri slove „koledovanie“ nemysleli ihneď na troch mudrcov z východu. Určite jednou z najcharakteristickejších vianočných tradícií je koledovanie na Deň Zvestovania Pána, teda na Troch kráľov. Pôvodný príbeh z 3. storočia n. l. symbolizuje posolstvo o narodení Spasiteľa, keďže táto radostná zvesť bola prenesená až k vzdialeným cudzincom, pohanom, ktorí uverili a prišli sa pokloniť. Účasť na sprievodoch Troch kráľov bývala na začiatku obmedzená len na dospelých a až neskôr sa pridávali aj deti. Tradícia koledovania v tento sviatok však mala mnohé špecifiká. Okrem samotného vinšovania, spievania a hrávania divadelných scénok koledníci zanechávali aj fyzické stopy v podobe prianí. Na dverách domov sa často objavoval kriedový nápis G + M + B, často nesprávne interpretovaný ako začiatočné písmená menových iniciálov kráľov: Gašpar, Melichar a Baltazár. V skutočnosti ide o písmená z latinského výroku „Christus mansionem benedicat,“ čo v preklade znamená „Kristus, žehnaj tomuto domu.“

Koledovanie v súčasnosti: Výzvy a budúcnosť

Tradičné koledovanie, spolu s ďalšími zvykmi a tradíciami, postupne ustupuje do úzadia. Hoci vo veľkých mestách pretrváva koleda iba vo forme jednoduchých rýmovaných vinšov pri štedrovečernom stole v kruhu najbližších, mnohé obce si stále zachovávajú autentické hrané obchôdzky počas vianočných sviatkov. Niektoré divadelné či folklórne súbory, vrátane projektu Dobrá novina, aktívne pracujú na oživení najcharakteristickejšej podoby koledovania so všetkými jeho tradičnými zvykmi a pravidlami. Koledovanie utužuje spoločenstvo, prináša radosť, súdržnosť a otvára dvere domácností, ktoré sa odcudzujú okoliu. Bez ohľadu na to, akú máme vieru, koledovanie je vyjadrením ľudskej dobrotivosti a lásky. V aktuálnom 26. ročníku Dobrej noviny, keďže nechceme vystaviť zvýšenému riziku nikoho zo zúčastnených, bude tento ročník iný. Súčasný plán je preto taký, že deti vystúpia s koledníckym vinšom na sv. Štefana (26.12.) na záver sv. omše.

Prajeme Dobrej novine, nech rastie v radosti a v láske. Nech je to stále dielo, ktoré spája ľudí - tu na Slovensku i naprieč hranicami. V našej každodennej práci chceme, aby sme napredovali v profesionalizácii všetkých pracovných procesov - a boli tak schopní reagovať na trendy napr. aj v rozvojovej spolupráci. Zároveň potrebujeme zostať citliví na skutočné problémy a potreby ľudí. Túžime po takej Dobrej novine, ktorá bude naďalej verne napĺňať svoje poslanie - cez koledovanie detí šíriť vianočnú radosť a solidaritu.

tags: #koledovanie #pre #peniaze