Koledovanie na Slovensku: Historické tradície a jeho význam pre deti

Koledovanie je hlbokou a neoddeliteľnou súčasťou slovenskej kultúry, ktorá sa viaže k obdobiu Vianoc. Slovo „koleda“ má viacero významov; označuje nielen obchôdzku spojenú so spevom a vinšovaním, ale aj odmenu, ktorú koledníci dostávali od navštívených rodín. Na Slovensku je koledovanie známe aj ako polazovanie, vinšovanie, chodenie s hviezdou či s betlehemom.

Historické korene a vývoj koledovania

Koledovanie má dlhšiu históriu ako Vianoce samotné, pričom jeho korene siahajú až do stredoveku a sú spojené so staroslovanskými rituálmi a obradmi zimného slnovratu. Predstavivosť našich predkov bola živená tým, čo poznali, a miešala sa s miestnymi folklórnymi tradíciami.

Staroslovanské obrady a zimný slnovrat

Koledovanie existovalo v období, keď o pojme Vianoce ani nikto nešepkal. Jeho pôvod sa spájal so starými Slovanmi, pre ktorých bolo charakteristické sledovanie dĺžky dní. Najkratší deň v roku - 21. december, deň zimného slnovratu - pre nich predstavoval nový začiatok v živote a v hospodárstve. Sviatok známy ako Kračún (či Kračuň) sa spájal s rôznymi obradmi, ako bolo pálenie kmeňov alebo bdenie. Ľudia verili, že svojimi činmi a prejavom láskavosti môžu ovplyvniť hojnosť nadchádzajúceho roka. Významným slnovratovým obradom bol Oseň, sprevádzaný veršovanými prianiami o bohatom hospodárskom roku, čo pretrváva v obmedzenej podobe dodnes.

Vplyv kresťanstva a prvé zmienky

Príchodom kresťanstva bol pôvodný staroslovanský sviatok Kračún nahradený Vianocami. Už v 9. storočí Metodov zákon zakázal novoročné koledovanie v prvý deň zimného slnovratu, pričom jeho porušenie nieslo prísne pokánie. Koledovanie sa transformovalo a jeho neoddeliteľnou súčasťou sa stalo oznamovanie narodenia Krista. Témy kolied začali čerpať z biblických príbehov. Historickými predchodcami sú trópus „Quem queritis in praesepe, pastores“ (Koho hľadáte v jasliach, pastieri) z 11. storočia a liturgické hry. Najstaršie správy o vianočných hrách na Slovensku pochádzajú z 15. storočia z Bratislavy, Banskej Štiavnice a Bardejova.

Rôzne formy a regionálne špecifiká koledovania

Koledovanie, tak ako iné tradície, je vždy viazané na danú komunitu a región, a preto má v každom kultúrnom priestore svoje špecifiká. Táto jedinečnosť sa odrazila aj v koledovaní. K vianočným hrám patria obchôdzky betlehemcov, chodenie s kolískou, hviezdou a hadom. V niektorých obciach sa zameriavajú na pastiersku tematiku, inde na trojkráľovú, a niekde rozvíjajú biblické príbehy Adama a Evy, Herodesa či príbeh svätej Doroty. Tieto vedomosti a pravidlá koledovania boli dôležitým znakom identity obyvateľov jednotlivých obcí.

Pravidlá a aktéri koledovania

Koledovanie malo vždy formu obchôdzky s vinšovaním. Skupinky ľudí, najčastejšie mladí chlapci (dievačtám bolo koledovanie umožnené iba na Luciu), chodili po domoch, po rodinách, alebo aj po celej obci. Niekde zvykli prísť zavinšovať aj z druhej dediny. Chudobná materiálna kultúra našich predkov viedla k vynaliezavosti, a tak sa aj bežne používané predmety stali rekvizitami, napríklad pri výrobe hada.

Ľudia verili nielen slovám, ale aj vlastnostiam koledníkov. Pozitívny vplyv malo aj využívanie predmetov, ako sú prúty, betlehem, slama a živé zvieratká, ktoré koledníkov sprevádzali. Polazník, teda prvý ranný koledník, bol zdravý a pekne oblečený mládenec, ktorý prišiel zdola, proti prúdu rieky, aby šťastie neutieklo ako voda. Napriek regionálnym rozdielom takmer všade platilo, že na deň Božieho narodenia sa nekoleduje; tento deň bol určený na odpočinok a vyhýbanie sa návštevám. Koledníci prinášali dobrú náladu a nádej, za čo často dostávali odmenu v podobe jedla alebo financií.

