Oslavy 100. výročia vzniku Československa v Prahe
Pri príležitosti 100. výročia vzniku Československa sa v sobotu a nedeľu (28. októbra) konali v Prahe rozsiahle oslavy. Súčasťou programu bolo slávnostné otvorenie Národného múzea, pietne akty pri Národnom pamätníku na Vítkove a pri soche Milana Rastislava Štefánika. Vyvrcholením osláv bola nedeľná vojenská prehliadka.
Na oslavách sa počas oboch dní zúčastnil aj predseda vlády SR Peter Pellegrini. Nedeľný program absolvoval aj predseda Národnej rady SR Andrej Danko.
Program Petra Pellegriniho a Andreja Danka v Prahe
Premiér Peter Pellegrini začal svoj program v sobotu o 13.00 h pracovným obedom, ktorý pri príležitosti návštevy predsedov vlád SR, Luxemburska, Poľska a Rumunska podával predseda vlády ČR Andrej Babiš.
Pellegrini si v sobotu prezrel aj zrekonštruovanú budovu Národného múzea v Prahe, ktorá bola od roku 2011 uzatvorená. O 18.30 h sa konala slávnostná večera v zrekonštruovanom múzeu, ktorej sa zúčastnil aj premiér.
Oslavy 100. výročia vzniku Československa pokračovali v nedeľu. Doplnením programu boli dva pietne akty, ktorých sa zúčastnili premiér Pellegrini aj predseda parlamentu Danko. Najskôr sa obaja zúčastnili pietneho aktu pri Národnom pamätníku na Vítkove, neskôr položili vence k soche generála Milana Rastislava Štefánika.
Vyvrcholením osláv bola slávnostná vojenská prehliadka. Na nej sa okrem prezidenta Českej republiky Miloša Zemana, ministra obrany Lubomíra Metnara a náčelníka Generálneho štábu Armády Českej republiky Aleša Opatu zúčastnili aj Peter Pellegrini a Andrej Danko. Súčasťou prehliadky bola prezentácia jednotiek a techniky českej armády, polície, hasičov, zdravotníkov, mestskej polície a čestnej stráže.
Pamiatka na koniec druhej svetovej vojny na Slovensku
Predseda Národnej rady SR Andrej Danko a premiér Peter Pellegrini si uctili pamiatku padlých vo vojne, každý v inom čase a na inom mieste.
Deň víťazstva nad fašizmom v Bratislave
Andrej Danko spolu s ministrami za SNS, predstaviteľmi strany a ruským veľvyslancom si Deň víťazstva nad fašizmom pripomenuli v bratislavskom Líščom údolí už o 8.00 h. Dôvodom skoršej účasti bola Dankova následná cesta do Moskvy.
Pietneho aktu kladenia vencov pri príležitosti 74. výročia ukončenia druhej svetovej vojny na Slavíne v Bratislave sa o 9.00 h zúčastnil predseda vlády Peter Pellegrini.
Význam oslobodenia a varovanie pred extrémizmom
Podľa Andreja Danka je tento deň jedným z najvýznamnejších, kedy si každý slušný človek musí pripomínať udalosť oslobodenia Slovenska od fašizmu. Zdôraznil potrebu rozlišovať medzi vlastenectvom a nacionalizmom.
Peter Pellegrini podčiarkol, že povinnosťou vlády bolo prísť sa pokloniť pamiatke tých, ktorí vybojovali slobodu. Vyzval všetkých slušných ľudí, aby sa zamysleli a boli pripravení zabrániť tomu, aby sa ľudia, ktorí v minulosti priviedli svet k hrôzam, opäť dostali k moci.
Prezident Andrej Kiska na pietnom akte kladenia vencov pri príležitosti 74. výročia ukončenia druhej svetovej vojny na Slavíne v Bratislave vyhlásil, že si treba pripomenúť, ako vznikla najväčšia tragédia ľudstva. Zdôraznil, že na začiatku bolo slovo nenávisti, ktoré útočilo na ľudí inej viery, národnosti či farby pleti. „Práve dnes, keď nám extrémizmus zase rastie, si musíme pripomínať, ako to zlo vzniklo, aby sme takéto chyby už nikdy neopakovali,“ skonštatoval.
Prezident Kiska a premiér Pellegrini sa ešte v stredu vo Zvolene zúčastnili na ceremoniáli kladenia vencov na cintoríne padlých vojakov sovietskej Červenej armády.
