Františkánsky kláštor v Hlohovci - historická dominanta mesta
Františkánsky kláštor je jednou z hlavných dominánt Hlohovca a je neoddeliteľnou súčasťou mesta už stovky rokov. Mnoho obyvateľov Hlohovca ho pozná a denne okolo neho prechádza, no jeho história a súčasné dianie ponúkajú mnohé zaujímavosti.
Počiatky kláštora a súhlas pápeža
História kláštora v Hlohovci je úzko spätá s bulou pápeža Pavla II. z roku 1465, datovanou 28. mája. Táto bula povolila postaviť Františkánsky kostol v blízkosti kaplnky Všetkých svätých. Samotná kaplnka sa spomína v pápežskej bule už z roku 1401, čo naznačuje jej výstavbu v 2. polovici 14. storočia, v období vrcholnej gotiky. Kaplnka sa nachádzala na okraji mesta a tvorila jeho severnú hranicu.
Po oficiálnom povolení pápežom udelila súhlas k založeniu kláštora aj ostrihomská kapitula prostredníctvom svojho arcibiskupa Jána Vitéza dňa 18. decembra 1465. Zakladateľom františkánskeho kláštora bol zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky. Kláštor teda vznikol a bol postavený za vlády Mateja Korvína.
Výstavba a prví obyvatelia
Kláštor vznikol v roku 1492, kedy Vavrinec Ujlaky povolal do mesta žobravý rád františkánov. Súhlas na usadenie františkánov v meste získal už v roku 1465 od pápeža Pavla II. Mikuláš Ujlaky.
Prvými obyvateľmi kláštora boli Františkáni z Bosny, ktorí rozvinuli svoju činnosť naplno po postavení kláštora v roku 1492. Tento rok je v dokladoch zo 17. storočia uvádzaný ako rok vzniku kláštora. K dovtedy existujúcemu presbytériu kostola napojili a pribudovali východné krídlo kláštora.
Oba objekty - kláštor aj kostol - stoja na Františkánskom námestí a sú vzájomne prepojené. Obe budovy majú gotický základ s výraznými renesančnými a barokovými úpravami. Objekt kostola je starší, postavený pred rokom 1465.
Pohnuté obdobie a obnova kláštora
V 16. storočí začali kláštor stíhať mnohé pohromy. Po tureckom nájazde v roku 1530 bol poškodený kláštor aj kostol. Ťažké chvíle im však nespôsobili len Turci, ale aj samotní zemepáni Hlohovca, ktorí v 2. polovici 16. storočia prešli na stranu reformovaného hnutia.
V pohnutých dobách reformácie kláštor (aj kostol) patril evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. V kláštore pôsobila kníhtlačiareň Valentína Manckoviča, ako jedna z prvých na Slovensku. V osemdesiatych rokoch 16. storočia tu bola zriadená kníhtlačiareň Valentína Manckoviča, jedna z prvých na Slovensku.
Roku 1601 Stanislav Turzo v budove kláštora zriadil trojjazyčné gymnázium.
Po konverzii Adama Thurzu, majiteľa hlohovského panstva na katolícku vieru, bol kláštor aj kostol 27. mája 1630 vrátený Františkánom. Podľa dobových správ to bol vtedy iba chatrný dom, len kostol bol v lepšom stave.
Oprava kláštora sa začala v roku 1637 na popud matky prvého majiteľa hradu a panstva Hlohovec Kataríny Pálffy ab. Erdődy z rodu Forgáč, manželky už zosnulého grófa Žigmunda Forgáča. Náročnú opravu kostola i kláštora na vlastné náklady dokončil jej syn Adam Forgáč v roku 1642. Šimon Forgáč, posledný z príslušníkov tohto mocného rodu, postavil v roku 1699 kaplnku sv. Kríža.
Po príchode Erdődyovcov sa postavenie františkánov ešte viac upevnilo a ľudia začali opäť prijímať katolícku vieru. V rokoch 1663 - 1683 mesto i kláštor ovládali Turci, Františkáni však mali súhlas k duchovnej činnosti. Slávnostnú posviacku kostola vykonal 18. mája 1699 nitriansky biskup Ladislav Maťašovský.