Koledovanie Troch kráľov

Zvláštnym druhom obchôdzok je koledovanie troch kráľov, ktorých Biblia nazýva „mudrci od východu“ (Mt 2, 1). Prvá zmienka o nich pochádza z 3. storočia. Mená Gašpar, Melichar a Baltazár vznikli v 5. storočí a každý z jeho nositeľov predstavoval jednu časť vtedy známeho sveta - Afriku, Áziu a Európu, respektíve vek: mladosť, dospelosť a starobu. Koledníci prichádzajúci do domu píšu na dvere začiatočné písmená žehnajúceho výroku: C+M+B (nie G+M+B), čo znamená „Christus mansionem benedicat“ - Kristus žehnaj tento dom. Pôvodne v trojkráľových sprievodoch vystupovali dospelí, a len neskôr deti.

Divák chodí do divadla, no trojkráľové divadlo prichádza k nemu - do jeho príbytku. Preto je pri trojkráľovom koledovaní dôležité zachovať formu navštevovania ľudských obydlí. Prevlek do kostýmu posilňuje rozmer sviatku a v situácii, kde niet vymedzeného javiska a hľadiska, pomáha identifikovať hráčov. Títo nebojujú o loptu, ale o priestor pre nesené jasličky. Jasličky alebo kostolík kládli v navštívenom dome na stôl - tam, kam sa kladie chlieb. Tým, že rodina otvorila koledníkom, vnútro izby nadobudlo nový význam; návšteva bola vnímaná ako posvätenie priestoru.

Koledovanie v súčasnosti a projekt Dobrá novina

Koledovanie, ako forma ohlasovania dobrej zvesti mimo chrámového priestoru, bolo počas socializmu neželané. Napriek tomu sa u nás udržalo, ba v posledných rokoch ešte zosilnelo. Dnes, kedy je navštevovanie susedov čím viac zriedkavejšie a formálnejšie, majú obchôdzky veľký význam. Tradičné koledovanie postupne ustupuje do úzadia, no mnohé obce a projekty, ako napríklad Dobrá novina, aktívne pracujú na jeho oživení a uchovávaní kultúrneho dedičstva.

O projekte Dobrá novina

Veľkú zásluhu na udržaní a rozvoji koledovania má kolednícka akcia Dobrá novina, ktorú na jar 1995 založilo eRko - Hnutie kresťanských spoločenstiev detí. Prvé koledovanie sa uskutočnilo na Vianoce 1995 pod vedením Mariána Čaučíka. Vďaka Dobrej novine sa v mnohých farnostiach podarilo nadviazať na známu tradíciu koledovania alebo ju dokonca obnoviť a opäť priniesť slovenským rodinám. Počas svojej dlhoročnej histórie Dobrá novina podporila stovky projektov v krajinách subsaharskej Afriky, najviac v Keni, Ugande, Etiópii a Južnom Sudáne.

Kolednícka akcia je registrovaná ako verejná zbierka a riadi sa príslušnou legislatívou. Z celkovej vyzbieranej sumy ide minimálne 85 percent prostriedkov na priamu podporu projektov v Afrike a maximálne 15 percent na organizačné zabezpečenie a kontrolu využitia zbierky. Bez ohľadu na formu koledovania je pre organizátorov dôležitý obsah - ohlasovanie radostnej zvesti, dobrej noviny o narodení Božieho Syna.

Zapojenie detí a mladých do Dobrej noviny

Koledovanie je aj dnes príležitosťou pre deti a mladých nadviazať na krásne tradície našich predkov. Dobrá novina spája slovenské deti a rodiny v aktívnom úsilí o spoločné dobro, solidaritu a šírenie radostnej zvesti. Koledníci, často menšie deti s animátormi, si vyrábajú svoje kostýmy, obliekajú časti kroja alebo miništrantské šaty. Táto tvorivosť je uprednostnená pred uniformitou, aby koledovanie bolo obohatením aj pre samotných koledníkov.

Koledníci Dobrej noviny pravidelne navštevujú aj Prezidentský palác a viacerí sa už zúčastnili novoročnej svätej omše s pápežom Františkom vo Vatikáne. Dlhodobo sú v kontakte s koledníkmi z viacerých európskych krajín. Svedectvá koledníkov hovoria o nezabudnuteľných zážitkoch, úsmevoch detí, hrdých pohľadoch starých rodičov a dojatých tvárach starších ľudí, ktorí si zaspomínali na svoje kolednícke časy.