Postoje politických strán k výročiu
Smer-SD zdôraznil, že mier je najväčšou výzvou a ľudstvo si musí navždy pripomínať 74. výročie konca druhej svetovej vojny, počas ktorej zahynulo viac ako 65 miliónov ľudí. Vojna je pre stranu mementom, že niet väčšej hodnoty ako ľudský život a niet väčšej výzvy ako udržanie mieru. Zároveň zdôraznili, že mier k nám priniesla hrdinská sovietska armáda, čo je potrebné zdôrazňovať najmä mladým generáciám.
Most-Híd označil druhú svetovú vojnu za čiernu kapitolu dejín, ktorá síce trvala krátko, ale traumatizovala spoločnosť na niekoľko generácií. Strana poukázala na následky extrémnej ideológie, ktorá nerešpektuje ľudskú rovnosť a občianske slobody. Vyzvali na porazenie podobných subjektov, ktoré sú dnes čoraz populárnejšie aj na Slovensku.
Igor Matovič (OĽaNO) uviedol, že nastal čas zodvihnúť hlavy, postaviť sa zlu čelom a uchrániť Európsku úniu pred tými, ktorí ju chcú rozvrátiť. Vyzval na neustály boj o slobodu a mier, varoval pred extrémistami, ktorí sa snažia získať vplyv v eurovoľbách a potenciálne rozpadnúť EÚ.
Strana vo svojom vyjadrení na sociálnej sieti zdôraznila, že sedemdesiatštyri rokov žijeme na Slovensku bez vojny, ale nemali by sme to brať ako samozrejmosť. Varovala, že extrémisti a fašisti môžu všetko zničiť. Politici majú povinnosť zastaviť nástup extrémistov, byť principiálni a riešiť reálne problémy ľudí. Zdôraznila, že sloboda je najvzácnejšia hodnota, vybojovaná aj pred 74 rokmi.
Historický kontext konca druhej svetovej vojny
Európa si 8. mája pripomína 74. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. V tento deň v roku 1945 bol v hlavnom veliteľstve sovietskych vojsk v nemeckom Karlshorste podpísaný dokument o bezpodmienečnej kapitulácii hitlerovského Nemecka, čím sa vojna v Európe oficiálne skončila.
V Rusku a niektorých postsovietskych štátoch si koniec bojov pripomínajú 9. mája, keďže v čase vstupu dokumentu do platnosti bol v Moskve už nasledujúci deň.
Bezpodmienečná kapitulácia nemeckej brannej moci bola podpísaná už 7. mája 1945 vo francúzskom Remeši, avšak Sovietsky zväz trval na opakovaní aktu z dôvodu nedostatočných právomocí jeho zástupcu pri prvom akte.
Slovenská republika, vyhlásená 14. marca 1939 pod vedením prezidenta Jozefa Tisa, stála na začiatku druhej svetovej vojny na strane hitlerovského Nemecka.
Zaradenie Slovenska k víťazným krajinám ovplyvnilo predovšetkým Slovenské národné povstanie (SNP), ktoré vypuklo 29. augusta 1944, a činnosť československej exilovej vlády v Londýne.
Uctenie pamiatky osloboditeľov Bratislavy
Predseda parlamentu Andrej Danko na pietnej spomienke pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy na Slavíne zdôraznil, že Bratislavu oslobodila Červená armáda, v ktorej bojovali prevažne slovanské národy. Vyjadril poďakovanie ruskému národu za jeho lásku a dobrotu.
Premiér Peter Pellegrini označil zhromaždenie za prejav úcty a dôkaz, že Slováci nezabúdajú. Zdôraznil, že vďaka oslobodeniu nášho územia mohli tri generácie žiť v mieri a že zmysel protifašistického zápasu nemožno podceniť.
Veľvyslanec Ruskej federácie Alexej Fedotov vyjadril vďačnosť slovenským občanom za zachovanie pamiatky červenoarmejcov. Na spomienkovom podujatí sa zúčastnilo viac ako 100 ľudí, vrátane motorkárov zo združenia Noční vlci.
Bratislavu oslobodili vojská 7. gardovej armády 2. ukrajinského frontu s rumunským tankovým plukom 4. apríla 1945.
Mier nie je samozrejmosť: výzva pre mladých
Premiér Peter Pellegrini počas Hodiny otázok v parlamente zdôraznil, že mier nie je samozrejmosť a je dôležité hovoriť s mladými ľuďmi o minulosti, aby sa naučili kriticky myslieť. Za hrozbu považuje pravicový extrémizmus, ktorý sa šíri aj z dôvodu neznalosti histórie. Poukázal na nezáujem mladých o históriu a ich nedostatok vedomostí o udalostiach spred viac ako 70 rokov.