Kláštor ako centrum kultúry a vzdelanosti
V 18. storočí kláštor stúpol na význame a stal sa sídlom provinciálneho ministra Provincie Najsvätejšieho Spasiteľa. V kláštore bola filozofická škola od roku 1647, ktorá bola v roku 1653 povýšená na generálne štúdium.
V 18. - 19. storočí bol kláštor pozoruhodným strediskom kultúry a vzdelanosti. Pôsobili tu významní hudobníci a skladatelia obdobia baroka na Slovensku: v rokoch 1750 - 1760 Pavlín Bajan, ako aj novici Edmund Pascha a Juraj Zrunek (ktorému sa podľa najnovších výskumov pripisuje autorstvo Vianočnej omše F-dur s folklórnymi prvkami).
V kláštore pôsobil aj Konrád Švestka, pôvodom z Kroměříža, vynikajúci maliar, sochár a tesár, autor oltárnych obrazov Svätej rodiny, Nepoškvrneného počatia Panny Márie, Božského srdca Ježišovho a sv. Jozefa.
Pozoruhodná bola aj kláštorná knižnica, ktorej začiatky siahajú do prvej polovice 16. storočia. Nachádzali sa v nej inkunábuly (knihy z 16. st.). Spomedzi tu nájdených rukopisov sú najvzácnejšie Hlohovské hlaholské zlomky (2 listy staroslovenského textu chorvátsko-dalmátskeho pôvodu z 13. - 14. storočia).
V rámci expozície štýlového nábytku sa predstavujú základné typy nábytkového zariadenia z 18. - 19. stor. K najcennejším exponátom patrí intarzovaná skriňa z 2. polovice 18. stor.
Vlastivedné múzeum v Hlohovci
Od roku 1959 je v budove kláštora Vlastivedné múzeum regionálneho významu. Kláštor je na území Bratislavsko-Trnavskej arcidiecézy. Vlastivedné múzeum v Hlohovci dokumentuje spoločenský a prírodný vývoj v regióne Považia medzi severnou časťou Malých Karpát a južnou časťou Považského Inovca.
Jeho špecializáciou je entomológia. Má zo všetkých západoslovenských múzeí najväčšiu zbierku hmyzu, najmä chrobákov a motýľov. Prírodné vedy zastupujú aj zbierky z botaniky, mineralógie, geológie a zoológie.
Spoločenské vedy sú zastúpené zbierkami z archeológie, histórie, národopisu a numizmatiky. Expozícia archeológie bola otvorená roku 1980. Je výsledkom archeologických výskumov v Hlohovci a na okolí. Člení sa na celky podľa jednotlivých archeologických období. Najvzácnejším exponátom je drobná plastika Jupitera Dolichena z rímskeho obdobia, gravírovaná a plátovaná meďou a striebrom.
Expozícia keramiky sa člení na dve časti. Prvá zachytáva vývoj keramiky od neolitu až po 20. stor., druhá vývoj ľudovej keramiky - majoliky a hrnčiny.
Sviatok Všetkých svätých: História a tradície
Sviatok Všetkých svätých, ktorý pripadá na 1. novembra, je na Slovensku od roku 1994 dňom pracovného pokoja. V Rímskokatolíckej cirkvi je slávnosťou a súčasne prikázaným sviatkom, ktorý sa slávi omšami v kostoloch alebo na cintorínoch. Je spojený s masívnym navštevovaním cintorínov, so zapaľovaním sviečok, spomínaním na zosnulých a tiež s modlitbami za ich spásu a vzkriesenie.
História Sviatku všetkých svätých siaha do 4. storočia, keďže už vtedy sa vo východnej cirkvi slávila spomienka na všetkých, ktorí položili svoj život pre vieru.