Výzvy a adaptácie koledovania

V minulosti, aj v súčasnosti, sa koledovanie stretáva s výzvami, napríklad s pandemickými obmedzeniami. V takýchto situáciách sa koledovanie realizovalo v iných formách: "v bubline" v rámci rodiny medzi dvoma domácnosťami, počas svätých omší v kostoloch, cez obecný rozhlas formou nahrávky, rozdávaním materiálov o Dobrej novine do schránok, či prostredníctvom stacionárnych pokladničiek. Organizátori odporúčajú konzultovať zmenu formy koledovania s miestnym správcom farnosti a informovať koledníkov, ich rodičov a celú farnosť.

Dobrú novinu prevzal v náročnom období pandémie Daniel Fiala, s cieľom priniesť radostnú zvesť o narodení Krista aj dnes. Hoci hudba je najkrajším nehmotným darom, ktorý koledníci prinášajú, dôležité je zachovať aj dramatické stvárnenie témy, ktoré dáva koledovaniu dôležité dimenzie. Dobrá novina každoročne podporuje desiatky projektov, pričom v niektorých ročníkoch upriamuje pozornosť na osudy mladých matiek, ktoré kurzy umožňujú zamestnať sa či podnikať, zvyšujúc tak ich šance na dôstojnejší život. Silným príkladom potreby takejto pomoci je príbeh slobodnej mamičky Bisrat Hagos z Aliteny v Etiópii, ktorej život a život jej dcéry zachránilo zdravotnícke zariadenie podporované Dobrou novinou.

Tridsať rokov Dobrej noviny a budúcnosť

Dobrá novina už viac ako tri desaťročia spája slovenské deti a rodiny v aktívnom úsilí o spoločné dobro, solidaritu a šírenie radostnej zvesti. Koledovanie utužuje spoločenstvo, prináša radosť, súdržnosť a otvára dvere domácností, ktoré sa odcudzujú okoliu. Ako uvádza Anna Tkáčová, bývalá koordinátorka Dobrej noviny, dnes je o koledovanie stále veľký záujem. Najmenší koledníci sú bábätká v šatkách svojich mám-animátoriek a najstarší animátori prekonali vek 70 rokov. Okrem Dobrej noviny sa záujmu tešia aj ďalšie kolednícke akcie, napríklad programy v zariadeniach pre seniorov, kde mladí ľudia prinášajú radosť starším občanom.

Koledy a vinše pre deti: Súčasť sviatočnej atmosféry

Vianoce sú obdobím, kedy do našich domácností prichádzajú najkrajšie vianočné básne, riekanky, koledy a vinše. Bez nich si mnohí toto obdobie ani nevedia predstaviť. Hudba je najkrajším nehmotným darom, ktorý koledníci prinášajú do ľudských príbytkov.

Slovenské vianočné vinše a koledy

Ponúkame vám výber kolied a vinšov, ktoré sa spolu s deťmi môžete naučiť a navodiť tak sviatočnú atmosféru:

• INa Vianoce

  Na Vianoce, keď svet stíchne, nech vám Božie dieťa vdýchne pokoj, radosť a posilu, aj v túto svätú chvíľu, ale taktiež v novom roku, nech vás vedie v každom kroku.

• Mrázik

  Na okno nám mrázik kreslí, Vianoce k nám pokoj vniesli, pod stromčekom darček malý, nech vám úsmev stále žiari.

• Anjelici

  Anjelici z vločiek snehu robia bielu perinku, aby dobre zohrievala milú svätú rodinku. Najmä malé Jezuliatko uložené v jasličkách, aby mu len sladké sníčky spočinuli na očkách.

• Novina

  Počúvajte bratia, predivnú novinu, anjeli spievajú v polnočnú hodinu. Poďme, bratia, spolu, i kto dary nemá, poberme sa všetci hneď do Betlehema. Janko, ty si krpce dobre poobúvaj, a ty, Kubo starý, gajdence nadúvaj! Narodil sa náš Pán, narodil sa bača, ktorý bude gazdom božieho salaša.

• Koleda

  Prišli sme k vám s koledami, zelenými vetvičkami. Zďaleka ideme, dobrú zvesť nesieme.

• Zvončeky

  Zvončeky už zvonia a ihličie vonia, svetlo sviečok mihotavé, Vianoce k nám prišli práve. Preto sviatky krásne majte, v pohode ich prežívajte.