Prezident Andrej Kiska na pietnej akcii pri pomníku víťazstva na bratislavskom Námestí Eugena Suchoňa pri príležitosti 74. výročia oslobodenia Bratislavy vyzval k jednotnému postoju proti zlu a jeho pomenovaniu. Zdôraznil, že nenávistné slová zaznievajú aj v súčasnosti a je dôležité riešiť problémy ľudí, aby bolo možné jasne sa oddeliť od tých, ktorí šíria zlo.
Primátor hlavného mesta Bratislavy Matúš Vallo pripomenul, že je ťažko predstaviteľné, ako by vyzeral dnešný svet, keby v druhej svetovej vojne nezvíťazili spojenci. Zdôraznil úctu k tým, ktorí zažili najkrvavejší konflikt v dejinách, a varoval pred podliehaním populizmu. Najhoršou cestou v boji s extrémizmom je podľa neho vybrať sa jeho smerom.
Slovenské národné povstanie a odkaz slobody
Prezident Andrej Kiska sa zúčastnil centrálnych osláv 74. výročia Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici. Zdôraznil, že skutočný odkaz SNP spočíva v každodenných poctivých skutkoch pri službe občanom, nielen v slávnostných prejavoch.
Pred 74 rokmi sa statoční muži a ženy na Slovensku pridali k boju civilizovaného sveta proti fašistickej a nacistickej ideológii. Postavili sa režimu, ktorý posielal občanov na smrť v koncentračných táboroch, a povstali proti vládnej moci, ktorá sa stala bábkou ochotnou zneužívať a ponižovať Slovensko.
Prezident Kiska uviedol, že vďaka odvážnym ženám a mužom, ako aj rodinám ochotným znášať útrapy a čeliť pomste nepriateľa, môžeme dnes stáť so vztýčenou hlavou. Slovenským národným povstaním sa Slovensko prihlásilo k civilizovanej, demokratickej a kultúrnej Európe, ktorá porazila ideológiu zla.
Prezident poďakoval predstaviteľom krajín, ktorých rodáci bojovali po boku Slovákov počas SNP, a zdôraznil, že každá spoločnosť sa posilňuje vzájomnými putami a piliermi súdržnosti.
Výročie vzniku Československa a jeho symbolika
Prezident Andrej Kiska a šéf parlamentu Andrej Danko si položením vencov k soche spoluzakladateľa Československa Milana Rastislava Štefánika v Bratislave pripomenuli výročie založenia ČSR. Obaja označili Štefánika za poprednú osobnosť v dejinách krajiny.
Prezident Kiska spomenul Štefánikovo heslo, že kto si myslí, že slobodu za neho vybojuje niekto iný, si ju nezaslúži. Poukázal na to, že aj dnes platí, že tí, ktorí chcú lepšie Slovensko, ale nie sú ochotní priložiť ruku k dielu, si ho nezaslúžia.
Andrej Danko vyjadril ľútosť nad tým, že generál Štefánik opustil národy tak skoro, pretože ho potrebovali najmä v ťažkých rokoch.
Slávnostného ceremoniálu sa zúčastnil aj chargé d'affaires českého veľvyslanectva v Bratislave Pavol Sladký. Oficiálne oslavy založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov na Slovensku boli naplánované na utorok, kedy si krajina pripomína výročie prijatia Martinskej deklarácie.
Chronológia vzniku Československa
- 28. júla 1914 - Rakúsko-Uhorsko vyhlásilo vojnu Srbsku, čo viedlo k začiatku I. svetovej vojny.
- 22. októbra 1915 - V Spojených štátoch amerických podpísali Clevelandskú dohodu, prvý dokument o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie.
- 13. februára 1916 - V Paríži vznikla Československá národná rada, reprezentatívny orgán československého zahraničného odboja.
- 2. júla 1917 - Po bitke pri Zborove bola zrušená ruskou vládou obmedzenia pri vytváraní československých vojenských jednotiek na jej území.
- 31. mája 1918 - V Spojených štátoch amerických podpísali Pittsburskú dohodu.
- 18. októbra 1918 - Príslušníci zahraničného odboja Čechov a Slovákov vydali Washingtonskú deklaráciu.
- 28. októbra 1918 - Slovenskí predstavitelia prijali Martinskej deklarácie, ktorou sa prihlásili k vzniku samostatného československého štátu.