V západnej cirkvi sa datuje vznik spomienky na všetkých svätých na začiatok 7. storočia, konkrétne do roku 609, keď pápež Bonifác IV. do rímskeho Panteónu dal preniesť kosti viacerých mučeníkov. Zároveň tento pôvodne pohanský chrám všetkých bohov zasvätil Preblahoslavenej Panne Márii, vždy Panne, a všetkým svätým.
Pôvodne sa Sviatok všetkých svätých slávil 13. mája. Mal byť zasvätený tým, ktorí dosiahli svojimi skutkami večnú blaženosť a ku ktorým by sa mala obracať pozornosť veriacich na orodovanie za spásu duší.
Zmenu termínu na prvý novembrový deň určil pápež Gregor III. (731 - 741), keď v Bazilike sv. Petra, ktorú dal vystavať prvý kresťanský cisár Konštantín I., slávnostne vysvätil kaplnku k úcte všetkých svätých. Katolícka cirkev si však v tento deň pripomína aj tých, ktorí nie sú oficiálne vyhlásení za svätých.
Zaujímavosti z minulosti: Sviatok všetkých svätých a Pamiatka zosnulých
Pamiatka zosnulých a Dušičky
Na Sviatok všetkých svätých nadväzuje každoročne v druhý novembrový deň Pamiatka zosnulých - ľudovo nazývaná Dušičky. Spomienku zaviedol svätý opát Odilo z Cluny v roku 998. Vplyvom clunyjských mníchov sa počas 11. storočia veľmi rozšírila. Katolícka cirkev si už po stáročia oba dni spája nielen so smrťou človeka, ale aj s nádejou na jeho vzkriesenie.
Počas týchto dní môžeme získať úplné odpustky v prospech zosnulých.
Sviatok Všetkých svätých v kontexte dejín na Slovensku
Na území Slovenska sa v období socializmu režim snažil čo najviac eliminovať náboženský rozmer Sviatku všetkých svätých. Napríklad v 70. - 80. rokoch minulého storočia zbory pre občianske záležitosti usporadúvali spomienkové slávnosti, v rámci ktorých sa spomínalo na zosnulých. Pozostávali z púšťania smútočnej hudby, recitácií, zo smútočných príhovorov, niekde dokonca z vymenovávania zosnulých, ktorí počas roka zomreli v danej obci či meste. Tieto obrady sa spravidla konali v novovybudovaných domoch smútku.
Protestantské cirkvi neuznávajú kult svätých, teda ani Sviatok všetkých svätých, ale majú v cirkevných kalendároch zaradenú Pamiatku zosnulých. Jedným z najvýznamnejších sviatkov je pre nich 31. október, známy ako Deň reformácie. V rámci obradov v kostole spomínajú aj na zosnulých, čítajú sa zoznamy ľudí, ktorí zomreli v danej farnosti za predchádzajúci rok.
Z hľadiska tradičných obyčají sa veľmi dlho protestantské cirkvi stránili zapaľovania sviečok na hroboch, pokladali to za vyslovene katolícky zvyk, pričom tieto predstavy a nepraktizovanie zapaľovania sviečok sa miestami dodržiavali v ich prostredí ešte do 90. rokov 20. storočia.
Františkánsky kláštor - zoznam zaujímavostí
- História: Kláštor vznikol za vlády Mateja Korvína.
- Zakladateľ: Zemepán Hlohovca Mikuláš Ujlaky.
- Prví obyvatelia: Františkáni z Bosny.
- Knihtlač: V kláštore pôsobila jedna z prvých kníhtlačiarní na Slovensku, Valentína Manckoviča.
- Škola: V roku 1601 tu Stanislav Turzo zriadil trojjazyčné gymnázium. V 18. storočí tu bola filozofická škola, povýšená na generálne štúdium.
- Umenie a vzdelanosť: Kláštor bol centrom kultúry, pôsobili tu hudobníci, skladatelia, maliari a sochári.
- Knižnica: Obsahovala vzácne inkunábuly a Hlohovecké hlaholské zlomky.
- Múzeum: Od roku 1959 je v budove Vlastivedné múzeum.
- Architektúra: Gotický základ s renesančnými a barokovými úpravami.