• Narodenie Pána

  Novinu radostnú oznámim vám, že sa nám narodil dnes Kristus Pán, to dieťa krásne, nad slnko jasné. Anjeli spievajú, Glória riekajú. Tam pribehli pastieri betlehemskí jak zvedeli, keď nad svojím stádom stráž držali, že je v chudobnej maštaľke biednej, v jasliach položené, je Pánom a Bohom celej zeme.

• Pani Zima

  Ak láska topí ľad čo pani Zima vyčarila. Ak dá človek viac čo v sebe skrýva. Ak vládne všade ticho a počuť len praskať mráz. Padajúce vločky a v detských očiach je vidieť jas. Tak prišla doba, keď každý pre každého má pár prívetivých viet, pre ten zázrak Vianoce a nad čaro Vianoc nič krajšieho niet!

• Snehová nádielka

  Za oknom sype sa snehová nádielka, celý byt prevonia aníz a vanilka. Vianočné koledy spievajú anjeli, nech je ten nový rok šťastný a veselý!

• Niečo sa chystá

  V izbičke za oknom niečo sa chystá, stromček už svieti radosť je istá. Do tichej noci vtáčiky spievajú, pokojné Vianoce tak svetu želajú. Jankovi a Aničke jagajú sa očká, lebo sa už darčekov nevedia dočkať.

• Ligotavý stromček

  Máme stromček ligotavý, od zeme až do povaly. Na ňom dobrôt, čokolád, všetko, čo má každý rád. Reťaze aj hviezdičky, potešme sa, maličkí.

• Sníčky

  My sme deti maličké, sníčky máme v hlavičke. Snívame o darčekoch, čo budú pod stromčekom. Ja chcem bábu, ja chcem vláčik, ja chcem slona, ja chcem kočík.

• Prišiel stromček

  Prišiel stromček medzi nás zo zelenej hory. Šatôčky má z ihličia a smrekovej kôry. Prišiel stromček medzi nás ako dobrý hosť. Všetkým deťom priniesol smiech a veselosť. Prišiel stromček medzi nás, ako hviezda žiari. Ktože to dal pod neho pre nás toľké dary? Krásny je dnes celý svet, krásny je dnes čas. Prišiel stromček zelený, prišiel medzi nás.

• Prišli Vianoce

  Prišli štedré Vianoce, stromček sa nám ligoce. Veľa darov pod stromčekom, veľa sánok pod kopčekom. Malá vločka na viečku, veľká radosť v srdiečku. Medovníčky, perníčky, ľúbia ich aj detičky.

• Snehuliačik vo fraku

  Snehuliačik v bielom fraku pristavil sa pri obloku. Neskôr, keď sa pustil z brehu, zostala po ňom len kopa snehu.

• Padá sniežik

  Padá sniežik, štípe mráz, Vianoce tu máme zas. Stromček svieti a sa jagá, prekvapenie na mňa čaká. Čakajú nás balíčky od ocka a mamičky.

• Čas vianočný

  Čas vianočný je tu opäť, vonku len sneh hustý nesmelo na dvere klope, musíme ho vpustiť. Priniesol nám radosť, lásku, tovar veľmi vzácny, má ho, zdá sa, plnú tašku, hoci nie je lacný.

• Hurá, idú Vianoce

  Jedna vločka, druhá vločka, kto bol dobrý, ten sa dočká. Všetko sa už ligoce, hurá, idú Vianoce. Ježiškovi napíšem, nech ti splní každý sen.

• Dlho očakávaný pán

  Onedlho príde k nám dlho očakávaný pán. Budeme mať doma stromček, okrášlený bude domček. Vnútri pokoj, v rodine ne zhoda sa pominie, darčeky sú pripravené, deti sa na ne tešia, pod stromčekom vystavané. Ozdoba sa vešia, atmosféra vianočná prichádza.

• Keď...

  Keď mamička dbá, by pri ozdobenom stole nik nechýbala štedrú večeru začne otcova pokorná modlitba. Je tu dlho očakávaný vianočný čas, na ktorý sa netrpezlivo tešil každý z nás. Keď sa zaligoce v detských očkách odraz stromčeka a šťastím výska pri odbaľovaní každého darčeka. Je tu dlho očakávaný vianočný čas, na ktorý sa netrpezlivo tešil každý z nás. Keď ten najštedrejší dar spoznáme vo vrúcnom objatí a na chvíľočku sa ocitneme v nostalgickom zajatí. Je tu dlho očakávaný vianočný čas, na ktorý sa netrpezlivo tešil každý z nás. Keď polnočnú omšu ohlási hlasný kostolný zvona naše kroky vedú za Ježiškom do noci von. Je tu dlho očakávaný vianočný čas, na ktorý sa netrpezlivo tešil každý z nás.

• Slnko zapadne

  Slnko zapadne, zmodrá obloha, vietor zavanie, ožije bieloba. Domov jedličky z hory sa poberú, ožijú sníčky, srdce nám zohrejú. Život v dieťati znova rozsvieti čaro Vianoc, zmizne temná noc.

• Severák

  Rozfúkal sa severák, roztrhol nad nami mrak. Zamrzli mu slzičky, vločky sype na kríčky. Jedna malá slzička spadla aj mne na líčka.

Medzinárodné vianočné piesne

Okrem slovenských tradícií sú obľúbené aj vianočné piesne z iných krajín:

• Česko: Vánoce, Vánoce, přicházejí

  Kto by si pomedzi naše slovenské koledy nezaspieval aj niektoré tradičné a populárne z Česka? Autorom textu piesne je Zdeněk Borovec a hudby Jaromír Vomáčka.

  Vánoce, Vánoce přicházejí, zpívejme přátelé, po roce Vánoce, Vánoce přicházejí, šťastné a veselé! Proč si děda říci nedá, tluče o stůl v předsíni a pak běda, marně hledá kapra pod skříní. Naše teta peče léta na Vánoce vánočku, nereptáme aspoň máme něco pro kočku. Bez prskavek tvrdil Slávek na Štědrý den nelze být a pak táta s minimaxem zavlažoval byt. Tyhle ryby neměly by maso míti samou kost, říká táta vždy, když chvátá na pohotovost. Jednou v roce na Vánoce strejda housle popadne, jeho vinou se z nich linou tóny záhadné. Strejdu vida děda přidá „Neseme vám noviny“, čímž prakticky zničí vždycky večer rodinný. A když sní se, co je v míse, televizor pustíme, v jizbě dusné všechno usne k blaženosti mé. Mně se taky klíží zraky, bylo toho trochu moc, máme na rok na klid nárok, zas až do Vánoc.

• Anglický: Ding Dong! Merrily on High

  Pieseň Ding Dong! Merrily on High je populárna vianočná koleda spievaná často chorálom.

  Ding Dong! merrily on high, in heav´n the bells are ringing: Ding dong! Verily the sky is riv´n with angel singing. Gloria, Hosanna in excelsis! E´en so here below, below, let steeple bells be swungen, and i-o, i-o i-o! by priest and people be sungen. Gloria, Hosanna in excelsis! Pray ye, dutifully prime, your matin chime, ye ringers, may ye beautifully rhyme, your ever´time song, ye singers. Gloria, Hosanna in excelsis!

• Nemecký: O Tannenbaum

  O Tannenbaum je nemecká ľudová pieseň, ktorej tradícia sa pôvodne nespájala s Vianocami, spojitosť s vianočným stromčekom získala až v strede 19. storočia. Moderný text napísal organista a učiteľ z Leipzigu Ernst Anschütz a týkal sa stále zelenej jedličky ako symbolu vernosti, stálosti a spoľahlivosti.

  O Tannenbaum, o Tannenbaum, wie treu sind deine Blätter! Du grünst nicht nur zur Sommerzeit, nein auch im Winter, wenn es schneit. O Tannenbaum, o Tannenbaum, wie treu sind deine Blätter! O Tannenbaum, o Tannenbaum! Du kannst mir sehr gefallen! Wie oft hat nicht zur Weihnachtszeit ein Baum von dir mich hoch erfreut! O Tannenbaum, o Tannenbaum! Du kannst mir sehr gefallen! O Tannenbaum, o Tannenbaum! Dein Kleid will mich was lehren: die Hoffnung und Beständigkeit gibt Trost und Kraft zu jeder Zeit. O Tannenbaum, o Tannenbaum! Das soll dein Kleid mich lehren.

• Španielske Dieťatko a Panna

  V Španielsku je viacero medzi deťmi obľúbených vianočných piesní, napríklad aj tá o práve narodenom Dieťatku-Bohu a panne, ktorá si češe vlasy strieborným hrebienkom.

• Francúzske: Le Noel de la Rue (Edith Piaf) a Petit Papa Noel (Tino Rossi)

  Z Francúzska pochádzajú napríklad Le Noel de la Rue od Edith Piaf a Petit Papa Noel, ktorú naspieval Tino Rossi a predalo sa jej už 30 miliónov kópií.

tags: #koledovanie #pre #deti